Privítanie účastníkov
Dovoľte mi, aby som Vás privítala v mene cestovnej kancelárie CK Victory travel. Volám sa .......................... a budem Vás sprevádzať počas celého zájazdu.
Čakajú nás 3 dni relatívneho nepohodlia cestovania. Verím však, že sa tešíte na nové zážitky, možno i nových priateľov a to Vám pomôže prekonať náročnú cestu i program. Dobrá nálada, otvorenosť voči ostatným účastníkom zájazdu a priateľská atmosféra môžu prispieť k ešte výraznejšiemu prežitiu všetkých nádherných chvíľ, ktoré nás čakajú.
Želám šťastnú cestu a teším sa na spoločné zážitky.
1 ORGANIZAČNO–TECHNICKÁ STRÁNKA ZÁJAZDU
Názov cestovnej kancelárie: CK Victory Travel, s.r.o.
Ulica: Kollárova 7, 917 01 Trnava
PSČ Mesto: 917 01 Trnava
Telefón: + 421 - 33 - 55 13 856, + 421 907 604 504
Internetová stránka: www.victorytravel.sk
e-mail: [email protected]
Termín zájazdu: 16. – 20. júna 2008
Číslo zájazdu: 45/08
Názov zájazdu a druh: Kultúrno–poznávací 4–dňový zájazd po Strednom Slovensku študentov SŠ
Komerčný názov zájazdu: Spoznávame krásy hradov, zámkov Stredného Slovenska
Cieľová skupina + charakteristika: stredoškolský študenti z Podpoľania
Počet účastníkov: 40
Počet sprievodcov: 1
Počet vodičov: 2
Dopravca: Obchodné meno: Jozef Poliak - FamPo
Typ spoločnosti: fyzická osoba – podnikateľ
Sídlo: Kremnická 2531/9; 960 01 Zvolen
Predmet podnikaniana: pravidelná hromadná preprava osôb
Doprava: autobusová, BOVA
Strava: Hotel Geder *** v Blatnici
Turistická ubytovňa TAVROS v Žiline
Hotel Koliba Gréta ** v Liptovskej Sielnici
bytovanie: Hotel Geder *** v Blatnici
Turistická ubytovňa TAVROS v Žiline
Hotel Koliba Gréta ** v Liptovskej Sielnici
Cena zájazdu: 3313,-
Cena zahŕňa: ubytovanie, stravovanie, doprava, poistenie, vstupné
Cena nezahŕňa: obedy
Trasa: Detva – Zvolen – Svätý Anton – Blatnica - Kláštor pod Znievom – Kunerad – Bytča – Žilina – Strečno – Oravský Podzámok – Likavka – Liptovská Sielnica – Muráň – Fiľakovo – Modrý Kameň – Detva
Spolu : 646 km
Kontakt na zodpovednú osobu:
CK Victory Travel, s.r.o.,
Kollárova 7,
917 01 Trnava
Slovenská republika
2 RÁMCOVÝ PROGRAM ZÁJAZDU
1. deň
16. júna 2008: 8.00 odchod z Detvy, 8.33 príchod do Zvolena, návšteva Pustého hradu a Zvolenského zámku, rozchod, 10.30 odchod zo Zvolena, 11.15 príchod do Svätého Antona, návšteva kaštieľa, obedňajšia prestávka, rozchod, 13.30 odchod zo Svätého Antona, 14.45 príchod do Blatnice, návšteva Blatnického hradu, rozchod, 17.00 ubytovanie sa.
2. deň
17. júna 2008: 9.00 odchod z Blatnice, 9.33 príchod do Kláštora pod Znievom, návšteva Hradu Zniev, 10.15 odchod z Kláštora pod Znievom, 11.00 príchod do Kuneradu, návšteva Kuneradského Zámku, obedňajšia prestávka, rozchod, 13.30 odchod z Kuneradu, 14.00 príchod do Bytče, návšteva kaštieľa, 14.50 odchod z Bytče, 15.00 príchod do Žiliny, návšteva Hradu Budatín, rozchod, 17.00 ubytovanie sa
3. deň
18.júna 2008: 9.00 odchod zo Žiliny, 9.10 príchod na Strečno, návšteva Hradu Strečno, 9.50 odchod zo Strečna, 10.35 príchod do Oravského Podzámku, návšteva Oravského hradu, rozchod, 11.45 odchod z Oravského Podzámku, 12.00 príchod do Likavky, obedňajšia prestávka a rozchod, 13.00 návšteva Hradu Likavka, 14.00 odchod z Likavky, 14.30 príchod do Liptovskej Sielnice, návšteva Liptovského hradu, rozchod, 17.00 ubytovanie sa
4. deň
19. júna 2008: 9.00 odchod z Liptovskej Sielnice, 10.30 príchod do Muráňa, návšteva Hradu Muráň, 11.15 odchod z Muráňa, 12.15 príchod do Fiľakova, obedňajšia prestávka, rozchod, 13.15 návšteva Fiľakovského Hradu,13.50 odchod z Fiľakova, 14.30 príchod na Modrý Kameň, návšteva Modrého Kameňa, rozchod, 16.00 odchod z Modrého Kameňa, 16.45 príchod do Detvy
3 VLASTNÝ ITINERÁR
| dátum | čas | kilometre | trasa/miesto | akcia | poznámka |
| | od - do |
jednotlivo - celkovo
| | | |
| 16. júna | 7.45-8.00 | 00 | Detva | Stretávka na autobusovej stanici Ul. Partizánska | |
| Blanka | 8.00-8.33 | 24 - 24 | Detva - Zvolen | Návšteva Pustého hradu a Zvolenského zámku | Odborný výklad, rozchod |
| | 10.30-11.15 | 34 - 58 | Zvolen – Svätý Anton | Návšteva kaštieľa | Odborný výklad, obedňajšia prestávka, rozchod |
| | 13.30-14.45 | 77 - 135 | Svätý Anton - Blatnica | Návšteva hradu Blatnica | Odborný výklad, rozchod |
