Podnikateľské stratégie (PREČO) ↔Informačný systém (ČO)
↕Informačné stratégie podniku↕
Informačný manažment (KTO, KEDY, ZA KOĽKO)↔Informačné technológie (AKO)

Proces formulácie informačnej stratégie sa dotýka všetkých otázok spojených s rozvojom IS/IT a tak ako všetky ostatné strategické rozhodnutia by aj informačná stratégia mala byť spracovaná písomne a mali by s ňou byť oboznámení všetci riadiaci pracovníci podniku. Cieľom procesu stanovenia informačnej stratégie je predovšetkým určenie oblastí v ktorých očakávame efekty z nasadenia z IS/IT čo najväčšie a určenie cesty ako tieto efekty dosiahnuť. Z hľadiska sledovania a vyhodnocovania efektívnosti IS/IT je potrebné, aby v rámci procesu vytvárania informačnej stratégie pre každú aplikáciu, resp. každý projekt platilo:

·boli jasne definované ciele, ktoré sa majú danou aplikáciou dosiahnuť,
·boli určené ukazovatele (metriky) k dosiahnutiu týchto cieľov,
·bol určený zodpovedný manažér,
·bol stanovený systém časového a organizačného sledovania a vyhodnocovania stanovených cieľov,
·aby príslušné organizačné opatrenia boli prerokované so všetkými pracovníkmi podniku.

V procese tvorby informačnej stratégie sa musí uvažovať s viacerými variantmi a pri každej variante musíme pred konečným rozhodnutím hodnotiť najmä:

·či je stratégia zaujímavá z pohľadu trhu
·ako dlho je udržateľná konkurenčná výhoda
·či má podnik dostatok schopností a zdrojov realizovať túto stratégiu
·či pochopili pracovníci danú stratégiu
·či sú riziká spojené s implementáciou stratégie


6.1. Možné prístupy manažérov informačnej stratégie

1.monopol – charakteristický tým, že aplikácie ISIT sa realizujú jediným útvarom pre všetkých užívateľov. To umožňuje i s obmedzenými zdrojmi uspokojiť rýchlo všetkých užívateľov a výdaje na ISIT sú dobre kontrolovateľné. Nie vždy sú však užívatelia spokojní s aplikáciami, ktoré nie vždy odrážajú a zohľadňujú potreby konkurencieschopnosti. Príklad môžu byť organizácie, kt. sú charakteristické významným postavením technických štábov, ktoré určujú štandardizáciu pracovných postupov. Potom je ISIT zabezpečovaná centrálne vo všetkých funkciách a to vo funkcií manažérskej, technologickej, prevádzkovej. Napr. banky alebo poisťovne.

2.centrálne plánovanie – charakteristické tým, že ISIT je plne integrovaná s podnikateľskou stratégiou a riadená útvarom pre IS na vrcholovej úrovni, čo umožňuje lepšie pochopenie príležitostí a potrieb spoločnosti a tiež efektívne nákupy a optimálne rozdeľovanie zdrojov. Vyžaduje priamu angažovanosť vrcholových manažérov a je málo flexibilná vzhľadom k vývoju ISIT a často sa stretáva s odporom nižších zložiek riadenia. Typicky sa s ňou môžeme stretnúť v organizáciách holdingového, resp. divízneho typu, kde sa uplatňuje princíp riadenia štandardizáciu výstupov a dozerajúce systémy sú výsledkom funkcie technických štábov, kt. preto musia mať rozhodujúce slovo pri určovaní informačnej stratégie holdingu. Relatívna nezávislosť divízií umožňuje zvoliť si vlastný spôsob riadenia ISIT prispôsobený miestnych podmienkam ako sú tradície, ľudské zdroje a pod.

3.vedúca úloha (rola) – tento prístup vychádza zo skutočného chápania vedúcej úlohy IT. Pre konkurencieschopnosť spoločnosti používa najmodernejšie technológie, ale tým čerpá aj značné náklady. Aplikácie sú často rizikové a vyžadujú podporu vrcholového managementu. Stretávame sa s týmto prístupom u všetkých podnikov, kt. majú ISIT v predmete svojho podnikania, alebo je aplikácia ISIT významnou podnikateľskou zložkou podniku, napr. bankové domy.