Európsky sociálny fond

1. Európsky sociálny fond

ESF bol založený Zmluvou z Ríma 25. 3. 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ. ESF je hlavným finančným nástrojom, ktorým Európska únia transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky a zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na:
▪zlepšenie odbornej kvalifikovanosti,
▪systém vzdelávania,
▪rast pracovného potenciálu občanov EÚ.

Cieľom ESF je teda podpora zamestnanosti v EÚ tým, že zamestnancom a firmám členských štátov EÚ napomáha pripraviť sa na nové globálne výzvy, ktorým musia čeliť. Financovanie je rozdeľované medzi členské štáty a regióny, a to hlavne tie, ktorých hospodársky vývoj postupuje pomalšie. Kvôli dosiahnutiu cieľov bude v rokoch 2007 – 2013 rozdelených medzi členské štáty a regióny EÚ asi 75 miliárd eur. Členské štáty EÚ si následne v rámci ESF vytvárajú svoje vlastné operačné programy, a to na základe skutočných potrieb.

Pomoc z ESF je nasmerovaná na:
▪boj proti dlhodobej nezamestnanosti,
▪uľahčenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu,
▪adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle,
▪vyrovnanie príležitostí pre ženy a mužov,
▪integráciu postihnutých osôb do pracovného života.

Na to aby tieto body dostali konkrétnu podobu bola vytvorená Európska stratégia zamestnanosti, ktorá spája 27 členských štátov s cieľom spolupráce na zvyšovaní schopnosti Európy vytvárať viac lepších pracovných miest a zabezpečiť pre ľudí kvalifikáciu pre uplatnenie v rámci týchto miest.

O stratégii a rozpočte ESF vyjednávajú a rozhodujú členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia. Jednotlivé programy, ktoré sa navrhujú na 7 ročné programové obdobia, v prípade SR to je Národný strategický referenčný rámec pre programové obdobie 2007 – 2013, sa pripravujú na úrovni členských štátov v spolupráci s Európskou komisiou. Schválený objem prostriedkov pre ESF z európskeho rozpočtu sa presúva na jednotlivé členské štáty, potom Európska komisia navrhne a schváli určité množstvo finančných prostriedkov na jednotlivé ciele a pre jednotlivé štáty a tiež jednotlivé priority Národných rozvojových plánov. Ďalšie rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé projekty majú na starosti jednotlivé členské štáty Únie. Tieto operačné programy sú následne implementované prostredníctvom veľkého množstva verejných a súkromných organizácií. Medzi tieto organizácie patria národné, regionálne a miestne inštitúcie, vzdelávacia a školiace inštitúcie, mimovládne organizácie a dobrovoľnícke organizácie, ako aj sociálni partneri, akými sú napríklad odborové združenia a pracovné rady, priemyselné a profesijné asociácie a individuálne spoločnosti.

Finančné prostriedky ESF sa poskytujú hlavne na strategické, dlhodobé programy, ktoré sa zameriavajú na pomoc regiónom Únie, so zvláštnym dôrazom na regióny, ktoré zaostávajú za vyspelejšími regiónmi. Tu je cieľom hlavne zdokonalenie a modernizácia zručnsotí pracovnej sily a posilnenie podnikateľskej iniciatívy. Tým dochádza k povzbudeniu investičnej aktivity zo strany domácich investícií a tiež zo strany zahraničných investorov, pre ktorých sa takýto región s podporou z ESF stáva atraktívnejší. Prílev investícií potom pomáha pri dosahovaní vyššej prosperity a konkurencieschopnosti a tiež ku znižovaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Únie.

2. Využitie ESF vrámci znižovania nezamestnanosti

2.1. Ako sa zúčastniť aktivít ESF?

Financovanie prostredníctvom ESF je dostupné v členských štátoch a regiónoch. ESF nepodporuje projekty priamo z Bruselu. Každý členský štát alebo región odsúhlasí s Európskou komisiou Operačný program pre financovanie z prostriedkov EFS na obdobie rokov 2007-2013. Operačné programy stanovia priority a svoje ciele pre financovanie prostredníctvom ESF. Možní účastníci, ktorí sa chcú zúčastniť na aktivitách ESF by sa mali spojiť s riadiacim orgánom vo svojom členskom štáte.

