Nie všetky podniky, ktoré majú stratégiu, ju majú plánovanú a písomne formulovanú. Existujú taktiež firmy so stratégiou, ktorá je funkčná, pracovníci jej rozumejú a realizujú ju, ale žiadny formálny strategický plán neexistuje. Takáto stratégia nebola cielene vyvinutá a zvolená, vytvorila sa neplánovane ako reakcia na prianie zákazníkov, či ako podpora najziskovejších aktivít, alebo napríklad ako výsledok aktivity vodcu, ktorý je charizmatický a prirodzene inovatívny. K tomu, aby táto situácia mohla nastať, musí v podniku existovať predpoklad v podobe určitého obsahu organizačnej štruktúry, priaznivého pre postup daného strategického zamerania. Ak je napríklad kultúra charakteristická priateľským pracovným prostredím, participáciou, tímovým myslením, lojalitou, súdržnosťou, snahou vybudovať úspešný podnik, ak je v nej význam pripisovaný morálke a zákazníci sú vnímaní ako partneri, potom je tu kultúrny predpoklad k prirodzenému zameraniu sa na zákazníka. Príslušná stratégia, ktorá sa tak môže neplánovane vyvinúť, môže byť neskôr podporená formálnymi krokmi, niekedy však ani nemusí byť. Hodnoty a normy správania, ktoré v podniku existujú, zabezpečujú jej realizáciu, preto nedochádza ani k vnútornej nekonzistentnosti manažérskych praktík. Tu kultúra v podstate supluje stratégiu.

Okrem dvoch popísaných možností, teda, že podnik má stratégiu plánovanú, alebo neplánovanú, existuje však ešte možnosť, že podnik nemá žiadnu stratégiu. Aj v tomto prípade je spôsob riadenia predovšetkým odrazom obsahu podnikovej kultúry, teda hodnôt, ktoré sú manažérmi zastávané, noriem správania, ktoré v organizácii panujú, atď. Ak je kultúra veľmi slabá, vo vzťahu ku strategickým aspektom nevyhranená, je v takejto situácii veľmi pravdepodobné, že i riadenie podniku bude nesystematické a nekonzistentné.

Podniková kultúra výrazným spôsobom ovplyvňuje tvorbu stratégie, ako aj jej implementáciu. Na druhej strane stratégia ovplyvňuje obsah podnikovej kultúry. Ak je stratégia prezentovaná prostredníctvom zrozumiteľnej misie, ak je rozpracovaná do sústavy cieľov a postupov k ich dosiahnutiu, ak je úspešne implementovaná, ľudia sa s ňou stotožňujú a jej realizácia prináša zreteľné výsledky. Vzniká tak kultúra, zodpovedajúca stratégii podniku.

Stratégia, predovšetkým ak je úspešná, nie je len plánom, ktorý má byť realizovaný. Má symbolickú hodnotu. Je niečím, čo pracovníkom poskytuje informácie o tom, kam podnik smeruje, čo motivuje pracovníkov, čo je zmyslom ich práce. V tomto zmysle je stratégia predovšetkým kultúrou.


5. Logistická stratégia

Logistika, oblasť manažmentu, spotrebuje viac než 30% všetkých nákladov firmy a predstavuje „esenciálnu„ zložku obchodných služieb firmy. Svojim vývojom prešla mnohými názvami, ako napríklad fyzická distribúcia, materiálový manažment a dopravný manažment.

Logistika predstavuje proces plánovania, riadenia a kontroly účinnosti, finančného a materiálového toku v oblasti zásobovania, finalizácie výrobkov a súvisiacich procedúr od prípravy výroby po konečnú spotrebu a údržbu, za účelom vyhovieť požiadavkám zákazníka. Úlohou logistiky je poskytnúť správny tovar alebo službu na správne miesto, v správnom čase a v žiadanej forme pri udržaní maximálneho zisku firmy.

Oblasti činností logistiky vo firme sa líšia v závislosti od organizačnej štruktúry, rozdielov v prístupe logistických kompetencií a dôležitosti individuálnych aktivít a ich operácií. Činnosť logistiky v rámci firmy sa prejavuje v nasledujúcich oblastiach pôsobnosti:
·Doprava
·Zásobovací proces
·Odberateľský proces
·Predaj/Nákup
·Skladovanie
·Manipulácia s tovarom
·Balenie
·Služby zákazníkom
·Evidencia produktov

Doprava a zásobovanie sú primárne činnosti logistiky. Skúsenosti ukázali, že každá z týchto aktivít reprezentuje 1/2 – 2/3 z úplných nákladov logistiky.