2.Výhody globalizácie

2.1 Internacionalizácia – prístup k trhom

Základným impulzom pre začiatok globalizácie bola revolúcia v doprave v polovici 20. storočia. Pomocou rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi na opačnej strane Zeme. Priekopníkom globalizácie boli Spojené štáty americké, kde miestne spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy. Dôsledkom toho bolo, že Američania sa museli čiastočne prispôsobiť európskemu zákazníkovi a naopak. Stykom dvoch kultúr sa zmenil spôsob výroby a predaja. Tieto zmeny niektorí označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Do globalizácie sa neskôr zapojili aj ďalšie krajiny. V 70. rokoch, keď nastal prudký rozvoj japonskej ekonomiky sa jej tovary rozšírili do všetkých krajín. V USA a Európe tak boli následkom konkurenčného boja zredukované niektoré priemyselné odvetvia. Ich miesto zaujali japonské firmy s ich spôsobom výroby. Tieto procesy prebiehali aj v 80. a 90. rokoch a prebiehajú naďalej.


2.2 Informačné technológie, ktoré umožňujú šetriť náklady a čas

Jedným z významných dopadov informačnej revolúcie a sprievodných javov globalizácie je rýchlo postupujúca časovopriestorová kompresia. Zatiaľ čo doručenie správy medzi susednými sídlami trvalo pred niekoľkými stáročiami hodiny, prípadne dni, dôležitá správa dokáže dnes obletieť svet prakticky okamžite. Význam priestoru a času v ľudskom živote aj v organizácii produkcie sa v posledných rokoch podstatne zmenil. Svet sa v našom vnímaní zmenšuje. V peňažnej ekonomike prestávajú byť vďaka informačným technológiám čas a vzdialenosť prekážkou. Využívanie informačných technológii je už dôležitou podmienkou prežitia v medzinárodnej konkurencii.


2.3 Liberalizácia spôsobuje, že svetový obchod mimoriadne rastie

V dôsledku pokračujúcej automatizácie výroby a technického rozvoja, ako aj finančne nesmierne náročnej aplikácie nových vedeckých objavov vo výrobe, ktoré zvládli len najväčšie hospodárske giganty, došlo k vzniku nadnárodných spoločností, ktoré spojili svoje finančné možnosti a ovládli svetový trh výrobkami, aké okrem nich nie je nikto schopný produkovať. Svetová výroba sa internacionalizovala a so svojou kvalitou sa bezkonkurenčne začala presadzovať na svetových trhoch. Takto došlo k vzrastajúcej koncentrácii ekonomickej moci do rúk niekoľkých nadnárodných spoločností. Prispelo k tomu aj zavádzanie nových informačných technológií, ktoré nám zmenili zemeguľu na jeden malý svet. Finančné toky začali tiecť do ktoréhokoľvek kúta sveta momentálne a bez problémov. Došlo teda k celkovej globalizácii sveta a tá zákonite presadila aj ekonomickú globalizáciu. Tento vývoj je nezvratný a bude len pokračovať.

Vo svete boli ďalej vytvorené globalizácii odpovedajúce finančné a hospodárske štruktúry, ako je Svetová banka pre rekonštrukciu a rozvoj (IBRD), Medzinárodný menový fond (IMF), Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalšie inštitúcie. V New Yorku na Manhattane boli postavené dve najvyššie budovy New Yorku – dvojičky – mrakodrapy, v ktorých mali zastúpenie prakticky všetky hlavné firmy sveta. Bolo tu zriadené svetové obchodné centrum. V týchto dvoch budovách akoby prebiehal celý svetový obchod. Už nebolo treba vždy cestovať do Tokia, Singapuru alebo Paríža za účelom obchodných rokovaní, ale niekedy stačilo len prejsť z poschodia na poschodie v dvoch newyorských mrakodrapoch. Takouto koncentráciou obchodu sa dajú splniť aj tie najnáročnejšie predpoklady pre ekonomickú globalizáciu sveta.

Niektorí autori hovoria o novej etape kapitalizmu, ktorého motormi sa stali finančná globalizácia nové IKT, čo všetko urýchľuje kapitálové toky. Niekedy sa tento vývoj označuje ako tendencia k „financiarizácii“ ekonomiky. Popri podnikoch sa na ekonomických transakciách spolupodieľajú ďalšie periférne subjekty: komerčné banky, audítorské kancelárie, ratingové agentúry, špekulatívne investičné fondy a ďalšie. Tieto subjekty determinujú, aspoň v takej miere ako samotné podniky, smerovanie a rozsah investícií a podieľajú sa na ohromnej dynamike finančných transakcií na svetových trhoch. Nehovoriac o vzostupe čisto finančných transakcií burzového a špekulačného charakteru, ktoré v určitých obdobiach znečisťujú finančný trh i vo svetovom meradle a stávajú sa spúšťadlom recesných až krízových procesov.