2.2. Faktory ovplyvňujúce marketingovú stratégiu

Marketingovou stratégiou sa firma snaží na rozdiel od strategického plánovania už konkrétnejšie definovať a najmä dosiahnuť podnikové ciele. Jedným zo základných a najdôležitejších je dosahovanie zisku. Existuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú, akým spôsobom organizácia dosiahne vytýčený cieľ. Medzi najdôležitejšie patria:

·Strategický plán spoločnosti - keďže každá organizácia používa niektorú formu strategického obchodného plánu či v jednoduchej alebo zložitejšej podobe, dôležité je pochopiť jeho základné smerovanie, pretože nie všetky firmy kladú dôraz na expanziu, niektoré si cenia viac stabilitu. Podľa tohto plánu sa potom musí riadiť aj reklama, jej financovanie, prístup k nej a jej dôležitosť.
·Výrobková a marketingová orientácia - strategický plán je determinovaný obchodnou orientáciou. Podľa nej sa zistí, či firma kladie dôraz na uspokojovanie potrieb zákazníkov alebo je pre ňu dôležitá výroba s distribúciou a až potom sa svoj produkt snaží predať.
· Priemyslové odvetvie - v ktorom sa firma nachádza. Aj to je jeden z určujúcich faktorov determinujúcich marketingovú stratégiu, pretože nie každá firma má rovnaký záujem o reklamu a nemusí ju rovnako potrebovať.

·Konkurencia - sila a aktivita konkurencie tiež ovplyvňujú spoločné ciele a zároveň aj marketingové plánovanie. Mení sa podľa toho aj cieľovanie podniku v tejto oblasti.

·Manažment - prístup manažmentu k riadeniu organizácie má dôležitý vplyv na ciele, ktoré si spoločnosť stanovila v oblasti marketingu. Vplyv manažmentu na smer, ktorým sa bude spoločnosť a s ňou aj jej marketing uberať, je jasný.

Ciele marketingových stratégií firmy priamo splývajú so spoločnými cieľmi spoločnosti celej. Determinujúcich faktorov je nesmierne veľké množstvo, je to prakticky všetko, čo ovplyvňuje a dotýka sa firmy, s čím prichádza do styku.


3. Environmentálna stratégia

Systémový prístup k riadeniu podniku zdôrazňuje spojitosť vonkajšieho prostredia s jeho vnútornými činnosťami. Vonkajšie prostredie tvoria tieto hlavné zložky:
-ekonomické prostredie
-technologické prostredie
-politické a sociálne prostredie
-legislatívne a normatívne prostredie
-životné prostredie.

Nutnosť reagovať na tieto zložky a sústavné zmeny v nich prebiehajúcich, ako i v tomto kontexte riešiť špecifické problémy podniku, sú motiváciou zlepšovania jeho činností.

Pre skvalitňovanie vzťahu podnikov k životnému prostrediu a znižovanie environmentálnych záťaží spôsobené podnikmi boli v uplynulej dekáde spracované komplexné systémové prístupy, ktorých aplikáciou je možné environmentálne problémy riešiť. K zavádzaniu týchto systémov pristupujú podniky dobrovoľne na základe zhodnotenia pozitív a negatív, ktoré ich realizácia prináša.

Systém environmentálneho manažmentu je charakterizovaný ako súčasť celkového systému riadenia, ktorý obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie a overovanie efektívnosti vytýčených cieľov a záväzkov podnikov v oblasti životného prostredia.

Spracovanie, tvorba systémov, ich skvalitnenie a modelovanie potrebné v dôsledku objektívnej reality, je dlhodobý a zložitý proces. Podobne možno charakterizovať aj proces ich transferu do legislatívy jednotlivých štátov. Výsledkom tohto procesu je prijatie príslušných technických noriem pre oblasť životného prostredia.