2.2. Rozsah ESF: všeobecný rámec

Financovanie z prostriedkov ESF v súčasnom programovom období rokov 2007-2013 je organizované na základe dvoch všeobecných cieľov:
1) Cieľ konvergencie resp. približovania:
Tento cieľ zahŕňa všetky regióny EÚ, v ktorých je hodnota hrubého domáceho produktu na hlavu pod hodnotou 75% priemeru v Únii. Krajiny a regióny spôsobilé v rámci cieľa konvergencie dostanú viac než 80% prostriedkov z fondov EÚ.
2) Cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti:
Tento cieľ zahŕňa všetky regióny EÚ, ktoré nie sú spôsobilé v rámci cieľa konvergencie.
V rámci EÚ a týchto cieľov ESF poskytne podporu piatim kľúčovým oblastiam aktivít:
I. rozvoj a podpora aktívnej politiky na trhu práce,
II. podpora rovnakých príležitostí pre všetkých, ktorí vstupujú na trh práce s dôrazom na tie osoby, ktoré sú vystavené sociálnej exklúzii,
III. podpora a zlepšenie odbornej prípravy, vzdelávania a poradenstva ako súčasť politiky celoživotného vzdelávania,
IV. podpora kvalifikovanej, vzdelanej a flexibilnej pracovnej sily, podpora inovácií a adaptability v organizácii práce, rozvoj podnikania a vhodných podmienok napomáhajúcich vytváraniu pracovných miest, posilňovanie zručností a posilnenie ľudského potenciálu v oblasti výskumu, vedy a technológií,
V. špecifické opatrenia na zlepšenie prístupu a participácie žien na pracovnom trhu vrátane ich kariérneho rastu, prístupu k novým pracovným príležitostiam a možnosti začať s vlastným podnikaním.

V prípade prvého zamerania sa kladie dôraz predovšetkým na:
▪boj a prevenciu proti nezamestnanosti,
▪prevenciu dlhodobej nezamestnanosti v súlade s rovnosťou pohlaví,
▪pomáhanie prpi reintegrácii dlhodobo nezamestnaných do pracovného trhu,
▪podpora pracovnej integrácie mladých ľudí a ľudí, ktorí sa vracajú späť na pracovný trh po období absencie (z dôvodu choroby, atď.).

V prípade druhého zamerania sa pozornosť koncentruje predovšetkým na tie osoby, ktoré čelia ťažkostiam pri vstupe na trh práce: telesne postihnutí, etnické minority a iné skupiny.

Tretie zamerania sa koncentruje na dva aspekty:
▪napomáhanie a zlepšovanie prístupu a integrácie do pracovného trhu,
▪zlepšovanie a udržiavanie zamestnateľnosti a podpora mobility pracovných síl.

V rámci štvrtého zamerania ESF pomáha pri vzájomnej koordinácii a spolupráci zamestnancov a zamestnávateľov v oblasti administrácie modernizácie spôsobu výkonu práce.

Pri piatom zameraní je potrebné spomenúť, že rovnaké príležitosti pre mužov a ženy sú jednou z najhlavnejších priorít všetkých aktivít ESF. Jendým z príkladov boja za rovnosť pohlaví je napr. stanovenie kvóty pre zastúpenie žien na určitej úrovni raidenia, prípadne v určitých sektoroch, ako aj programy špecificky zamerané na podnikanie žien.

V najmenej prosperujúcich regiónoch a členských štátoch spadajúcich pod cieľ približovania ESF taktiež podpororuje:
▪snahy rozšíriť a zvýšiť investície do ľudského kapitálu, a to hlavne skvalitnením systémov vzdelávania a školenia,
▪činnosť zameranú na inštitucionálnu spôsobilosť a účinnosť verejnej správy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

2.3. Prečo sa Únia orientuje na boj proti nezamestnanosti?

Prostredníctvom rôznych opatrení došlo v Únii k vytvoreniu nových pracovných miest, ale Únia mala minimálny efekt na počet ľudí, ktorí sú bez práce. Na základe výskumov sa došlo k záveru, že je to spôsobené medzerou zručností. To znamená, že je potrebné:
1) u ľudí rozvíjať tie správne zručnosti, ktoré im zabezpečia prácu,
2) a u firiem rozvíjať tie správne znalosti, ktoré zabezpečia rast podniku a vytvorenie nových pracovných miest, najmä v nových rozvíjajúcich sa sektoroch.

