1. CENNÉ PAPIERE

Naša legislatíva presne definuje zloženie sústavy cenných papierov. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona č. 600/1992 Z. z. o cenných papieroch, v súčasnosti platný zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch rozlišuje viac druhov cenných papierov a tieto druhy taktiež bližšie definuje. Podľa tohto zákona tvoria sústavu cenných papierov nasledovné druhy:
a) akcie,
b) dočasné listy,
c) podielové listy,
d) dlhopisy,
e) vkladové listy,
f) pokladničné poukážky,
g) vkladné knižky,
h) kupóny,
i) zmenky,
j) šeky,
k) cestovné šeky,
l) náložné listy,
m) skladištné listy,
n) skladiskové záložné listy,
o) tovarové záložné listy,
p) družstevné podielnické listy,
q) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Primárny trh štátnych cenných papierov je uzatvorený trh, ktorý zabezpečuje emisiu a primárny predaj štátnych cenných papierov, ktorými sú:
a) štátne pokladničné poukážky,
b) štátne dlhopisy.
Od 1.1.2005 je organizátorom primárneho trhu štátnych cenných papierov Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá vydala pre tento trh pravidlá.

Na primárnom trhu zaknihovaných štátnych cenných papierov pôsobia tieto subjekty:
▪Ministerstvo financií SR – ktoré vystupuje pri emisiách štátnych cenných papierov ako emitent cenných papierov vydávaných Slovenskou republikou.
▪Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity – ktorá vystupuje pri emisiách štátnych cenných papierov ako agent.
▪Investori - ktorí nakupujú emitované štátne cenné papiere. V minulosti sa delili na priamych investorov a nepriamych investorov. Toto pomenovanie sa od 1.1.2005 zmenilo na účastníkov a ich klientov, pričom ich kompetencie zostali nezmenené.

1.1 Pokladničné poukážky

Pre pokladničné poukážky (ďalej len PP) je charakteristické:
•PP je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho vydania. Táto pomerne krátka doba splatnosti spôsobuje, že pokladničnú poukážku zaraďujeme medzi nástroje peňažného trhu,
•výnos z nej sa stanovuje ako rozdiel medzi menovitou hodnotou pokladničnej poukážky a jej emisným kurzom,
•PP je potvrdením práva majiteľa pokladničnej poukážky požadovať pri jej splatnosti vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty PP,
•PP môžu u nás emitovať len nasledovné tri subjekty:
▪Národná banka Slovenska,
▪Ministerstvo financií Slovenskej republiky za Slovenskú republiku,
▪banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky umiestnenej na území Slovenskej republiky.

1.2 Štátne pokladničné poukážky

Štátne pokladníčné poukážky (ďalej len ŠPP) sú štátne cenné papiere s dobou splatnosti do jedného roka. Potvrdzujú uloženie peňažných prostriedkov používaných na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku. Štátne pokladničné poukážky sú evidované v Centrálnom registri krátkodobých cenných papierov, ktorý vedie Národná banka Slovenska a do ktorého môžu mať prístup domáce a zahraničné clearingové systémy (Centrálny depozitár cenných papierov SR, Euroclear, Clearstream). Sekundárne obchodovanie s nimi prebieha na peňažnom trhu.
ŠPP patria k najdôležitejším cenným papierom peňažného trhu. Je pre ne charakteristické:
•takmer nulové riziko insolventnosti, ktoré je spojené so štátom ako emitentom, ktorý, na rozdiel od iných ekonomických subjektov, má možnosť získať prostried-ky na zaplatenie dlhu zvýšením daní.
•vysoký stupeň likvidity, ktorý majú ŠPP vďaka tomu, že trh pokladničných poukážok patrí k najväčším a najrozvinutejším. Krátke doby splatnosti vedú k nízkym kurzovým stratám v dôsledku zmien úrokových sadzieb.
•štát používa emisiu ŠPP na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu a centrálna banka na riadenie likvidity bankového sektora. ŠPP sú aj dôležitým nástrojom fiškálnej politiky štátu a menovej politiky centrálnej banky. Preto objem emisie pokladničných poukážok ovplyvňuje aj fáza ekonomického cyklu. Napr. v období recesie sa vláda snaží v súlade s menovou politikou centrálnej banky naštartovať ekonomický rast emisiou pokladničných poukážok, ktorými sa financujú rôzne rozvojové programy.