Tovaroznalectvo – vývoj a vzťah k iným rezortným odvetviam
Tovaroznalectvo:
- náuka o tovare, zaoberá sa poznatkami o úžitkovej hodnote, úžitkovosti a kvalite.
- Rozdeľuje sa:
- všeobecne
- špeciálne
Všeobecne
Študuje javy a vzájomné súvislosti, zákonitosti, ktoré vyplývajú na vznik úžitkovej hodnoty, úžitkovosti a kvality. Zaoberá sa nie len kritériami, podľa ktorých sa posudzuje kvalita T (metódami skúšania, hodnoteniami T), ale aj:
-metódami tvorby úžitkových hodnôt (suroviny, materiály),
-metódami ich udržiavanie v oblasti obehu (skladovanie, ošetrovanie T),
-skúšaním a posudzovaním úžitkových vlastností.
-Venuje sa klasifikácii T.
Špeciálne:
Zaoberá sa aplikáciou poznatkov všeobecného tovaroznalectva na tovarové triedy, skupiny, podskupina a druhy.
Tovaroznalectvo nadväzuje na celý rad vedeckých disciplín:
FILOZOFIA - poskytuje zákonitosti vzťahov a súvislostí týkajúcich sa T a ich hodnoty.
TOVAR A EKONOMIKA - Obchodná činnosť vo vnútornom a zahraničnom obchode, vyžaduje si poznanie princípov. Ekonóm musí mať znalosti o nakupovaných a predávaných T, o závadách skladovania, balenia, značkovanie, ošetrovanie T, musí mať vedomosti o prieskume trhu a cenovej politike. Tovaroznalectvo vyžaduje ovládanie právnych noriem, ochranu výrobkov, spotrebiteľa, vzťahov medzi výrobcami a odberateľmi.
PSYCHOLÓGIA - odovzdáva súhrn praktických psychologických poznatkov, ktorých využitie pomáha vo sfére budovania vzťahov so zákazníkmi.
SOCIOLÓGIA – umožňuje orientáciou o postojoch spotrebiteľov k danému výrobku alebo službe (ankety, dotazníky...)
PRÍRODNÉ A TECHNICKÉ DISCIPLÍNY – dávajú tovaroznalecke podklady na hodnotenie a určenie vlastností T
- fyzika – pevnosť, pružnosť, tepelné, magnetické, elektrické, optické vlastnosti
- chémia – účinnosť rôznych vonkajších vplyvov na vlastnosti T (vlhkosť, produkty rozkladu)
- biológia – konzervačné metódy, ošetrovanie T
- ekonomická geografia – suroviny, zdroje, odbytové oblasti
- technické vedy – technická normalizácia
Triedenie tovaru
Klasifikácia produkcie:
- je číselné označenie výrobkov, tovaru a služieb
- je záväzná pre štatistické zisťovanie v Slovenskej republike ale aj na účely medzinárodného porovnávania štatistických ukazovateľov od roku 1996
- nahradili sa ňou predchádzajúce jednotlivé klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov:
-výrobkov lesníctva, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva (jf JKVPLVH)
-výkonov (JKV)
-priemyselných prác výrobnej povahy (JKPPVP)
-klasifikácia stavebných objektov a stav. Prac výrobnej povahy (JKSO)
Klasifikáciu produkcie vydal štatistický úrad SR ako samostatnú publikáciu. Predmetom klasifikácie produkcie sú predovšetkým výrobky tzn. poľnohospodárske, priemyselné a iné, ktoré sú dodávané odberateľovi a nie rozhodujúce či pre výrobnú alebo nevýrobnú spotrebu, investičnú výstavbu alebo na výnos.
Okrem výrobkov dôležitú časť predmetu klasifikácie tvoria diely priemyselných výrobkov, kompletačné výrobky a príslušenstvo priemyselných výrobkov. Predmetom sú i stavebné práce pri výstavbe nových objektov, pri rekonštrukcii, modernizácii, služby vrátane opráva inštalácií. Klasifikácia produkcie sa každoročne dopĺňa.