| | 17.00 | 0 - 135 | Blatnica | Ubytovanie v hotely GADER*** | |
| | 18.00 | 0 - 135 | Blatnica | Večera v Hotely GADER*** | |
| | 20.30-00.00 | 0 - 135 | Blatnica | Zábava | Animačný program |
| | 00.00 | 0 - 135 | Blatnica | Nocľah | |
| 17. júna | 8.30-9.00 | 0 - 135 | Blatnica | raňajky Hotel GADER*** | |
| Adolf | 9.00-9.33 | 12 - 147 | Blatnica - Kláštor pod Znievom | Návšteva hradu Zniev | Odborný výklad |
| | 10.15-11.00 | 51 - 198 | Kláštor pod Znievom - Kunerad | Návšteva Kuneradského zámku | Odborný výklad, obedňajšia prestávka, rozchod |
| | 13.30-14.00 | 36 - 234 | Kunerad - Bytča | Návšteva Kaštieľa | Odborný výklad |
| | 14.50-15.00 | 18 - 252 | Bytča - Žilina | Návšteva hradu Budatín | Odborný výklad, rozchod |
| | 17.00 | 0 - 252 | Žilina | Ubytovanie sa, Ubytovňa TAVROS | |
| | 18.00 | 0 - 252 | Žilina | Večera TAVROS | |
| | 20.00-23.00 | 0 - 252 | Žilina | Zábavný večer | Animačný program |
| | 23.00 | 0 - 252 | Žilina | Nocľah | |
| 18. júna | 8.30-9.00 | 0 - 252 | Žilina | Raňajky TAVROS | |
| Vratislav, | 9.00-9.10 | 10 - 262 | Žilina - Strečno | Návšteva hradu Strečno | Odborný výklad |
| Vratislava | 9.50-10.35 | 61 - 323 | Strečno – Oravský Podzámok | Návšteva Oravského hradu | Odborný výklad, rozchod |
| | 11.45-12.00 | 24 - 347 | Oravský Podzámok - Likavka | Obed | Rozchod |
| | 13.00-14.00 | 0 - 347 | Likavka | Návšteva hradu Likavka | Odborný výklad |
| | 14.00-14.30 | 22 - 369 | Likavka – Liptovská Sielnica | Návšteva Liptovského hradu | Odborný výklad, rozchod |
| | 17.00-18.00 | 0 - 369 | Liptovská Sielnica | Ubytovanie Hotel KOLIBA GRÉTA** | |
| | 18.00-19.00 | 0 - 369 | Liptovská Sielnica | Večera Hotel KOLIBA GRÉTA** | |
| | 20.30-23.00 | 0 - 369 | Liptovská Sielnica | Rozlúčka | Animačný program |
| | 23.00 | 0 - 369 | Liptovská Sielnica | Nocľah | |
| 19. júna | 8.30-9.00 | 0 - 369 | Liptovská Sielnica | Raňajky Hotel KOLIBA GRÉTA** | |
| Alfréd | 9.00-10.30 | 106 - 475 | Liptovská Sielnica - Muráň | Návšteva Hradu Muráň | Odborný výklad |
| | 11.15-12.15 | 71 - 546 | Muráň - Fiľakovo | Obed | Obedňajšia prestávka, rozchod |
| | 13.15-13.50 | 0 - 546 | Fiľakovo | Návšteva Fiľakovského hradu | Odborný výklad |
| | 13.50-14.30 | 50 - 596 | Fiľakovo – Modrý Kameň | Návšteva Modrého Kameňa | Odborný výklad, rozchod |
| | 16.00-16.45 | 50 - 646 | Modrý Kameň - Detva | Presun | |
| | 16.45 | 0 - 646 | Detva | Príchod do Detvy | Rozlúčka zo študentmi |
4 INFORMAČNÉ MINIMUM O SLOVENSKU
Oficiálny názov: Slovenská republika
Forma zriadenia: republika
Typ vlády: parlamentná demokracia
Vznik štátu: 1. januára 1993
Štátne symboly: štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna
Člen EÚ od: 1. mája 2004
Členstvo v medzinárodných org.: OSN, OECD, WTO, V4, NATO, UNESCO, OBSE, CERN, INTERPOL atď.
Prezident SR: Ivan Gašparovič (od júna 2004)
Predseda vlády SR: Róbert Fico
Úradný jazyk: slovenčina
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: 5 379 450 (podľa sčítania ľudu v roku 2001)
Hustota obyvateľstva: 109,9 obyvateľov na 1 km
Hranice: Maďarsko (679 km), Poľsko (597,5 km), Česká republika (265 km), Rakúsko (127,2 km), Ukrajina (98 km)
Hlavné mesto: Bratislava (počet obyvateľov: 446 819)
Najväčšie mestá (počtom obyv.): Bratislava: 452 288; Košice: 240 915; Prešov: 92 687; Nitra: 87 357; Žilina: 86 685; Banská Bystrica: 84 919
Samosprávne členenie: 8 vyšších územných celkov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický)
Národnosti: slovenská (85,6%), maďarská (10,8%), rómska (1,8%), česká (1,2%), rusínska (0,3%), ukrajinská (0,3%), nemecká (0,1%), poľská (0,1%), iné (0,2%)
Náboženstvo: rímskokatolícke (60,3%), gréckokatolícke (3,4%), evanjelické (6,2%), ortodoxné (0,6%), bez vyznania (9,7%), žiadny údaj (18,2%)
Mena: slovenská koruna (ISO kód SKK, lokálna skratka Sk), 1 Sk=100 halierov, od 1.1.2009 by sa malo začať používať EURO
Poloha: Slovenská republika leží v strednej Európe. Je charakteristická relatívne veľkými rozdielmi v nadmorskej výške. Stredné a severné Slovensko je skôr hornaté, tiahne sa ním karpatský oblúk. Juh a východ krajiny leží na nížinách, ktoré sú významnou poľnohospodárskou oblasťou Slovenska.
