Príkladom konkrétnych krokov Komisie je napríklad skutočnosť, že do Amsterdamskej zmluvy sa dostali ustanovenia týkajúce sa rovnoprávnosti, pozitívnych akcií a politika uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming) vo všetkých rozhodnutiach a iniciatívach EÚ. Pri Generálnom riaditeľstve Európskeho parlamentu, zameranom na výskum, existuje oddelenie práv žien, vďaka ktorému vznikla séria publikácií Práva žien. V každej inštitúcii EÚ existuje výbor pre rovnosť príležitostí, ktorý sa venuje problematike politiky zamestnanosti a pracovných podmienok.

2.5.3 Štatistika

-V roku 2000 Komisia prijala rozhodnutie o nutnosti prijať opatrenia, ktoré pomôžu vyrovnať podiel žien vo všetkých expertných skupinách a vo všetkých výboroch Komisie tak, aby v každej tejto inštitúcii v priebehu troch rokov bol podiel každého pohlavia najmenej 40 %;
-podobný charakter majú aj plány na zvýšenie podielu žien na významných miestach v Komisii. V roku 2000 ženy zastávali 20 % postov typu A (plánovanie a riadenie). Spomedzi riaditeľov bolo 12 % žien a na postoch vedúcich oddelení bolo 15 % žien.


2.6 Situácia na Slovensku

2.6.1 Fakty

2.6.1.1 Vznik a formovanie politiky rovnosti príležitostí

Na Slovensku sa problematika rovnosti príležitostí žien a mužov stala súčasťou národnej politickej agendy len od druhej polovice 90. rokov. Stalo sa tak hlavne v dôsledku medzinárodných záväzkov (dokumenty OSN a európskych inštitúcií), ktoré na seba SR prevzala, a tiež v dôsledku prístupového procesu k EÚ (smernice EÚ).

Na Slovensku sa však rovnosť príležitostí nestala záležitosťou dlhodobého či trvalého verejného záujmu. Verejné diskusie o rodovej rovnosti (iniciujú ich skôr MVO) a politické programy zamerané na dosiahnutie rovnosti sú stále pomerne zriedkavé. Napriek tomu sa predsa len vytvorili niektoré prvky inštitucionálnych mechanizmov potrebných na implementáciu politiky rovnosti príležitostí.

2.6.1.2 Inštitucionálne mechanizmy pre zavedenie politiky rovnosti príležitostí

Prvým orgánom na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi bol Vládny výbor pre ženu a rodinu. Pôsobil iba 2 roky (1991 - 1992) a po jeho zrušení niekoľko rokov podobná inštitúcia v SR neexistovala.

Nové mechanizmy na ochranu a podporu rodovej rovnosti sa začali tvoriť až v nadväznosti na IV. konferenciu o ženách (Peking 1995). Rok po tejto konferencii bol vytvorený Koordinačný výbor pre problematiku žien (KVPŽ, v roku 1996 schválený Vládou SR uznesením č. 116/96). Štatút ho definoval ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády, zameraný na presadzovanie záujmov a potrieb žien v spoločnosti. Jeho stanoviská majú pre vládu a parlament charakter odporúčaní. V roku 1999 bol KVPŽ rekonštruovaný a zmenilo sa jeho vedenie. Pracovali v ňom zástupcovia a zástupkyne NR SR, ministerstiev, MVO a výskumných inštitúcií. Vytvoril si štyri expertné skupiny (pre vzdelávanie a výskum, zamestnanosť, sociálnu politiku a mocenské postavenie). KVPŽ predsedá minister MPSVR SR a jeho činnosť zabezpečuje sekretariát.