V klasifikácii produkcie platí princíp jedného miesta zaradenia výrobku, činnosti alebo práce tzn., že každý výrobok alebo činnosť môže byť uvedená len na jednom mieste klasifikácie bez ohľadu na to, kto a na koľkých miestach to realizuje. Môže mu byť priradené len jediné číselné označenie. Klasifikácia produkcie je vypracovaná na báze európskeho štandardu CPA, ktorá sa pre členská krajiny EÚ stala od roku 1965 záväznou klasifikáciou.
Systém kódovania KP je zhodný s kódovaním CPA. Je to klasifikačný systém skladajúci sa zo 6 hierarchických úrovní.
Pre číselný kód je zavedené toto označenie
XX.XX.XX
Oddiel sekcia(skupina) trieda podtrieda
Základná štruktúra klasifikácie je nasledujúca:
-pôdohospodárska produkcia
-priemyselná produkcia
-stavebníctva
-obchod
-hotelové a reštauračné služby
-doprava a spoje
-peňažníctvo a poisťovníctvo
-služby v oblasti nehnuteľností, prenájmu PC, výskumu a ostatné obchodné služby
-verejná správa a obrana a povinné sociálne zabezpečenie
-školstvo
-zdravotníctvo a soc. starostlivosť
-ostatné verejné a sociálne a osobné služby
-súkromné domácnosti s domácim personálom
Príklady klasifikácie produkcie
01.11.21 – zemiaky
01.11.22 – strukoviny
01 – produkty poľnohospodárskej výroby
11 – obilniny a iné produkty zberu v poľnohospodárstve
21 – zemiaky
22 – strukoviny
Sortiment spotrebného T a jeho členenie
Rozvoj výroby spotrebného T spoločne s rozvojom zahraničného obchodu ovplyvňuje rozsah a množstvo spotrebného tovaru na trhu. Čím vyššia je výroba, tým väčšie množstvo jednotlivých druhov T má celý súbor T, označovaný ako tovarový sortiment.
T sortiment
Predstavuje určitý súbor T zostavených z hľadiska výroby alebo obchodu podľa určitých ustálených charakteristík, ďalej z hľadiska s. použitia, štruktúry rozličných vlastností jednotlivých druhov, výrobkov, cien, rozmerov.... Podľa týchto kritérií sa sortiment spotr. triedi:
-Sortiment potravinárskeho T
-Sortiment priemyselného T
Sortiment po aj priemyselného T sa ďalej rozčleňuje na menšie súbory – tovarové skupiny (skupinový sortiment)
Príklad PO sortimentu:
- chlieb a pečivo
- Mäso a mäsové výrobky
Príklad na PR sortiment:
- dámske a pánske odevy
- elektrické a plynové spotrebiče
- železiarsky tovar
Tieto základné tovarové skupiny sa môžu rozčleniť do menších celkov – tovarových podskupín (dámske odevy, kuchynské spotrebiče) alebo sa môžu zlučovať do väčších celkov – tovarových tried (vrchné odevy, spotrebiče pre domácnosť). Okrem toho sa pri členení sortimentu používajú ďalšie hľadiská a kritériá, podľa ktorých sa tovarový sortiment odborne označuje.
- Jednoduchý sortiment (soľ, cukor, mlieko, zápalky)
- Zložitý sortiment (rádioprijímače, TV, práčky)
- Pridružený sortiment (obuv, ponožky)
- Kombinovaný sortiment ä s viacerých tovarových skupín)
Správne určenie týchto celkov má veľký význam nielen pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, ale aj pri správnej organizácii predaja.
Technická normalizáciaVýznam: Považujeme za nástroj technickej politiky v oblasti výrobnej politiky štátu. Význam TN môžeme zhrnúť do oblastí:
1.Vytváranie štandardov informačného systému, zabezpečovania technickej normalizácie, skúšobníctva.
