Ďalší krok v tvorbe inštitucionálnej siete predstavovalo zriadenie Odboru rovnosti príležitostí (ORP, február 1999), ktorý je organizačne začlenený do Sekcie rodinnej politiky MPSVR SR. Poslaním tohto národného orgánu je odstraňovanie nerovností v postavení mužov a žien a k jeho hlavným úlohám patrí gestorstvo a iniciatívna legislatívna aktivita v oblasti rovnosti príležitostí a monitoring praktického dopadu prijatých opatrení. ORP má spolupracovať pri rekodifikácii pracovného, rodinného a občianskeho práva, analyzovať situáciu v rovnosti príležitostí, dávať návrhy na legislatívne úpravy trestného práva, implementáciu európskeho právneho systému do domáceho práva, analyzovať existujúce medzinárodné dohovory a dokumenty a pod. K jeho úlohám patrí i spolupráca pri vypracúvaní dôležitých dokumentov MPSVR SR, ktoré sú späté s otázkami rodovej rovnosti.

V tom istom roku vznikla v Národnej rade SR Parlamentná komisia žien (PKŽ) pri Výbore NR SR pre ľudské práva a menšiny (1999), ktorá mala pomáhať s riešením tzv. ženských otázok týkajúcich sa postavenia žien, ale aj detí, mládeže a rodiny v spoločnosti, a pomáhať s legislatívnou reformou v tejto oblasti. Členky PKŽ mali podávať návrhy legislatívnych zmien na základe aktuálnych požiadaviek žien a ženských MVO.

2.6.1.3 Národné dokumenty z oblasti rovnosti príležitostí

Na základe odporúčaní Pekinskej akčnej platformy bol v roku 1997 vypracovaný Národný akčný plán pre ženy (vypracovaný KVPŽ a schválený uznesením Vlády SR č.650/1997). Formulovali sa v ňom národné priority politiky rovnosti príležitostí na 10 rokov a vypracovali sa ciele a úlohy v úsilí o dosiahnutie rovnosti žien a mužov. V roku 1998 musela SR ako signatárka Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) vypracovať Východiskovú správu SR k Dohovoru, ktorá sa 23. – 30. 6. 1998 oponovala na pôde OSN v New Yorku pred Výborom OSN pre odstránenie diskriminácie žien. Správa hodnotila výsledky SR v oblasti zlepšenia postavenia žien v spoločnosti.

V marci roku 2001 Vláda SR schválila a následne výbory Národnej rady SR prerokovali Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov. V úvode Koncepcie je vymedzené chápanie rovnosti príležitostí a určené zameranie aktivít politiky rovnosti príležitostí. Na základe analýzy východiskového stavu bolo pre jednotlivé vymedzené oblasti formulovaných 31 opatrení a odporúčaní. Pre ich splnenie sa určili termíny a zodpovedné inštitúcie.

2.6.1.4 Kritické poznámky k fungovaniu inštitucionálnych mechanizmov

Stanoviská a návrhy Koordinačného výboru pre problematiku žien, Odboru rovnosti príležitostí a Parlamentnej komisie žien, týkajúce sa zlepšenia postavenia žien v spoločnosti a posilnenia rovnosti príležitostí žien a mužov majú pre vládu a parlament iba odporúčací charakter.

Činnosť Parlamentnej komisie žien bola verejnosti neznáma (na webovej stránke NR SR nebola o jej existencii a činnosti žiadna informácia). Navyše, komisia má v parlamente oveľa nižšie postavenie a kompetencie ako parlamentný výbor. Ani po voľbách 2002 sa v novom parlamente nepodarilo vytvoriť samostatný parlamentný výbor. Problematika postavenia žien sa dostala do kompetencie Výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Aktivity Odboru rovnosti príležitostí sú definované príliš široko a s existujúcim personálnym obsadením (iba 4 osoby) je problém ich naplniť. Navyše, organizačné zaradenie Koordinačného výboru pre problematiku žien sa v roku 2001 rozhodnutím vlády zmenilo. V rámci reorganizácie Úrad vlády presunul všetky podobné orgány na príslušné ministerstvá a z KVPŽ sa stal poradný orgán ministra PSVR SR. Predtým mal aspoň formálne nadrezortný charakter, po reorganizácii je rezortným útvarom, nehovoriac o reálnych kompetenciách a praktickom fungovaní a spravovaní. Činnosť KVPŽ v uplynulom období ženské MVO často kritizovali za nepružnosť a slabé presadzovanie záujmov žien v rámci oficiálnych štruktúr. Keďže v KVPŽ sú zastúpené aj MVO, často sa stáva, že sa zmiešava zodpovednosť vládnych a mimovládnych organizácií. Spolupráca medzi vládnym sektorom a MVO je dosť nesystematická. Problém súvisí aj s nedostatkom skutočnej zodpovednosti za politiku rovnosti rodov na vládnej úrovni.