Najvýznamnejšou riekou je Dunaj, ktorý spája hlavné mesto Bratislavu s dvoma metropolami Európy – Viedňou a Budapešťou.
Čas: stredoeurópsky čas (+ 1 hod. od GMT) letný čas od marca do novembra je + 2 hod. od GMT
Súradnice: Patince (47 43' 55" severnej zemepisnej šírky), Oravská Polhora (49 36' 54" severnej zemepisnej šírky), Záhorská Ves (16 50' 04" východnej zemepisnej dĺžky), Nová Sedlica (22 34' 20" východnej zemepisnej dĺžky)
Maximálna dĺžka: 428 km (Záhorská Ves [Z] - Nová Sedlica [V])
Maximálna šírka: 195 km (Štúrovo [J] – Skalité [S])
Nadmorská výška (min./max.): 95 m (Bodrog) - 2656 m (Gerlach)
Podnebie: Slovenská republika sa nachádza v miernom pásme s charakteristickými zmenami ročných období. Priemerná denná teplota v zime je -2°C a v lete 21°C. Najchladnejší mesiac je január, najteplejšími sú júl a august. V najvyšších polohách sa drží sneh priemerne 130 dní v roku.
Turistická sezóna
Slovensko je krajinou, ktorú objavuje čoraz viac turistov. Zatiaľ však nie je turistickou veľmocou. Slovensko má množstvo prírodných krás i historických pamiatok. Vysoké Tatry, Nízke Tratry, Fatra i ostatné pohoria sú atraktívne a vyhľadávané počas celého roka. Zimná sezóna víta lyžiarov v mnohých strediskách. Čoraz väčšej obľube sa teší agroturistika a návšteva historických pamiatok. Dovolenka na Slovensku sa stáva zaujímavou nielen pre našich občanov, ale i pre zahraničných turistov.
Hlavné poľnohospodárske plodiny: pšenica, žito, kukurica, zemiaky, cukrová repa
Chov: hovädzí dobytok, ošípané, hydina, ovce, kozy
Hlavné priemyselné odvetvia: automobilový priemysel, chemický priemysel, spracovanie železnej rudy, hnojivá, plasty, ťažba hnedého uhlia
Prírodné zdroje: železná ruda, ortuť, meď, olovo, zinok
Elektrické napájanie: 230 V/50 Hz, zásuvky s bezpečnostným kolíkom.
História
Územie Slovenska bolo osídlené už od najstarších dôb. Postupne sa tu rozvíjali viaceré kultúry, ktoré v 4. storočí pred Kr. zasiahla expanzia Keltov a na prelome letopočtov germánsko-rímske súperenie. V dobe sťahovania národov sem začali prichádzať prví slovanskí obyvatelia. Po Samovej ríši v polovici 7. storočia, ktorej centrálnu časť tvorilo územie Slovenska, a Nitrianskom kniežatstve na začiatku 9. storočia, tu vznikla v roku 833 Veľkomoravská ríša - prvý spoločný štát predkov Čechov a Slovákov. Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia pohltili územie Slovenska staromaďarské kmene a územie Slovenska s jeho obyvateľmi sa na dlhé tisícročie stalo súčasťou uhorského štátu. Uhorský štát po prvých storočiach vnútorného zápasu medzi šľachtou a panovníkom sa postupne skonsolidoval a i na dnešnom Slovensku prišlo k hospodárskemu rozmachu. Rozvíjali sa banské mestá, obchodné centrá a na území dnešnej Bratislavy bola v roku 1467 založená i prvá univerzita na Slovensku - Academia Istropolitana. Po vpáde Turkov do strednej Európy sa v Uhorsku stali panovníckym rodom Habsburgovia, ktorí tu vládli do roku 1918.
Z pohľadu slovenského národa bolo zlomovým predovšetkým 19. storočie, v ktorom po prvýkrát Slováci sformulovali svoj vlastný politický program. Sľubný rozmach národného hnutia ochromilo rakúsko - maďarské vyrovnanie v roku 1867 a nadchádzajúce obdobie maďarizácie, ktoré trvalo plných 50 rokov. Až prvá svetová vojna zaktivizovala protirakúsko-uhorský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1918 vyhlásením deklarácie o spojení slovenského národa s českým národom do jedného celku - Československej republiky.V roku 1939 pod vplyvom medzinárodných udalostí na Slovensku vznikol samostatný Slovenský štát, avšak po skončení druhej svetovej vojny bolo Československo znovu obnovené. Rozhodujúcu moc v ňom postupne získala komunistická strana a až tzv.nežnou revolúciou v novembri 1989 prišlo k zvrhnutiu komunistickej diktatúry. Demokratická spoločnosť vyplavila na povrch viacero problémov, ktoré mali za následok rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. januára 1993). Od mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie.