2.Stanovenie technických požiadaviek na výroky.
- posudzovanie zhody
- ochrany spotrebiteľov a ich zdravia a majetku, bezpečnosti ochrany a tvorby životného prostredia
3.Rozvoj hromadnej výroby pri zabezpečení efektu využívania surovín, materiálov, energie a réžie.
4.Racionalizácia vzťahov trhu (dopytu, ponuky). V domácej ekonomike aj na medzinárodnej úrovni.
5.Komunikácia medzi subjektami trhu na základe kompromisov.
Technická norma je založená na technických normách, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a verejného záujmu. TN boli spracované, prerokované, schválené podľa zákona o technických normách.
Technické predpisy a technické normyTechnické predpisy sú všeobecne záväzné predpisy, ktoré obsahujú technické požiadavky na výrobky alebo služby, ktorých dodržiavanie je záväzné pri uvádzaní výrobku na trh alebo zriaďovaní služby.
Technické normy obsahujú:
Pravidlá usmerňovania a charakteristiky výrobkov z hľadiska ochrany spotrebiteľa a verejného záujmu. Normy sú:
- Medzinárodné (ISO)
- Európske (EN)
- Slovenská technická norma (STN)
STN
Je vyhodnotená a schválená úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, vydaná je vo Vestníku.
Metódy technickej normalizácie
UnifikáciaIde o zjednotenie vlastností výrobkov, že sú pri používaní zameniteľné.
Rozlišujú
-predmetové unifikácie
-predpisové
-unifikácia pojmov
Typizácia
Je to ustálenie rozmerov a iných parametrov výrobkov v najvhodnejších kvalitatívnych ukazovateľoch.
Špecializácia
Slúži na určenie požadovaných vlastností výrobkov, vyžaduje si terminologickú presnosť pomenovanie jednotlivých súčiastok a úkonov.
Simplifikácia
Slúži na optimalizovanie rôznych druhov vo výrobe, obchode, spotrebu.
Stavebnicový princíp
Umožňuje zdokolovanie a zhospodárňovanie výrobného procesu, predstavuje kombináciu a usporiadanie normalizovaných prvkov.
Zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory, vynálezy a licencie
Z. č. 435/2001 Z. z. o patentoch dodatkových ochranných osvedčeniach upravuje právnické vzťahy, ktoré vznikajú s vytvorením, právnické vzťahy, ktoré vznikajú s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky o patent.
Vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom udeľuje UPVSR patenty.
PATENT:
Právne chránený vynález. Udeľujú sa na vynálezy zo všetkých oblastí (technika, biotechnika). Vynález musí byť priemyselne využiteľný. Právo podať vyhlášku o patent má pôvodca vynálezu a majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález, alebo dať súhlas na využívanie vynálezu.
Účinnosť patentu: Začína dňom oznámenia patentu vo vestníku.
Platnosť patentu: Je 20 r. odo dňa podania vyhlášky. Majiteľ sa môže vzdať patentu oznámením úradu písomnou formou. Vyhláška na patent môže obsahovať len 1 vynález.
PRIEMYSELNÝ VZOR:
Je vonkajšia úprava výrobku, ktorá je nová a priemyselne využiteľná. Môže sa jednať aj o podnikový priemyselný vzor. Platí 15 r. odo dňa podania vyhlášky.
Majiteľ PV má výlučné právo:
-využívať tento vzor
-poskytnúť súhlas na využívanie iným osobám
-previesť vzor na iné osoby
Zákon pripúšťa i podanie zlepšovacieho návrhu. Pri podnikateľských alebo zamestnaneckom návrhu ide o právny vzťah medzi zlepšovateľom a jeho zamestnávateľom.
LICENCIA:
Je oprávnenie, ktoré udeľuje právo vykonávať určitú činnosť.
Licenčná zmluva: Nadobúda účinnosť dňom zápisu do registra.
