História Európskej únie a eura

História Európskej únie a eura

máj 1950 - plán vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Základ tvorilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko

marec 1957 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko podpisujú Rímsku dohodu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS)

január 1973 – EHS sa rozšírilo o ďalších členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia

rok 1986 – do EHS vstupujú Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. Vlády členských štátov podpísali Jednotný európsky akt. V tejto zmluve sa 12 členských štátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu

január 1995 – k EÚ pristupuje Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na 626

február 2000 – prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom

januára 2002 – Zavedenie euro bankoviek a mincí do obehu v 12-tich členských štátoch Európskej únie

máj 2004 – vstup Slovenskej republiky a ďalších deviatich krajín do EÚ

1.1.2009 – zavedenie eura na Slovensku


Euro bankovky a mince

Euro pozostáva zo siedmych bankoviek a ôsmych mincí. Bankovky v hodnote 500, 200, 100, 50, 20 a 10 euro sa líšia veľkosťou, farbou a obsahujú viacero ochranných prvkov. Sú rovnaké v celej HMÚ a navrhol ich Robert Kalina z Rakúskej národnej banky. Inšpiroval sa „historickými epochami a architektonickými štýlmi v Európe“.

Prednej strane bankoviek dominujú okná a brány rôznych architektonických štýlov ako symbol otvorenosti. Lajtmotívom zadnej strany sú mosty ako symbol spájania a spolupráce. Nezobrazujú žiadne skutočné stavby, vychádzajú len z typických architektonických prvkov jednotlivých období. Ak by sa totiž mosty dali spoznať, jednotlivé bankovky by už nemohli byť univerzálne pre všetky krajiny Európskej únie.

Euro bankovky obsahujú aj špeciálne prvky, ktoré pomáhajú nevidiacim a zrakovo postihnutým rozoznať rôzne nominálne hodnoty. Každá zo siedmich bankoviek má mierne odlišné rozmery, čo má nevidiacim a zrakovo postihnutým pomôcť pri ich rozlišovaní. Okrem toho sú niektoré prvky bankoviek vytlačené reliéfne pomocou špeciálnej technológie tlače (hĺbkotlače). Slabo vidiacim ľuďom pri rozlišovaní bankoviek rôznej hodnoty pomáhajú typické, navzájom výrazne kontrastné farby bankoviek rôznych hodnôt (napr. bankovka € 10 je červená a bankovka € 20 je modrá). Navyše, hodnota každej bankovky je vytlačená veľkým písmom.

Mince majú hodnoty 2 a 1 euro, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 cent. Euro mince majú spoločnú európsku a charakteristickú „národnú“ stranu. V roku 1997 boli na spoločnú stranu euro mincí vybrané 3 návrhy Luca Luyxa z Kráľovskej belgickej mincovne. Mince sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na to, ktorý štát ich vydal.
OCHRANNÉ PRVKY BANKOVIEK

Eurové bankovky obsahujú ochranné prvky, ktoré majú občanom pri dostatočnej pozornosti napomôcť v overení pravosti bankoviek. Z viacerých ochranných prvkov spomeňme nasledujúce:

Hĺbkotlač
Vodoznak
Ochranný prúžok
Sútlačová značka
Špeciálna fólia s hologramom
Iridescentný pruh
Opticky premenlivá farba

Eurové bankovky sú vytlačené na špeciálnom papieri zhotovenom z čistej bavlny, ktorý sa už pri ohmataní výrazne odlišuje od bežného (kancelárskeho) papiera. Hlavné motívy na lícnej strane bankovky sú vytlačené hĺbkotlačou, doplňujúce motívy lícnej strany a rubová strana sú vytlačené tlačou z plochy, číslovanie bankoviek je vytlačené tlačou z výšky, opticky premenlivá farba je vytlačená.


Výtvarná podoba slovenskej strany eurových mincí

V júli 2004 vyhlásila Národná banka Slovenska verejnú anonymnú súťaž na výtvarné návrhy slovenských strán eurových mincí. Do súťaže sa prihlásili výtvarníci so 658 návrhmi. K užšiemu výberu 10 návrhov sa v druhom kole mohli vo verejnej ankete vyjadriť aj občania SR prostredníctvom internetu, krátkych textových správ alebo volaní z pevných telefónnych liniek. Vo verejnej ankete hlasovalo viac ako 140-tisíc ľudí. V ankete získal najväčšiu podporu Dvojkríž na trojvrší, na druhom mieste sa umiestnil Kriváň a tretí najväčší počet hlasov získal Bratislavský hrad. Banková rada NBS vyhodnotila výsledky súťaže s prihliadnutím na výsledky verejnej ankety a 20. decembra schválila vizualizáciu výtvarných návrhov s tromi rôznymi motívmi, ktoré budú použité na slovenskej strane eurových mincí.


Dvojkríž na trojvrší

Dvojkríž na trojvrší je erbovým znamením štátneho znaku, jedného zo štátnych symbolov Slovenskej republiky. Dvojkríž je rozvrhnutý do kruhovej plochy. Jej pozadie tvorí reliéf štylizovaných skál, ktoré sú vyjadrením stálosti a pevnosti štátu.
Autor výtvarného návrhu: akad. sochár Ivan Řehák, katedra architektúry, Stavebná fakulta STU Bratislava


Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je charakteristickou dominantou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Je národnou kultúrnou pamiatkou, patrí k najznámejším symbolom Bratislavy a je jej najnavštevovanejšou pamätihodnosťou. Do motívu hradu je zakomponovaný štátny znak, jeden z oficiálnych štátnych symbolov Slovenskej republiky.
Autori výtvarného návrhu: Ján Černaj, Mincovňa Kremnica, š. p., Pavel Károly, Škola úžitkového výtvarníctva, Kremnica


Kriváň

Tatranský štít Kriváň je spätý s významnými udalosťami slovenského národa. Ako cieľ národných vychádzok štúrovcov zohral významnú úlohu v boji za národné uvedomenie. V jeho oblasti prebiehali boje za slobodu počas Slovenského národného povstania. Stal sa preto symbolom ochrany svojbytnosti slovenského národa a jeho historického územia.
Autor výtvarného návrhu: Drahomír Zobek, medailér, Kremnica (autor všetkých súčasných obehových korunových mincí)