Schvaľovanie relevantných národných dokumentov vládou je viac-menej formálne, bez pripomienok a širšieho oboznámenia sa s problematikou a medzinárodnými záväzkami, ktoré s ňou súvisia. Formálne sú potom aj odpočty plnenia (Koncepcie rovnosti príležitostí či Národného akčného plánu). Hodnotiace správy za jednotlivé rezorty sú spravidla iba úradnícke, rezorty si len formálne splnia „povinnosť“ a až do ďalšieho hodnotiaceho termínu na politiku rovnosti príležitostí zabúdajú. Vyhodnotenie plnenia sa spracúva neverejne, čo nemôže byť zárukou objektivity, a takáto prax neumožňuje presadiť pri prehodnocovaní stanovených úloh do politickej agendy nové úlohy.

V SR vo verejnej mienke i u politických reprezentácií stále prežíva široké nepochopenie práv žien - ženské práva sa nevnímajú ako ľudské práva. V minulosti sa u nás neodohral výraznejší zápas za práva žien, ktorý by napomohol širšiemu chápaniu týchto otázok: účasť žien na trhu práce si vyžiadala socialistická industrializácia, ktorá so sebou priniesla deficit pracovnej sily a ten sa postupne vyrovnával ženskou pracovnou silou; volebné právo ženám priniesol vznik I. ČSR. Z tohto dôvodu je potrebné vyvíjať aktivity na zvýšenie povedomia spoločnosti o právach žien, ale hlavne na presvedčenie vládnych činiteľov a zvýšenie ich uvedomenia v tejto otázke. Gender mainstreaming musia podporiť predstavitelia vlády, len tak sa dá preniesť na nižšie úrovne.

2.6.3 Návrhy

V záujme dosiahnutia rovnosti žien a mužov treba:

-využiť legislatívne možnosti, ktoré poskytuje Amsterdamská zmluva;
-vyriešiť otázku financovania politiky rovnosti príležitostí; nijaký program nie je možné realizovať bez finančného krytia;
-pripraviť zákon a rovnosti príležitostí (na základe štúdia existujúcich zákonov v Európe);
-vytvoriť inštitucionálne pokrytie politiky rovnosti príležitostí aj s definovanou zodpovednosťou a právomocami. Prioritou je vytvorenie samostatného Výboru NR SR pre rovnosť príležitostí. Od Vlády SR treba požadovať vytvorenie špeciálneho výkonného orgánu pre túto oblasť (v západnej Európe túto funkciu plní buď samostatné ministerstvo, aspoň dočasné, alebo rôzne vládne orgány na čele s niektorým z ministrov; niekde je známy model „rotujúceho“ ministra). Tento orgán by však nemal byť iba poradný. Úrady pre politiku rovnosti by mali fungovať na všetkých relevantných ministerstvách a všetkých úrovniach riadenia (regionálnej i lokálnej);
-implementovať zásady rovnosti príležitostí do Kompetenčného zákona a Zákona o štátnej službe. V súčasnosti je agenda rovnosti príležitostí iba implicitnou súčasťou výkonu rodinnej politiky (neexistujú pracovníčky a pracovníci verejnej správy, ktorí by mali svoj referát definovaný ako rovnosť príležitostí);
-koordinovať medzinárodné záväzky SR a „vnútornú politiku“, zosúladiť Koncepciu štátnej rodinnej politiky a Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov, ktoré si v niektorých cieľoch odporujú;
- iniciovať kampane na zvýšenie povedomia verejnosti o rovnosti mužov a žien;
-vytvoriť mládežnícke rady, zložené z rovnakého počtu dievčat a chlapcov, ktoré budú radiť vládam na miestnej, národnej a európskej úrovni;
-informovať ženy o súčasnej legislatíve, ako aj vyvíjať ďalšie aktivity na zvýšenie uvedomenia spoločnosti.



3 Fondy na podporu politiky rovnosti príležitostí

Podporné programy sú jedným z prostriedkov Európskeho spoločenstva, ktoré sa dajú využiť na dosahovanie rovnosti žien a mužov. Na ich realizáciu sú určené špeciálne fondy. Z týchto prostriedkov sa financujú mimovládne organizácie, výskumné a vedecké inštitúcie, orgány miestnej samosprávy, ale i centrálne úrady a i. O tieto prostriedky sa môžu uchádzať organizácie a inštitúcie z členských štátov EÚ a v ostatných rokoch aj kandidujúce štáty, ak vláda konkrétneho štátu vnesie do projektu patričný finančný vklad a podpisom zmluvy pristúpi k danému programu.