Tieto závery sa pretavili do konkrétnej podoby prostredníctvom Amsterdamskej zmluvy, ktorá bola podpísaná a vstúpila do platnosti v druhej polovici 90. rokov 20. storočia. Spočívala vo vypracovaní Európskej stratégie zamestnanosti. Išlo o boj nazamestnanosti a efektívnu stratégiu, ktorá by spojila európsku politiku zamestnanosti s politikami zamestnanosti a hospodárskymi politikami na národnej úrovni v rámci členských štátov do programu, ktorý by zabezpečil vytvorenie nových pracovných miest, lepších a kvalitnejších a súčasné pracovné miesta. Pritom by malo dochádzať ku kontinuálnemu vývoju v oblasti hľadania, vytvárania a udržania nových kvalitnejších pracovných miest.

Európska komisia, spolu s členskými štátmi, každoročne pripravuje, navrhuje a schveľuje príručky, smernice a nariadenia, ktoré majú viesť k zodpovedajúcim aktivitám, ktoré spadajú do týchto oblastí:
▪zamestnateľnosť,
▪podnikanie,
▪adaptabilita,
▪rovnaké príležitosti pre ženy a mužov.

Oblasť zamestnateľnosť sa týka hlavne pracovnej sily, a ide o pomoc pri rozvíjaní tých správnych zručností, ktoré pomôžu pri budúcom hľadaní a udržaní si práce, resp. pracovného miesta.

Oblasť podikanie, sa zameriava na zvýšenie vedomostí a zručnsotí, ktoré sa týkajú založenia vlastného podniku a zamestnávania vlastných pracovníkov.
Čo sa týka adaptability, ide o rozvoj takých nových a flexibilných postupov pri práci, ktoré sa budú bezproblémovo prispôsobovať rýchlo sa meniacim podmienkam reálneho sveta v rámci Únie ako aj mimo Únie.

O rovnoprávnom postavení žien a mužov sa hovorí už viacej rokov. Pri dodržiavaní zásad v rámci tejto oblasti ide o rovnaký prístup k pracovným miestam pre všetkých bez ohľadu na pohlavie ako aj o rovné zaobchádzanie pri vykonávaní práce.

Jednotlivé členské štáty dosahujú ciele v rámci týchto oblastí na základe svojich vlastných ročných Akčných plánov zamestnanosti. V spolupráci s Európskou komisiou pravidelne prehodnocujú napredovanie v týchto oblastiach, ku ktorému došlo v predchádzajúcich obdobiach. Všetky tieto oblasti musia byť v súlade s troma zastrešujúcimi cieľmi:
▪plná zamestnanosť,
▪kvalita a produktivita práce,
▪sociálna kohézia a začlenenie do trhu práce.

ESF poskytuje veľké množstvo finančných prostriedkov na zabezpečenie programov, ktoré rozvíjajú, prípadne obnovujú (regenerujú) ľudskú zamestnateľnosť. Ročný rozpočet ESF je približne 10 miliárd aur. Približne 8,5 miliónov ľudí ročne má v celej EÚ priamy úžitok z programov, školení a tvorby pracovných miest spolufinancovaných fondom ESF. To znamená, že úlohou ESF je poskytnutie prostriedkov na zabezpečenie vhodných a dostupných pracovných zručností pre občanov členských štátov Únie, ako aj na rozvíjanie ich zručností v oblasti sociálnej interakcie. Tým sa zabezpečí zlepšenie ich sebavedomia a zvýšia sa ich možnosti uplatnenia na trhu práce.

3. PROGRESS – program EÚ pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu 2007-2013

Program Progress zabezpečuje, aby Spoločenstvo mohlo zohrávať svoju úlohu pri podpore záväzkov členských štátov vytvárať väčšie množstvo a lepšie pracovné miesta a ponúknuť rovnaké príležitosti pre všetkých. Je programom EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity, fungujúcim zároveň s fondom ESF. Začína sa v roku 2007 a trvá do roku 2013. Je rozčlenený do piatich politických častí:
1. zamestnateľnosť,
2. sociálne začlenenie a sociálna ochrana,
3. pracovné podmienky,
4. antidiskriminácia,
5. rovnosť pohlaví.