Štátne sviatky (sú zároveň dňami pracovného pokoja):
1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda
29. august - Výročie SNP
1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja:
6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj - Sviatok práce
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
15. september - Sedembolestná Panna Mária
1. november - Sviatok všetkých svätých
24. december - Štedrý večer
25. december - Prvý sviatok vianočný
26. december - Druhý sviatok vianočný
5 INFORMAČNÉ MINIMUM STREDNÉHO SLOVENSKA
Stredné Slovensko je:
- centrálna časť Slovenska, do ktorej sa zahŕňa Turčianska kotlina, Žiarska kotlina, Pliešovská kotlina, Zvolenská kotlina, Horehronské podolie, ako aj pohoria nimi zovreté a tiež západná (gemerská) časť Slovenského rudohoria
- tradične: Turčianska stolica, Zvolenská stolica (okrem južnej časti) a Gemerská stolica (okrem Juhoslovenskej kotliny)
- počas krajského zriadenia 1960 - 1990: Stredoslovenský kraj
- pre štatistické účely Eurostatu (od konca 20. storočia): RŠÚJ Východné Slovensko - štatistická oblasť NUTS 2; jej územie je tvorené územím Žilinského a Banskobystrického kraja.
1. Turčianska kotlina (v starších prameňoch aj Turčianska Záhradka) je kotlina na strednom Slovensku vymedzujúca región Turiec, ktorá zároveň zaberá plochu okresov Turčianske Teplice a Martin. Je to malé pretiahnuté územie zovreté z východnej strany pohorím Veľká Fatra, zo západu pohorím Malá Fatra, z juhu pohorím Žiar (s nadväzujúcou Hornonitrianskou kotlinou) a Kremnickými vrchmi. Na severe sa za pohorím krivánskej Malej Fatry nachádzajú Oravské Beskydy. Má predĺžený severo-južný tvar so šírkou približne 10 km a dĺžkou 30 km. Na území kotliny sa v dávnych dobách nachádzalo jazero, resp. more, o čom svedčia tunajšie bohaté vápencové ložiská s pomerne vysokým výskytom fosílií. Centrálnym vodným tokom, ktorý preteká naprieč celou kotlinou je rieka Turiec, ktorá sa vo Vrútkach vlieva do Váhu pretekajúceho jej severným okrajom a deliaceho Malú Fatru na dve časti.
2. Žiarska kotlina je geomorfologický celok na strednom Slovensku, je súčasťou oblasti Slovenské stredohorie. Na severe a severozápade ju ohraničujú Kremnické vrchy, na juhu Štiavnické vrchy a na západe Vtáčnik. Osou kotliny je rieka Hron. Najnižší bod územia leží v južnej časti kotliny, v údolí Hrona (cca 200 m n. m.). V Žiarskej kotline sú lokalizované dve mestá - Žiar nad Hronom a Žarnovica a 14 obcí. Prítomnosť Závodu SNP v Žiari nad Hronom vytváralo vzhľadom na stiesnenosť kotliny (cirkulácia vzduchu) jednu z najviac znečistených oblastí na Slovensku (emisie, prašnosť), k čomu značne prispievala aj frekventovaná cestná doprava. V súvislosti s neúmerne znečisteným životným prostredím zanikla v kotline obec Horné Opatovce. Stav životného prostredia sa po modernizácii ZSNP upravil a do prírody sa vracajú jej pôvodní obyvatelia.
3. Pliešovská kotlina je geomorfologický celok na strednom Slovensku, súčasť oblasti Slovenské stredohorie. Z juhu je ohraničená Krupinskou planinou, zo západu Štiavnickými vrchmi, zo severu Kremnickými vrchmi a z východu Javorím. Severnou časťou kotliny preteká Hron a stredom územia riečka Neresnica. Najvyšším bodom v kotline je vrch Hrádok (539,9 m), kým najnižší bod leží v doline Hrona (270,3 m n. m.). V kotline ležia tieto obce: Pliešovce, Sása, Bzovská Lehôtka, Babiná, Dobrá Niva, Podzámčok, Breziny, Bacúrov, Dubové, Ostrá Lúka a Budča.
4. Zvolenská kotlina je kotlina medzi Banskou Bystricou, Zvolenom, Detvou a Ľubietovou. Je to krajinný celok Slovenského rudohoria. Na severe hraničí s Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, na východe s Veporskými vrchmi, smerom k juhu prechádza v Juhoslovenskú kotlinu a Krupinskú planinu a na západe susedí s Kremnickými vrchmi a Štiavnickými vrchmi.
5. Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko - tatranskej oblasti. Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko - gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov: Heľpianske podolie, Bystrianske podhorie, Breznianska kotlina a Lopejská kotlina.
Zvolenský zámok
Národná kultúrna pamiatka. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 - 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta. Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. Pôvodne slúžil na ubytovanie a pohodlie kráľovských hostí, bol obľúbeným sídlom a majetkom kráľovnej Barbory i kráľovnej Alžbety, žili tu Ján Jiskra z Brandýsa, Matej Korvín, Mária Habsburská a od roku 1626 rodina Eszterházyovcov. Chránil dôležitú obchodnú cestu Magna via. Kráľ Žigmund v roku 1424 daroval hrad aj s celou Zvolenskou župou svojej manželke Barbore. Počas husitských bojov bol zámok sídlom Jána Jiskru. Ten odtiaľto obhajoval záujmy Ladislava Pohrobka, maloletého syna kráľovnej Alžbety. Hrad často navštevoval kráľ Matej, ktorý s veľkou družinou chodieval poľovať do zvolenských lesov. Na konci 15. storočia hrad spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala ako súčasť vdovského zaopatrenia jeho manželka, kráľovná Beatrix.
