3.4 Nestabilita ekonomiky a ekonomické rozdiely medzi krajinami

Nová kvalita technicko-ekonomickej paradigmy súvisiaca s prienikom IKT a so zrýchlením globalizácie, ako aj skoro desať rokov trvajúca pomerne vysoká a stabilná dynamika HDP v USA, ktorá mala vyplývať z “novej ekonomiky“, opätovne vzkriesila úvahy o dlhodobých Kondratievských cykloch hospodárskeho rozvoja, pričom vyspelé krajiny (v prvom rade USA a s určitým oneskorením tiež EÚ) by sa v súčasnosti mali nachádzať na 20-25 ročnej vzostupnej fáze 50-ročného cyklu, čo by znamenalo perspektívu rastu aspoň do roku 2020-2025.

Vývoj od roku 2000 v USA, ktorý znamená recesné prerušenie konjunktúry, skôr naznačuje, že príznačný cyklický vývoj kapitalistickej ekonomiky pretrváva naďalej a s ním aj tendencia k jej neustálenému vývoju, naviac ohrozovanému nestabilitou finančných trhov, ale aj nestabilitou globalizovaného svetového politického prostredia.


4. Predstavitelia globalizácie

Pojem "globalizácia" býva neodlúčiteľne spájaný s činnosťou niekoľkých mnohonárodných obchodných a politických inštitúcií.

Sú nimi z obchodných organizácií najmä:
Svetová banka - SB
Medzinárodný menový fond - MMF

Z politických a vojenských sú to hlavne:
Organizácia spojených národov - OSN
Severoatlantický pakt - NATO
Popri týchto najväčších organizáciách existujú ešte menšie, lokálnejšie organizácie, alebo inštitúcie zaoberajúce sa konkrétnymi problémovými oblasťami.

V 90. rokoch nadobúda formovanie celosvetových hospodárskych kontaktov ešte výraznejšiu podobu ako v predchádzajúcich desaťročiach. Za jeden z hlavných trendov s celosvetovým dopadom, presadzujúcich sa na prelome 20. a 21. storočia býva označovaná konjunktúra (vzostup výroby a obehu) globálnej ekonomiky - "Ekonomické sily vo svete sa prelievajú cez národné hranice: výsledkom toho je viac demokracie, viac slobody, viac obchodu, viac príležitostí a väčšia prosperita. Svet prechádza od obchodnej výmeny medzi jednotlivými krajinami k jednej ekonomike. Jedna ekonomika, jeden trh - to je najbližší prirodzený stupeň v hospodárskych dejinách civilizácie." (cit. John Naisbitt, Megatrendy 2000)

Proces znovurozdeľovania ekonomických úloh medzi jednotlivými národnými ekonomikami, ku ktorému v súčasnosti dochádza, prispieva k prehĺbeniu ich ekonomickej závislosti. Globálna ekonomika, ktorá sa o tento základ opiera, predpokladá úplne voľný obchod, teda vytvorenie rovnakých podmienok, aké v oblasti obchodu existujú a úspešne fungujú vo vnútri národných ekonomík. Zbližovanie v tejto oblasti asi najzreteľnejšie dokumentujú integračné procesy v západnej Európe. Voľný obchod zohrával kľúčovú úlohu v doterajšom vývoji Európskych spoločenstiev a je aj naďalej oporou ich ďalšieho ekonomického vývoja smerom k Európskej únii.