Činnosti programu Progress sú zamerané na zaistenie toho, že EÚ môže, napr., sledovať jednotné uplatnenie práva Spoločenstva v členských štátoch, alebo dohliadať na rozsah, v ktorom národné politiky vyjadrujú ciele a politiky EÚ. Svoj rozpočet vo výške viac ako 700 miliónov eur použije na analyzovanie, vytváranie siete a výmenu informácií na zlepšenie politiky a postupu a v kampaniach na zdôraznenie hlavných otázok zamestnanosti a sociálnych otázok v priehehu siedmich rokov inplementácie.

Príklady aktivít financovaných z programu Progress:
▪Štúdie v rámci celej Európy, ako napríklad výskum v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, zhromažďovanie štatistických údajov o počte úrazov a chorôb na praco-visku alebo prieskumy európskej pracovnej sily.
▪Európske observatóriá, ako napr. Európske centrum na monitorovanie zamestna-nosti, sledujú politiky zamestnanosti a vývojové trendy na pracovnom trhu.
▪Školenia právnych a politikých odborníkov.
▪Siete národných expertov, ako napríklad právnych expertov na výmenu a diskusiu otázok vyvolaných zamestnaneckým zákonom EÚ a jeho uplatnením.
▪Siete mimovládnych organizácií EÚ bojujúcich proti sociálnemu vylúčeniu a disri-minácii na základe rasového pôvodu, veku a zdravotného postihnutia.

4. Operačné programy na roky 2004 – 2006

▪Operačný program Základná infraštruktúra – ktorý bol zameraný na zvýšenie ekonomického potenciálu regiónov Slovenska cez podporu verejnej infraštruktúry. Kľúčovými prioritami operačného programu boli dopravná, environmentálna a lokálna infraštruktúra. Cieľom programu bolo podporovať vyrovnaný regionálny rozvoj na Slovensku a podporovať sociálnu integráciu ekonomicky znevýhodne-ných komunít.
▪Sektorový Operačný program Ľudské zdroje - riešil problém nezamestnanosti cez podporu znevýhodnených občanov na trhu práce a zlepšenie šancí v zamestnaní. Priority programu boli zamerané na rozvoj aktívnej politiky trhu práce, posilnenie rovnosti príležitostí na trhu práce a zvyšovanie kvalifikácie zamestnaných občanov. Cieľmi programu bolo zvýšiť flexibilitu trhu práce, znížiť nezamestnanosť a riziko sociálnej izolácie a zvýšiť kvalifikáciu pracujúcich.
▪Sektorový Operačný program Priemysel a služby - bol zameraný na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a vybraných služieb na území Slovenska. Priority operačného programu boli zamerané na rast konkurencieschopnosti domáceho priemyslu a služieb a na rozvoj cestovného ruchu. Cieľom programu bolo podporiť rozvoj priemyselnej výroby, infraštruktúry priemyslu, výskumu a vývoja, energetickej efektívnosti a rozvíjať cestovný ruch.
▪Sektorový Operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – jeho zmyslom bolo dosiahnuť zvýšenie konkurencieschopnosti a kvality v poľnohospodárskej výrobe a podporiť rozvoj vidieka. Priority operačného programu boli zamerané na podporu produktívneho poľnohospodárstva a dosiahnutie trvaloudržateľného rozvoja vidieka. Cieľom programu bolo zvýšiť efektívnosť poľnohospodárskej výroby, zdokonaliť spracovanie poľnohospodárskych a rybích produktov, zvýšiť kvalitu vidieckeho obyvateľstva.
5. Operačný program na roky 2007 – 2013 – OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia

Na základe tohto dokumentu bude poskytovaná v programovom období 2007 – 2013 podpora pre hlavný - globálny cieľ tohto operačného programu čo je rast zamestnanosti, zvyšovanie sociálnej inklúzie a budovanie kapacít. Podpora bude poskytovaná z prostriedkov ESF a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR. V rámci tohto OP budú realizované neinvestičné projekty zamerané prevažne na podporu a rozvoj ľudských zdrojov.

Snahou MPSVR SR je v rámci programového obdobia 2007 – 2013 podporovať priority, ktoré umožnia Slovensku budovať na znalostiach založenú ekonomiku a napĺňať tým vyššie uvedený globálny cieľ.