Pustý hrad
Pustý hrad vznikol na mieste staršieho hradiska, prvá historická zmienka o hrade je v kronike tzv. Anonyma, z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý pokladá Zvolenský hrad za založený Boršom na prelome 9. a 10. storočia. Pôvodne išlo o 2 hrady, starší, horný z 12.-13. storočia a dolný asi zo začiatku 14. storočia. V priebehu 12. - 14. storočia sa vybudovali dve samostatné časti stredovekého opevnenia, ktoré môžeme nazývať ako hornú a dolnú polohu Pustého hradu. Hrad bol vojenským a správnym strediskom pravdepodobne už pred začlenením do uhorského štátu, neskôr správnym, vojenským a hospodárskym strediskom kráľovského Zvolenského panstva, obrovského územia od Hontu po Liptov a Oravu, ktoré sa v prvej polovici 13. storočia pretvorilo na Zvolenskú župu. Svojou rozlohou zaberala pôvodne takú veľkú časť stredného Slovenska, že sa z nej v 14. storočí vytvorili dalšie tri župy - Liptovská, Oravská a Turčianska. Súčasne bol sídlom uhorských kráľov pri ich poľovačkách v tzv. Zvolenskom lese. Postupom času sa hrad dostal mimo dostupných teritórií na trasách diaľkových ciest a prestal tak plniť svoju pôvodnú funkciu správneho, vojenského a hospodárskeho centra. Extrémna poloha sa tak stala jednou z hlavných príčin premiestnenia jeho pôvodnych funkcií do nového hradu a jeho postupného zániku. Lokalita dolného hradu je zalesnená ale pri pozornom pohľade je možné ešte dnes odčítať, ktoré časti boli zastavané. Najzreteľnejšia je poloha obvodového muriva hradu, miesto kde stála veža a šijová priekopa. Dolný hrad ešte svoje poklady ukrýva, naproti tomu horný hrad už zopár hodnotných informácií poskytol.
Povesť: Ako vznikol Pustý hrad
Náruživý poľovník rytier Bors sa so svojou družinou v období ruje vydal na lov kráľa lesov. Od rybárov na sútoku Hrona a Slatiny sa dozvedel, že povyše na hrebeni vrchu sa noc čo noc, ale najmä chladné rána ozýva chrapľavým hlasom mocný jeleň. Rytier sa rozhodol vydať za jelením kráľom hneď ďalšie ráno na svitaní. Keď dosiahol hrebeň kopca, ukryl sa za hrubým kmeňom starého duba a zatrúbil na svojom volskom rohu, aby jeleňa privábil. Jeleň na túto výzvu razom odpovedal a vyzýval svojho domnelého jelenieho soka na súboj. Netušil však, že za vábením sa skrýva jeho najväčší nepriateľ, ktorého sa najviac bál, človek. Poľovník sa vábením dostal až takmer k rujovisko a keď ešte raz zatrúbil, z húštiny sa na neho vyvalila parohatá ozruta. Rytier Bors neváhal, zdvihol kušu a ostrým šípom zasiahol zvera do boku. Hneď za prvým šípom vyletel druhý a napokon tretí smrtiaci blesk. Zver sklonil hlavu, obťažkanú mohutnými parohami a s vypätím posledných síl vyskočil. Keby medzi ním a poľovníkom nebol stál mohutný kmeň stromu, bol by rytiera svojím telom rozdrvil. Jeleň však narazil do stromu a klesol k zemi. Na kolená klesol aj poľovník od únavy i radosti z úlovku. V tej chvíli sa bohatý pán Bors rozhodol, že na mieste veľkého boja dá postaviť hrad a svoj sľub dodržal. Podľa jeleňa, ktorého v ten deň ulovil, a akého sa už nikomu na okolí uloviť nepodarilo, nazvali aj hrad: Jelení. Hrad sa stal vyhľadávaným miestom radovánok bohatých pánov, no jeho nedostatkom bolo, že na ňom nebolo vody. Do jeho múrov sa často zahryli ničivé požiare a hasiť nebolo čím. Hrad osirel a spustol, a tak ľudia zabudli na jeho pôvodný názov Jelení hrad a nazvali ho jednoducho Pustým. Povráva sa, že popod kamennú klenbu hlavnej vchodovej brány sa dodnes za jesenných nocí prechádzajú statné jelene, potomkovia toho Borsovho. Lenže sú tiché a mĺkve, ako spomienky na dávne časy, keď hrad žil rušným životom, keď niekdajší Jelení a potom Pustý hrad vôbec nebol pustým.
Kaštieľ sv. Antona
Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako kaštieľ Antol, je kaštieľ nachádzajúci sa pod lesom v obci Svätý Anton, neďaleko od Banskej Štiavnice. Je to pomerne dobre zachovaný neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Kaplnka mala byť pôvodne pohrebná kaplnka rodu Koháry. O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť. Od roku 1954 je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. Expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o vývine lesníctva, drevárstva a poľovníctva na Slovensku, ako aj o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18.-19. storočia, obrazy a iné). Pozornosť púta aj izba tapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Je vhodný na romantické prechádzky.Pri hlavnej ceste pred odbočkou ku kaštieľu sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Rokoková štvorcového pôdorysu z rokov 1755-1758. Klenba - česká placka, strecha manzardová v priečelí štít a otvorená brána s rokokovými kovanými mrežami, fasáda členená pilastrami. V kaplnke krypta Koháryovcov.
Blatnický hrad
Zrúcanina hradu na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny. Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov, Juštovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. Hrad rozšírili až Révayovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol. Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa bohužiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, tak ako každá ruina, len na vlastné nebezpečenstvo a preto buďte opatrní.
Podľa povesti bol hradný pán Blatnický krutý a márnotratný človek. Vpadol na zásnuby zemianskej rodiny Kochanických a mládencovi Bohušovi odviedol nevestu. Zobral si ju za ženu on a čoskoro s ňou mal syna. No o chvíľu stratil o nich záujem, zaľúbil sa do ďalšej dievčiny. Aby sa mohol oženiť, svoju manželku zabil a syna zaživa zamuroval do hradných múrov. Darmo mu chceli Kochanický, Bohuš i podžupan dokázať spáchaný zločin. S novou ženou mal čoskoro zasa dcéru. Manželka však zomrela a tak mu ostala iba dcéra Milka. Na hrad sa dostavil v preoblečení za mnícha Bohuš a vychovával Milku. Tá sa zaľúbila do syna podžupana a tak sa tajne stretávali. Keď to zistil Blatnický, v návale zlosti ju otrávil. Ale to už svedkom zločinu bol mních - Bohuš a tak spolu s podžupanom a Kochanickými mu zločin dokázali a zbavili ho majetku. Dodnes možno počuť na hrade počas noci Svätojánskej plač zamurovaného dieťaťa, ako aj stretnúť duchov dvoch zavraždených žien.
