Politika ochrany hospodárskej súťaže (EÚ)

Politika ochrany hosp. súťaže

Eko. fundamentom EÚ je spoločný trh (volľný pohyb prac. sily, tovaru, služieb a kapitálu). Garantom efektivity jeho fungovania je práve politika OHS, kt. sa v EU zakladá na koncepte tzv. regulovanej ekonom. slobody. Jedine konkurenčná súťaživosť umožňuje dlhodobo dosahovať opt. alokáciu zdrojov, tech. pokrok a schopnosť pružne sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam globálneho prostredia. Koncepciu ochr. hosp. súťaže v zákonodarstve ES možno charakterizovať ako urč. kompromis medzi veľmi rigídnym syst. protirastových zákonov v USA a veľmi „pružnými“ zákonmi v praxi Japonska.

Primárne pravidlá ochr. hosp. súťaže v EÚ upravuje popri článku 3(g) najmä hlava 6 kapitola 1 čl. 81 až 89 Zmluvy zakl. ES, kt. sú rozdelené do 2 oddielov:

1. pravidlá týkajúce sa podnikateľských subjektov (čl .81-86)
2. pomoci poskytované štátmi (87-89)

Medzi sekundárnu legislatívu patrí najmä Nariadenie rady 1/2003, Nariadenie Rady 139/2004, oznamy komisie. Exekutíva je zverená komisii.

Pol. OHS sa sústreďuje hl. na elimináciu dohôd obmedzujúcich HS, zneužiť  dominant. postavenia, kontrola podnik. fúzií.

AKT: Spoločnou podmienkou uplaťnovania vš. ustanovení súťažného práva ES je moment narušenia obchodu medzi čl. štátmi. Legislatíva ES vstupuje do platnosti, len ak konanie niektorej Fy poškodzuje záujmy subjektov iného čl. štátu. Pol. OHS stoji pred výzvami:

1. urýchleného zvládnutia pravidiel súťaže s novými čl. štátmi na kt. si krajiny EU 15 zvykali niekoľko 10 ročí.
2. Naplnenie cieľov Lisabonskej strateg. v oblasti zvyšovania konkurencie schopnosťi
3. decentralizácia suť. pol. od 1.5.2004 spojenej s novelizáciou acquis v tejto oblasti.

V decembri 2002 bolo prijaté Nariadenie Rady 1/2003 kt. sa s účninnosťou od 1.5.2004 nadriadilo Nariadenie 17.

PROB: súčasťou pol. OHS je aj kontrola ŠP a subvencii, pretože zvýhodňuje urč. Fy alebo celé dvetvia. ŠP je akákoľvek priame či nepriame zvýhodnenie Podniku prestred. využívania štátnych resp. verejných zdrojov. Je to veľmi citlivá oblasť pol. EÚ. Ak štát podprí urč. podnik, kt. napr. patrí k „rodinému striebru“ vzniká potencialny konflikt medzi komisiou a tým štátom. Vzniká problém na vysokej hospodársko-pol. úrovni.

RIEŠ: členské štáty sú sú povinné informovať Komisiu o plánovancých subvenciach a tá rozhodne o zlúčiteľnosti s trhom. Akákoľvek pomoc kt. čl. štát začal poskytovať bez notifikácie a autorizácie zo strany EK sa považuje za nezákonné a štát je povinný odobrať ju príjemcovi. Toto spätné vymáhanie je veľmi komplikované. Výkonom rozhodnutia Ek sa poveruje príslušný členský štát, kt. sa však s jej spätným vymáhaním neponáhľa a dochádza ku konfliktu vo vnútropolitických a európskych záujmov. Veľký problém je, keď sa podnik dostane medzitým do krachu alebo do konkurzu. Vysoké percento ŠP sa koncetruje do veľkých podnikov, čo má negat. vplyv na konkurenč. schopnosť MaSP.

RIEŠ: k abolútnemu zákazu ŠP nedošlo, vytvoril sa syst. kt. sícce vychádza z toho, že pomoc je so spoločným trhom nezlúčiteľná, ale po splneni urč. podmienok je pripusntá s odôvodnením, že ide o záujmy celej Únie. Osobitné postavenie ma pravidlo De minimis 659/1999. Ide o pravidlo kt. ustanovuje: pomoc podniku, kt. po dobu 3 r. nepresiahol 200tis eur. a rešpektuje urč. podmienky, sa nepovažuje zapomoc v zmysle čl. 87. Toto pravidlo napomáha znížiť administratívne zaťaženie, a tak zrýchluje celý proces.