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia definuje ciele, rámcové aktivity a príklady konkrétnych aktivít, ktoré budú spolufinancované zo zdrojov ESF na území cieľov Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť v období rokov 2007-2013 v rámci nasledovných prioritných osí:
1. podpora rastu zamestnanosti
2. podpora sociálnej inklúzie
3. podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v BSK (Bratislavský samosprávny kraj)
4. technická pomoc

Následne boli jednotlivým oblastiam priradené tieto operačné priority:
1.1 podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti
1.2 podpora zosúladenia rodinného a pracovného života a starostlivosti o deti
1.3 budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy
1.4 podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania
2.1 podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany s osobitným zreteľom na rómske komunity
2.2 podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie, znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na rómske komunity.

Opatrenie 1.1 je zamerané na ďalšie vylepšovanie fungovania trhu práce a zvyšovanie účinnosti aktívnej politiky trhu práce v spojení s hospodárskym rastom, prílevom priamych zahraničných investícií a štrukturálnymi zmenami.

Opatrenie 1.2 je orientované na vytvorenie prostredia, ktoré bude podporovať prorodinné politiky na trhu práce ako aj verejné sociálne služby vrátane podporných a odľahčovacích služieb pre rodiny s cieľom zvýšiť participáciu osôb s rodičovskými povinnosťami na trhu práce. Súčasťou priority je aj podpora osôb, ktoré sa starajú o závislého (odkázaného) člena rodiny a môžu mať ťažkosti s návratom na trh práce.

Opatrenie 1.3 vytvára možnosti skvalitňovania ľudského kapitálu v oblasti, ktorá priamo súvisí s kvalitnou správou vecí verejných. Reaguje tak na potreby v oblasti budovania kapacít v oblasti verejnej politiky, potrebu skvalitnenia manažovania ľudských zdrojov a budovania vhodných a efektívnych systémov riadenia.

Opatrenie 1.4 reaguje na rezervy aktívnej politiky trhu práce v oblasti udržateľnosti pracovných miest spôsobenej náhlymi zmenami na trhu, ako aj na nedostatočnú prepojenosť politiky zamestnanosti s podnikateľským prostredím. Z tohto dôvodu je nevyhnutné podporovať aktivity, ktoré umožnia zamestnávateľom, ktorí sa ocitnú v ťažkej ekonomickej situácii, skvalitniť ľudské zdroje spolu so skvalitnením materiálnej vybavenosti.

Opatrenie 2.1 utvára podmienky na zachovanie, obnovu alebo rozvoj fyzických osôb a ich rodín viesť samostatný život, podporovať ich integráciu do spoločnosti a na trh práce utvárať priestor na ochranu a predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzických osôb a ich rodín.

Opatrenie 2.2 je zamerané na podporu uplatnenia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. Obsahuje rôzne podporné nástroje a aktivity, ktorých cieľom je skvalitniť ľudský kapitál, získavať a sledovať ukazovatele o vývoji šancí znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce a ich ďalší rozvoj a postup v zamestnaní.

MPSVR SR predpokladá, že rast zamestnanosti sa pozitívne prejaví v raste miery zamestnanosti vo všetkých regiónoch Slovenska. Do budúcnosti očakáva zvýšenie rastu miery zamestnanosti žien oproti mužom aj vďaka predlžovaniu veku odchodu do dôchodku. Predpokladá, že v priebehu niekoľkých rokov sa trend rastu miery zamestnanosti mužov a žien vyrovná a miera zamestnanosti starších osôb vo veku 55 až 64 rokov sa bude zvyšovať aj v súvislosti s predĺžením veku odchodu do starobného dôchodku.

Rast zamestnanosti bude sprevádzaný znižovaním počtu nezamestnaných. Dôraz musí byť kladený na znižovanie početnej skupiny dlhodobo nezamestnaných s prevažne žiadnou, resp. nízkou kvalifikáciou. MPSVR predpokladá, že ešte v najbližších rokoch bude pokračovať trend z minulosti, keď celková miera nezamestnanosti klesala rýchlejšie ako miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných. Čo je dané štrukturálnou aj kvantitatívnou nerovnováhou na trhu práce medzi ponukou a dopytom.