Hrad Zniev
Zrúcanina hradu na vápencovom vrchu Zniev v nadmorskej výške 985m, teda takmer 500m nad mestečkom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú Fatru., Kláštor pod Znievom. V listine z roku 1243, ktorú vydal kráľ Belo IV., sa hrad uvádza ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. Z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad. Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom, a preto sa volal Turčianskym. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tomto čase ho rozšírili o objekt situovaný východne, na nižšie položenej terase. V 14. storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikol samostatný Turčiansky komitát. Jeho sídlom sa stala Sklabiňa. Význam Turčianskeho hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Zápoľského. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 hrad získali Bocskayovci, 1681 Thökölyovci a 1705 Rákócziovci. Posledná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal. Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14. storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádre a na severe, smerom do priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí len torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Horný hrad je odčítateľný v konfigurácii terénu.
Keď sa Belo IV. po prehratej bitke akoby zázrakom zachránil, ukryl sa do bezpečia pred prenasludujúcimi Tatármi na Turčianskom hrade. Tatári dorazili pod hrad, snažili sa ho dobyť, ale pretože bol výborne strategicky umiestený, napriek každodenným pokusom sa im to nepodarilo. Rozhodli sa teda, že osadenstvo hradu nechajú vyhladovieť. A naozaj, zásoby potravín na hrade sa čoraz viac scvrkávali. Keď už mleli z posledného a hradná posádka i sám kráľ trpeli hladom, zjavil sa na hrade akýsi sedliak, ktorý tam prikvitol tajnou chodbou. A na veľkú radosť priniesol aj dve prasce a košík plný rakov z Vríckeho potoka spod hradu. Všetci sa tomu prenáramne potešili, ale čože to bolo pre všetkých, čo boli na hrade. A sedliak ich dokonca hneď aj poriadne schladil, keď im poradil (to viete, zdravý sedliacky rozum), nech síce pripravia obe prasce, ale nech si rozdelia si len jedno a druhé nech zhodia z hradieb medzi obliehajúcich Tatárov. Neveľmi sa im to pozdávalo, ale sedliak to odôvodnil tak, že keď Tatári uvidia, ako na hrade hodujú a koľko tej potravy majú, že ju aj rozhadzujú, tak ukončia obliehanie. Dobyť hrad nedobyjú, je nedobytný na vysokom brale, a vyhladovať posádku nevyhladovejú, keď majú všetkého hojnosti. Nakoniec ho aj s ťažkým srdcom počúvli. A Tatári potom onedlho aj odmašírovali, lebo si naozaj mysleli to, čo hovoril múdry sedliak. Zdalo sa im nemožné zmocniť sa hradu dobýjaním alebo vyhladovaním. Po odchode Tatárov spod hradu boli veľké oslavy. Kráľ sa bohato odmenil sedliakovi, povýšil ho do zemianskeho stavu aj s mnohými inými vernými, podľa toho koša rakov mu dal meno Rakovský a daroval mu aj majetok.
Kuneradský zámok
Osada vznikla v údolí potoka Bystrička medzi jedlinovými lesnými pásmi ako laz obce Kamenná Poruba, preto mala spoločný vývoj s touto obcou ako zemianská obec. Prvý raz sa spomína roku 1490 (Hynyarad). Patrila zemianskym rodinám Praznovských a Athalmyovcov. V prvej polovici 16. storočia určité majetkové podiely v Kunerade prevzal do zálohu zeman Hranostaj (do roku 1511) a turčiansky zeman Lehocký (roku 1523 tri pozemky poddaných a polovicu dedičného richtárstva) .Roku 1539 boli v Kunerade 10 sedliaci, roku 1543 4 sedliacké usadlosti, 10 rodín (z toho 2 nemecké mená Puczul a Šnap), 5 želiari a 1 richtár. Roku 1707 boli v Kunerade zákupný richtár s dvoma usadlosťami a traja želiari. Roku 1831 zemepánmi v Kunerade boli Beňovský, Huljak, Motešický, Sobek, Uhliarik. Lesné podiely niekdajšieho lietavského panstva v Kunerade odkúpil roku 1873 Leopold Popper, od Popperovcov zasa nemecký gróf dr. František Ballestrém. Lesný komplex grófa Mikuláša Ballestréma, ktorý koncom druhej svetovej vojny zahynul pri bombardovaní Drážďan, roku 1946 prešiel do vlastníctva štátu. Gróf Ballestrém v rokoch 1914-1916 vo vyššej časti Kuneradskej doliny nad obcou dal vybudovať lovecký zámok v duchu modernej secesie podľa vzoru francúzskej architektúry. Blokovú stavbu s prevýšeným stredom oživujú veže, arkády, terasy a vonkajšie schodiská. Vysoké strechy s vikiermi vyvolávajú predstavu gotického sídla. Romanticky pôsobiaci zámok mal obdobne riešené aj interiéry.