Základné prínosy vynálezu, priemyselného vzoru a zlepšovanie návrhu:
1. Ekonomické prínosy:
- úspory nákladov – vlastných nákladov
- úspora investičných nákladov
- zvýšenie produktivity práce
- skutočný zisk s predaných výrobkov
- skutočný zisk zo zvýšeného odbytu
- prínos z aktívnej licencie
- prínos z prevodu patentu
2. Mimoekonomické prínosy
- zlepšenie pracovných podmienok
- zvýšenie bezpečnosti práce
- zlepšenie životného prostredia
- sociálne prínosy
- kultúrne prínosy
- zvýšená obranyschopnosť štátu
OCHRANNÉ ZNÁMKY:
Právna ochrana výrobkov sa spája zo značkou výrobku – ochranná známka. Ochranný známka je označenie, ktoré tvoria:
-slová
-písmená
-číslice
-kresby
-tvar výrobku
-obal
-vzájomné kombinácie
Rozdelenie ochranných známok:
- Národná
- medzinárodná
- Európske spoločenstvá
Značka musí spĺňať:
-musí mať rozlišovaciu schopnosť
-musí byť krátka a ľahko zapamätateľná
Za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré:
-nemožno graficky znázorniť
-nemá rozlišovaciu schopnosť
-pozostáva zo značiek v bežne používanom jazyku
-môže klamať verejnosť
-je v rozpore s verejným poriadkom a mravmi
-ak sa niektorý jeho prvok zhoduje s inou ochrannou známkou.
Ochranná známka môže byť:
- Individuálna
- Kolektívna
Ochranné známky udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva SR.
Práva majiteľa ochrannej známky:
-právo označovať svoje tovary známkou
-je oprávnený používať na ochrannej známke R-ko v krúžku (originalita)
-bez jeho súhlasu nikto nesmie používať zhodné použitie
-ak bola zásahom do ochrannej známky škoda, majiteľ má právo na úhradu
-majiteľ má právo poskytnúť právnu ochrannú známku inému subjektu
Funkcie ochranných známok:
-Rozlišovacia
-Funkcia ochrany spotrebiteľa
-Propagačná funkcia
- Novinkou oceňovania nadácie Gold je Veľká cena slov. zlato, ktorá sa udeľuje najlepším firmám a manažérom.
- 2004 – novelizovala udelenia certifikátu v podmienkach jednotlivých trhov EU
- Značka kvalitnej domácej produkcie PO, tieto výrobky sa označujú logom, značky kvality.
Posudzovanie zhody...Je zisťovanie či skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú technickým požiadavkám. Postupy:
1.Posudzovanie zhody výrobcom alebo dovozcom.
2.Posudzovanie zhody vzorky výrobkov autorizovanou osobou a vydávanie certifikátu.
3.Posudzovanie zhody výrobku s certifikovaným typom výrobku.
4.Posudzovanie systému kvality výroby.
5.Posudzovanie systému výstupnej kontroly kvality výrobku a vykonávanie dohľadu.
6.Overovanie zhody výrobku s certifikovaným výrobkom, ktorý vykonáva výrobca, dovozca alebo osoba na každom výrobku alebo štatistickej vzorke.
7.Overovanie zhody každého výrobku s tech. požiadavkami.
Skúšanie a hodnotenie kvality sa vykonáva v skúšobniach s dostatočným technickým vybavením.
Akreditačná činnosť:Je činnosť, ktorou sa osvedčuje spôsobilosť vykonávať skúšanie výrobkov, overovanie meradiel a certifikovať výrobky.
Akreditovaná osoba:
Právnická osoba, ktorú určilo Ministerstvo hospodárstva SR na vydávanie osvedčení a akreditácie, poskytuje informácie a vykonáva kontroly.
