Smernice

Smernice sú „zákony“ prijaté na európskej úrovni, ktoré musia byť zahrnuté do národných legislatív všetkých členských štátov (národné zákony, ktoré odporujú smerniciam, sa musia zmeniť).
Hlavné smernice, súvisiace s rodovou rovnosťou, sa týkajú týchto oblastí:
-rovnaká odmena za rovnakú prácu (1975);
-rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, v odbornom školení, pri postupe a vo vytváraní pracovných podmienok (1976);
-systémy sociálneho zabezpečenia (1978 a 1986);
-rovnaké zaobchádzanie pre samostatne podnikajúce osoby a ich partnerov/partnerky (1986);
-tehotenstvo a materstvo (1992);
-rodičovské voľno (1996);
-dôkazné bremeno v prípade rodovo podmienenej diskriminácie (1998).

2.3.3 Európska zmluva o ľudských právach

Európska zmluva o ľudských právach bola prijatá v decembri 2000, no jej právny status je stále neistý. Zmieňuje sa síce o diskriminácii žien, ale nedostatočne.

2.3.4 Medzinárodné právo

Členské štáty EÚ sú viazané aj medzinárodným právom, ktoré bolo schválené inými inštitúciami. Aj toto právo má prednosť pred národným právom, napríklad:

-právo na využívanie základných práv bez diskriminácie (vrátane rodovo podmienenej diskriminácie) v Európskej konvencii ľudských práv z roku 1950;

-právo na rovnaký prístup žien a mužov k politike, verejnému životu, vzdelaniu a zamestnaniu v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1981.

Aj konferencie OSN o ženách, ako napríklad Pekinská konferencia v roku 1995, pomáhajú nastoľovať rovnosť žien a mužov na celom svete.

2.4 Uplatňovanie rodového hľadiska

2.4.1 Gender mainstreaming

Gender mainstreaming - v slovenčine sme zaviedli termín uplatňovanie rodového hľadiska - je nástroj na dosiahnutie rodovej demokracie alebo rovnosti príležitostí. Politický problém sa už nedefinuje ako ženská otázka, o ktorú sa majú starať predovšetkým ženy, ale ako potreba nanovo usporiadať rodové pomery, ktoré sú v súčasnosti poznačené diskriminačnou povahou štruktúrnych podmienok.

Uplatňovanie rodového hľadiska, čiže gender mainstreaming, je zavádzanie rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých činností a do všetkých oblastí politiky. Cieľom uplatňovania rodového hľadiska je zapojenie rodovo špecifickej perspektívy do všetkých rozhodovacích procesov a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech dosiahnutia rodovej rovnosti.
Uplatňovanie rodového hľadiska si netreba zamieňať so snahou o vyváženú štatistiku zastúpenia žien a mužov v jednotlivých profesiách. Je to otázka zavádzania dlhodobých zmien v rodičovskej role, v štruktúre rodiny, v inštitucionálnych praktikách, v organizácii práce, osobného rozvoja a nezávislosti.