Zámok vo svojich počiatkoch mal slúžiť aj ako letovisko vtedajším cisárom Rakúska a Nemecka - Františkovi Jozefovi a Villhemovi II. Uskutočneniu tohoto zámeru zabránila 1. svetová vojna. Zámok slúžil ako príležitostné sídlo grófskej rodiny Ballestrémovcov, ktorí dochádzali dvakrát do roka, a to na jar a jeseň. Bol vybavený komfortne a najmodernejším zariadením. Mal i vlastnú elektráreň na vodný pohon. Naproti zámku je umelý vodopád, ktorý vytvára odpadová voda z turbínového náhonu. Pobyt Ballestrémovcov v zámku sa spájal s prehliadkou lesov, s oboznámením sa s prácou lesníkov a zamestnancom zámku, ako aj poľovačkami. Grófska rodina bola vzdelaná, priateľská a nábožná. V zámku dala zriadiť kaplnku svätej Terezky Ježiškovej. Počas 2. svetovej vojny po čiastočnom potlačení povstania nemeckej jednotky 25. septembra 1944 zámok vypálili, pretože bol sídlom partizánskeho štábu. Roku 1959 zámok zrekonštruovali a odvtedy slúžil pre zdravotné účely.
Bytčiansky hrad – kaštieľ
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571- 74 vybudoval na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj Turzo, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský palatín dal v r. 1601 vybudovať tzv. Sobášny palác, priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich šiestich dcér. Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. 1605-1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa. Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Kaštieľ sa r. 1624 dostal do rúk Eszterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19. storočia.
Protireformačne naladení Eszterháziovci využívali kaštieľ skôr na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len v r. 1736 cyklom postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. 1862 panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo r. 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.V kaštieli slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Nakoniec ho začiatkom marca 1713 chytili, v Liptovskom Mikuláši, odsúdili a popravili na šibenici.V bytčianskom kaštieli sa konal 7. januára 1611 súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej, Čachtickej panej, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Báthoryovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti v r. 1614.
Budatínsky zámok
Postavený ako v 13. storočí v gotickom štýle v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde ako vodný hrad na výhodnom mieste medzi sútokom Váhu a Kysuce. Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Najväčšie prestavbu prekonal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí bol na zvyškoch opevnenia vybudovaný barokovo-klasicistický kaštieľ. Počas revolučného obdobia v r. 1849 vyhorel a dlhší čas chátral. Celková obnova začala v rokoch 1920 - 1922. Dostavané bol juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline a do budúcnosti sa pripravuje pre návštevníkov sprístupnenie nových expozícií. Vyvýšeniny na sútoku dvoch riek sa oddávna považovali za prírodou opevnené miesta. A tak dodnes stojí na takej vyvýšenine, v stopách svojich dávnych opevnených predkov, pri sútoku Kysuce a Váhu, celkom blízko pri hlavnej ceste smerom na sever a úplne začlenený do dnešnej Žiliny, budatínsky zámok s menším parkom. Vidno ho aj z vlaku smerom na Čadcu, lebo z celku zámockého objektu vyniká najmä jeho okrúhla veža. Najstarším objektom na tomto mieste bol vodný hrad, chránený z dvoch strán oboma riekami, z ktorých sa napĺňali priekopy vodou, a tak boli jeho najspoľahlivejšou ochranou. Základom tohto vodného hradu bola obytná veža, ktorej najstaršie časti pochádzajú z 13. storočia. Už v ďalších storočiach (najmä v 15. storočí) bol cieľom obliehaní a strediskom bojov. V 17. storočí hrad prestavali, doplnili niektorými renesančnými časťami. Najdlhšie boli jeho majiteľmi Suňogovci. V druhej polovici 19. storočia ho znova opravili, lebo v revolučných rokoch 1848 - 1849 vyhorel, a doplnili ho na dnešnú podobu. Istý čas v ňom boli kasárne a trvalo dosť dlho, kým sa zámok začal kultúrne využívať. Dnes je v ňom prevažne vlastivedné Považské múzeum a galéria. Zvláštnosťou muzeálnych zbierok sú najmä drotárske výrobky, ktoré pochádzajú z blízkych drotárskych obcí okolia Žiliny.
Povesť hovorí aj o krutom a bezcitnom hradnom pánovi Suňogovi. Ten bol stále mimo hradu a mal krásnu dcéru Katarínu, ktorá sa zaľúbila do mladého Forgáča a ich vzťahu požehnala i matka. Keď sa však vrátil otec, okamžite nariadil, že dcéra sa musí vydať za pána Vršateckého hradu - starého Jakušica. Ťažko sa večer lúčili dvaja mladí zaľúbení ľudia. Keď sa o ich schôdzke dozvedel Suňog, v návale zlosti dal svoju dcéru zaživa zamurovať do hradného výklenku. Po troch dňoch sa o tom dozvedeli Forgáč i Jakušič. Obaja vyrazili k Budatínu. Forgáč prišiel skôr a dobyl Budatín. Z múru vyrúbal Katarínu, ale bol ťažko ranený. Na ceste z Budatína ich stretol Jakušič a netušiac, čo sa stalo, v súboji zabil Forgáča. A keďže Katarína sa nechcela vrátiť k svojmu otcovi, vydala sa za Jakušiča. Odvtedy sa údajne za jasných nocí pri splne mesiaca ozývajú v Budatínskych múroch vzdychy a plač. To Katarína trúchli za svojim milým.
Strečno
Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslovný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov. Výsledky historicko - architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.
V malej dedinke Strečno žila bohatá vdova s peknou pastorkyňou Margitou. Do Margity sa zaľúbil statný mládenec a ona jeho lásku opätovala. Chcela ho však získať aj Margitina macocha. Keď ju mládenec odmietol, macocha prisahala dievčaťu pomstu. Poslala ju s nejakým odkazom do susednej dediny, a keď sa vracala, počkala si na ňu a sotila ju do prudkej rieky, kde sa Margita utopila. Macocha prenasledovaná výčitkami a tiež strachom z trestu, sa sama vrhla zo skaly, z ktorej sotila úbohú Margitu a aj ona našla v rieke smrť. Skala sa od tých čias nazýva Margita.