Výrobca a dovozca:
Výrobca a dovozca výrobku skompletizuje technickú dokumentáciu, poskytne je autorizovanej osobe aj zo vzorkou výrobku, spíše vyhlásenie, že posúdenie vzorky nežiadal inú autorizovanú osobu. Skúškou sa zisťuje či vzorka zodpovedá požiadavkám technických predpisov a vystaví sa certifikát. Výrobca alebo dovozca vydá vyhlásenie o zhode a umiestni ochrannú značku na každý výrobok. Doklady o posudzovanie zhody a vyhlásenie o zhode je výrobca alebo dovozca povinný uchovávať 10 rokov od skončenie výroby alebo uvedenia na trh..
Podnikateľská činnosť
Podnikanie -činnosť podnikov zameraná na dosahovanie vytíčených cieľov.
-Sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk.
Podnikateľská činnosť sa musí uskutočňovať v rámci všeobecne platných pravidiel podnikania zakotvených v legislatívnych úpravách. Má svoje pravidlá a činnosť, ktorá ich nerešpektuje sa nepovažuje za podnikanie(špekulácia, nekalá súťaž).
Subjekty podnikania:
- Fyzická osoba – každý človek ako nositeľ práv a povinností, spôsobilosti. Práva a povinnosti fyzickej osoby vznikajú narodením a zanikajú smrťou. Spôsobilosť občana na právne úkony a brať na seba povinnosti nadobúda až dovŕšením 18 rokov. Môže to ovplyvniť len rozhodnutie.
- Právnická osoba – každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti a nie je fyzickou osobou. Právnická osoba vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do obchodného alebo iného registra.
Podnikateľ – občan, ktorý má záujem o podnikanie a dosiahol 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony a je bezúhonný.
Organizácia podnikania...
Podnikanie býva organizované v rôznych druhoch podnikateľských jednotiek – podnikoch. Podniky môžu mať v trhovej ekonomike rôznu podobu.
Druhy podnikov:1. Podľa predmetu podnikateľskej činnosti
a)Výrobné podniky – predmetom ich činnosti je výroba výrobkov pre výrobnú a osobnú spotrebu (priemyselné podniky, poľnohospodárske podniky..)
b)Obchodné podniky – predmetom ich činnosti je zabezpečenie obchodných vzťahov (podniky vnútorného obchodu a verejného stravovania, obchody, jedálne...)
c)Podniky poskytujúce služby – predmetom ich činnosti je poskytovanie služieb pre zákazníkov (čistiarne, kaderníctvo...)
d)Dopravné podniky – predmetom je premiestňovanie osôb a nákladov, zabezpečujúce dopravu (železničnú, cestnú, leteckú...)
e)Ostatné podniky – nemocnice, liečebne...
2. Podľa formy vlastníctva:
a)Štátne podniky – zakladá ich ústredný, alebo miestny orgán štátnej správy. Majetok, s ktorým podnik hospodári je vlastníctvom štátu, štátny podnik je právny subjekt a preto štát nezodpovedá za záväzky podniku. Štátne podniky sa zakladajú v takých oblastiach podnikateľskej činnosti, ktoré nie sú zaujímavé pre súkromných podnikateľov, ale pre fungovanie ekonomiky je nevyhnutná.
b)Súkromné podniky – sú základom trhového hospodárstva, majetok takéhoto podniku je súkromným vlastníctvom, za jeho činnosť zodpovedá vlastník.
c)Družstevné podniky- sú právnickou osobou, vznikajú na základe dobrovoľného združovania majetku súkromných vlastníkov s cieľom jeho spoločného nažívania.
3. Podľa veľkosti:
a)Malé podniky (drobnopodnikanie) – počtom zamestnancov do 50, pôsobia vo sfére obchodu, služieb, remesiel
b)Stredné podniky – zamestnávajú do 500 ľudí, pôsobia vo sfére obchodu, služieb, remesiel a odvetviach sprac. Priemyslu.
c)Veľké podniky – zamestnávajú viac ako 500 ľudí, pôsobia v hutníctve, strojárstve, chemickom priemysle.
