7. Etická stratégia
Podnikateľská etika a etika vôbec je každým chápaná inak. Môžu byť značná rozdiely v chápaní etiky u rôznych jedincov. Niekto podnikateľskú etiku chápe ako zásady slušného jednania s obchodnými partnermi, niekto ako vzťahy s konkurenciou, pri dodržovaní nepísaných pravidiel, niekto ju môže vnímať ako určitý názor verejnosti, či skôr spoločnosti na samotných podnikateľov a ich podnikateľskú činnosť.
Po prvotnej eufórii začiatkov v podnikaní u nás, kedy nejaké morálne zásady, istá dávka spoločenskej zodpovednosti alebo priamo etika skutočne neboli najdôležitejšími atribútmi pre podnikanie, si začínajú podnikatelia uvedomovať, že i zapojenie týchto spôsobov im bude prinášať určité výhody. Z výskumov vplýva, že sami podnikatelia si už dokážu spočítať čo ich stoja výdavky na súdne jednania, platenie penálov a prípadne ďalšie výdaje alebo pokuty. Nehľadiac na ušlé zisky spôsobené stratou dôvery vo firmu, napríklad z dôvodov neplnenia záväzkov, sľubov, únikom informácií a podobne. Z pohľadu zahraničných firiem vystupujúcich na našom trhu, sa ako najväčší problém ukazuje dodržiavanie sľubov a záväzkov zo strany našich podnikateľov. Z celosvetového hľadiska je to hlavne konkurenčné prostredie, kde možno nájsť veľké množstvo etických konfliktov. Môžeme sa na ne dívať z pohľadu normatívneho alebo sociálneho. Ak vezmeme normatívne hľadisko, je treba brať do úvahy, že všetky spoločnosti majú hodnotové systémy, definujúce aké chovanie považujú ich členovia a legitímne. Tieto systémy obsahujú obecné normatívne princípy, týkajúce sa bohatstva, účasti v obchode, manuálnej práce a tiež podnikania. Medzi normatívne vzťahy patrí bezpochyby dôvera.
Všetky neetické konflikty vynikajú kvôli peniazom a moci. Drobní výrobcovia sú nútení používať úplatky, tak aby mali odbyt pre svoje výrobky, ktorými už je trh väčšinou preplnený. Ak sa strene túžba po peniazoch spolu s mocou je to potom ideálna chvíľa pre vznik korupcie. V tomto bode sa potom stretávajú malé podniky s tými veľkými, ktorým ide o udržanie si svojich pozícií. Z literatúry je známe, že vysoké náklady na úplatky zvyšujú náklady na rozvoj podnikania v mnohých krajinách. Podnikateľ podniká a riadi vlastné aktivity a aktivity spolupracovníkov so zámerom dosiahnuť ciele. Prostredníctvom zákazníkov dosahuje zisku, získava prostriedky pre výplaty, pre rozširovanie firmy, na prevádzku podniku. Všetky ciele, ktoré chce dosiahnuť, považuje za dobré: čo je dobré pre podnikateľa a jeho firmu je dobré – čo je dobré pre podnikateľa je zároveň pre neho aj mravné. Čo je pre neho zlé je nemravné, nemorálne. V tomto hodnotení sa odráža podnikateľova etika: eticky vyjadruje dobro či zlo, spravodlivosť či nespravodlivosť, česť či nečestnosť. Avšak čo je dobré pre podnikateľa a manažéra, nemusí byť dobré pre zákazníka, pre partnerov, pre región....Tu dochádza k priamej väzbe noriem a sociálneho hľadiska.
Sociálne hľadisko teda vyjadruje fakt, že medzi účastníkmi trhu existujú určité sociálne záväzky, ktoré podporujú vzťahy dôvery a obmedzujú konflikty. Relatívna sila sociálnych záväzkov je často považovaná za významný faktor, ktorý ovplyvňuje i podstatu pracovných vzťahov medzi nadriadenými a podriadenými tak, že pôsobí na úroveň produktivity, kvality práce a pracovnej spokojnosti.
K súčasnému solídnemu a etickému podnikaniu patria u dlhodobo sa rozvíjajúcich firiem pojmy ako podniková kultúra, etické kódexy, politika akosti, environmentálna politika, podnikateľská stratégia. Spoločným rysom všetkých uvedených pojmov je predovšetkým vzťah firmy k zákazníkom. V etických kódexoch a rôznych prehláseniach sa vyskytujú zásady ako napríklad:
·Nezneužívanie vlastného postavenia k získaniu konkurenčnej výhody
·Pre danú oblasť podnikania špecifické zásady – napr. poskytovanie neskreslených informácií verejnosti, mlčanlivosť, nezávislosť.
·Vysoká profesionalita zamestnancov a kontinuálny odborný rast
Vzorový etický kódex a kódex chovania podnikateľa ktorý aplikujú štáty EÚ do svojich smerníc a nariadení:
·Priorita ochrane životného prostredia
·Sústavné budovanie firemnej kultúry
·Trvalé zlepšovanie profilu firmy
·Vývoj a výroba ekologicky šetrných výrobkov s deklarovanou zodpovednosťou na vplyvy výrobku na životné prostredie v celom jeho životnom cykle – akosť výrobkov spojovať s nízkou spotrebou zdrojov pre jeho výrobu a spotrebu
·Pravdivá a otvorená komunikácia o vplyve firmy na životné prostredie so všetkými záujmovými skupinami (spotrebitelia, verejnosť, držitelia akcií a pod.)
Tieto európske etické kódexy majú svoje korene v zásadách pravidiel ľudského súžitia. V konkrétnej oblasti podnikania a manažmentu tvoria tieto vyššie uvedené pravidlá právne normy, ako vymedzené minimá etiky a mravnosti, ako posudzovanie trestuhodnosti spojené však s obecným mravným odsúdením so všetkými jeho dôsledkami pre podnikateľov a manažment.
Zatiaľ čo etika a mravnosť vymedzená priamo právnymi normami alebo nepriamo, teda výkladom, interpretáciou právnej normy je normou, ktorú musí alebo majú akceptovať ako podnikatelia a manažéri a tiež všetci ostatní v okolí. Etika a mravnosť vymedzujúce náročnejšie hodnotenie, teda akési mravné ocenenie a odsúdenie už nie je normou písanou, ale je súčasťou mravného vedomia, prirodzeným chápaním pojatia dobra a zla, spravodlivosti a nespravodlivosti, práva, citlivosti k ľudským a individuálnym problémom a pocitom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stratégie
Dátum pridania: | 09.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | m8881 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 428 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 47m 40s |
Pomalé čítanie: | 71m 30s |
Zdroje: 1.Palmer, Weawer: Úloha informácií v menažérskom rozhodovaní, Grada, 2001, Molnár, Z.: Efektívnosť informačných systémov, Kokles, Juríková: Manažérska informatika, Michael Armstrong – Personální mamažment, Praha 1999, H. Koontz, H. Weihrich – Manažment, Praha 1993, KOTLER, P. Marketing management. Praha: GRADA, 2001, TOMEK, J. Základy strategického marketingu. Plzeň: Vydavatelství ZČU, 2001, VEBER, J. Environmentální management, Praha: VŠE, nakladatelství Oeconomica, 2002, Zelený, J.: Environmentálna politika a manažment. FEVT TU Zvolen, 1999, Kováč, M., Sabadka, D. Hodnotenie inovačního potenciálu podnikov. In: Trh inovácií 6. TU Košice, 2003, Remišová, A.: Úvod do podnikatelskej etiky. Skriptum EU, Bratislava 1996
Súvisiace linky