4. Podľa vzťahu k štátnemu rozpočtu:
a)Podniky s podnikateľskou činnosťou (výrobné, obchodné)
b)Podniky pre špeciálne úlohy (úsek bezpečnosti)
c)Verejnoprospešné podniky
rozpočtové – závisia od prostriedkov, ktoré dostanú z rozpočtu, nevykonávajú výrobnú činnosť, ich hlavným cieľom je zabezpečiť potreby pre občanov (školstva, polícia...)
príspevkové – majú vlastné prímy (vykonávajú výrobnú činnosť), ktoré im často nestačia na splnenie úloh a preto sú odkázané aj na príspevok z rozpočtu
5. Podľa organizačno-právnej formy:
a)Živnosti
b)Obchodné spoločnosti
c)Družstvá
d)Osobitné formy podnikania
Združenie podniku – vzniká dobrovoľným zoskupením podnikov na uspokojovanie spoločného pod. záujmu, je motivované určitým efektom.
Podniky združujú svoje podniky a činnosti na základe zmluvy. Združený podnik predstavuje podnikateľský subjekt, ktorý vzniká zmluvou dvoch alebo viacerých podnikov.
Podnikové plánovanie, rozhodovanie a stratégia podnikuVznik a vymedzenie podnikových cieľovČinnosť každého podnikateľského subjektu je cieľov orientovaná. Základný predpoklad úspešnosti podnikateľskej činnosti je správne vymedzenie cieľov podnikania:
A.Vplyv vonkajšieho druhu- pôsobia mimo podnikateľský subjekt, sú odrazom pôsobenia okolia podniku
B.Vplyv vnútorného druhu – odráža vnútorný charakter podniku
Ciele:
1. Podľa druhu
a)Monetárne – cieľom je dlhodobá maximalizácia zisku
b)Nemonetárne – podporujú dosiahnutie nemonetárnych cieľov, napr. inovovanie sortimentu, riešenie soc. Problémov zamestnancov
2. Podľa hierarchie
a)Pyramída cieľov
-vrcholový
- základné
- pomocné
b)Podľa času
- dlhodobé
- krátkodobé
Stratégia podniku je súhrn zámerov a činností podniku na dosiahnutie cieľov.
-Pravidlo predpisujúce určitú činnosť v každej situácii procesu rozhodovania.
-Vytyčovanie cieľov a rámových postupov a ciest ako dosiahnuť ciele.
-Je orientovaná na hlavné smery a dlhodobé zámery, zameriava sa na uspokojovanie životne dôležitých rozhodnutí
-S určitým predstihom obsahuje možné príležitosti a hrozby a možňuje vopred sa pripraviť na ich využívanie, prípadne zdolávanie budúcich rizík.
-Pre tvorbu stratégie vytvárajú konkrétne východisko
Strategické ciele:
Základné strategické ciele:1.sú vytyčované pre konkrétne vymedzené obdobie
2.vyjadrujú čo je prioritou podniku pre nasledovné obdobie
3.vyjadrujú konkrétny bod, do ktorého sa chce podnik dostať
Podnikové plánovanie
Plánovanie je proces vytyčovania cieľov podniku, stanovenia prostriedkov a určenia ciest a spôsobov ako dosiahnuť ciele.
Ciele
Želané, budúce stavy, ktoré sa snažíme dosiahnuť k určitému časovému vymedzenému okamihu.
Požiadavky kladené na vytyčovanie cieľov
1.vecné vymedzenie cieľa: -ciele musia mať jasne vymedzený obsah, musí byť jasné do akej oblasti sú orientované
2.merateľnosť ciela -ciele musia byť merateľné, kvantifikovateľné aby bolo možné kontrolovať, hodnotiť ich naplnenie
3.časové vymedzenie cieľa -pri vymedzení cieľa je dôležité určiť čas, termín ku ktorému sa má cieľ splniť. Je to dôležité aj z hľadiska kontroly plnenia cieľa
Zdroje na dosahovanie cieľa
•pracovné zdroje - manažéri – zamestnanci
•kapacitné zdroje - stroje, zariadenia, výrobné kapacity
•materiálové zdroje - suroviny, materiál, polotovary
•finančné zdroje - vlastné imanie, úvery
Zdroje na dosahovanie cieľov podniku sú ................., ich objem a štruktúru je možné v priebehu plánovaného obdobia meniť tak, aby sa pri naplnení cieľov zabezpečilo ich efektívne využívanie.
Postupy na dosiahnutie vytýčených cieľov
Limitované zdroje podniku a požiadavka ich efektívneho využívania spôsobujú, že naplnenie vytýčených cieľov je možné rôznymi alternatívnymi postupmi.
Jedn. alternatívy sa odlišujú rôznou náročnosťou na zdroje, účinnosťou ich pôsobenia, spôsobom využitia zdrojov a rôznymi dôsledkami súvisiacimi s naplnením vytýčených cieľov podniku.
Plánovaný proces
-získať informácie
-stanoviť ciele
-určiť predpoklady
-určiť najlepšiu cestu na dosiahnutie cieľa
-vybrať plán
-realizovať plán
-hodnotiť plnenie plánu
Výsledok plánovacieho procesu podniku je sústava plánov podniku
Podnikateľský zámer
Predstavuje podnikateľský plán začínajúceho podnikateľa. Touto formou si podn. Na začiatku stanovuje ciele, cesty a prostriedky svojej podnikateľskej činnosti.
Mal by obsahovať
•predstavenie firmy (právna forma, účel založenia, pôvod kapitálu, orgán a riadiaca štruktúra)
•predstavenie predmetu činnosti firmy (výrobku alebo služby)
•definovanie trhu, na ktorom chce firma pôsobiť (vrátane marketingových ciest k zákazníkovi)
•finančné plány (vyčíslenie potreby kapitálu, očakávaného zisku)
•charakteristika firmy (s čím chceme podnikať či s výrobkom alebo službou)
Ak sa niekto rozhodne podnikať čaká ho niekoľko rozhodnutí:
-potrebuje získať spolumajiteľov, zamestnancov, odberateľov, dodávateľov, investorov
-musí sa rozhodnúť pre oblasť podnikania (výrobky alebo služby), miesto podnikania a názov firmy
Spracovať podnikateľský zámer má význam pre:
Podnikateľa
-Je prevencia proti unáhleným rozhodnutiam
-Aby vedel čo chce dosiahnuť
-Poskytuje informácie pre potencionálnych investorov alebo spoločníkov, ktorí sa rozhodujú o spolufinancovaní
Absolventa strednej školy
-umožňuje prezentovať schopnosť aplikácie poznatkov z rôznych vyučovacích predmetov
-ponúka možnosti projektovania svojej budúcnosti a výberu svojho pracovného .........
-umožní zhmotniť tvorivé myslenie
Všeobecné usporiadanie pre spracovanie podnikateľského zámeru-text má byť čitateľný, stručný a prehľadný
-vhodné je postupovať po častiach od všeobecného ku konkrétnemu
-používať tabuľky, grafickú obrazovú dokumentáciu, grafické materiály, podpornú dokumentáciu
Štruktúra podnikateľského zámeruAko sme už uviedli, štruktúra nie je jednoznačne daná. Podnikateľ volí štruktúru podľa toho, na aký účel je podnikateľský zámer určený. Podnikateľský zámer môže mať napr. takúto štruktúru:
-Titulná strana (všeobecné údaje, základné informácie)
-Prehľad obsahu (názvy kapitol a strany)
-Zhrnutie projektu
Zhrnutie projektu obsahuje:1)Charakteristika firmy
2)Opis predmetu podnikania (výrobkov – služieb)
3)Analýza trhu
4)Marketingový plán
5)Organizácia a riadenie firmy (manažment)
6)Realizácia podnikového zámeru, vplyv na životné prostredie
7)Finančný plán
8)Prílohy