Oravský hrad
Bralový útes Skrušinského pohoria, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. V polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 16. storočia Thurzovci rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca, pribudovaného k západnej bašte stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov (1550 - 1621), po vymretí ktorých (1621) sa stal sídlom tzv. oravského komposesorátu. V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho načas v roku 1672 zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. V roku 1800 hrad vyhorel, skoro ho však opravili. Opravné a rekonštrukčné práce robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v roku 1953, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.
Likavský hrad
Najväčší hrad Liptova. Zrúcanina hradu je na výbežku Predného Choča. Hrad postavili v roku 1315, keď Liptov patril do veľkej Zvolenskej župy, ktorú spravovali z Pustého hradu pri Zvolene . Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč. V rokoch 1431 až 1434 bol v rukách husitov, od 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. V tom čase sa do hradu vstupovalo severnou štvorbokou vežou, ktorá má to isté datovanie. Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu. Pôvodný horný hrad v druhej polovici 15 st. prestavali a do severozápadnej časti postavili štvorposchodový palác. V roku 1474, po zbúraní Liptovského hradu, stal sa strediskom rozsiahlych kráľovských majetkov v západnej časti Liptova. Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16. st. Zápoľským. V 16. st. boli majiteľmi Krušičovci a v druhej polovici 16. st. Illesházyovci. Renesančné úpravy, najmä v juhozápadnej časti hradu, sa týkali fortifikačných systémov, v roku 1642 vznikol nový vchod vo východnej bráne. Najmladším stavebným zásahom bolo vybudovanie opevnenia na južnej a západnej strane (1678 a okolo 1700). Od roku 1651 časť majetkov patrila Thőkőlyovcom a po potlačení Thőkőlyho povstania v roku 1670 pripadli aj s hradom eráru. Vtedy tu bolo ubytované vojsko a slúžil ako župná väznica. Hrad bol začiatkom 18. st. dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákocziovskými a cisárskymi vojskami, ktoré ho v jeseni 1707 dobyli a na rozkaz Františka Rakócziho II zničili. Odvtedy je v ruinách.
Tento zámok obletuje mnoho starých povestí, ktoré sa zachovávajú medzi pospolitým ľudom. Jedna z nich rozpráva, že býval na ňom kedysi mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Chcel ju násilne vydať za bohatého šľachtica, pána neďalekého hradu. Ženích bol pekný, bohatý, len jednu chybu mal, že bol veľmi bezbožný. Nelákalo zbožné dievča jeho bohatstvo, ani krása a odpudzovala ho jeho bezbožnosť. Keď sa dozvedela o otcovom úmysle, dlho do noci plakala vo výklenkoch hradu. Začul jej plač statočný šuhaj, ktorý sa vracal z roboty domov horou pod hradom. Pýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko rozpovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol dievča a ono, keď videlo aký je statočný i pekný, ponúklo sa mu za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale bola šťastná.
Liptovský hrad
Stál na bralách Sestrčského vrchu v katastri obce Liptovská Sielnica a dnes po ňom už takmer niet stopy. Postavili ho na mieste niekdajšieho opevneného hradiska v polovici 13. storočia a ako dokončený sa prvý raz spomína v roku 1262. Bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste, vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska a zároveň aj strediskom liptovského hradného špánstva, neskôr i samostatnej Liptovskej župy. Hrad bol kráľovským majetkom, no uhorskí panovníci ho často dávali do užívania liptovským županom, ktorí obyčajne na hrade aj sídlili. Roku 1279 hrad opevňovali a na týchto prácach sa museli zúčastňovať aj liptovskí poddaní. Začiatkom 14. storočia bol v moci Matúša Čáka a po jeho smrti ním vládol pravdepodobne magister Donč. Roku 1397 sa ho násilím zmocnili moravský margróf Prokop a Ladislav Opolský. Kráľovské vojsko ho len s námahou vydobylo späť, pričom hrad značne poškodili, takže ho museli niekoľko rokov opravovať. Pri tejto príležitosti sa niekoľkokrát označuje ako Veľký hrad („magnum castrum“). Roku 1440 ho dostal do zálohu Ladislav Rikolfi, ktorému Ján Hunyady, z obavy, aby sa nestal oporou jeho odporcov, rozkázal hrad rozbúrať. Keď neskôr dostali majetky hradu Pongrácovci, nechali asi roku 1453 hrad obnoviť. Po nich ho od roku 1459 mal v držbe Peter Komorovský, ktorý pokračoval v jeho obnove. Keď sa však neskôr spolčil s poľským kráľom v nepriateľstve proti Matejovi Korvínovi, tento zaujal liptovský Starhrad a nechal ho vypáliť. Od tých čias ho už nikdy neobnovili a dodnes z neho zostali iba zvyšky útočištnej veže a vegetáciou poprerastané základy. Majetky, ktoré k nemu patrili, pripojili k likavskému panstvu a hradný vrch s blízkym okolím sa stal neskôr majetkom Liptovskej Sielnice.
Hrad Muráň
Zrúcaniny hradu stoja na vrchu Cigánka (935m), na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Obec Muráň leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej. Hrad postavili ako kráľovský v 13 storočí na ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku 1271 sa nazýva Mwran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože v ho v prvej polovici 15.storočia prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďaľšími obytnými a hospodárskymi budovami. Matej Bašo, lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch 1529-1549, keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu, Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal prosti nemu snem, hrad v roku 1548 dobylo a Bašu zabili pri úteku z hradu. Z ďaľších majiteľov si zaslúžia pozornosť Széchyovci, ktorý hrad odkúpili a po roku 1621 aj prestavali. Po zavraždení Juraja Széchyho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešelényiho, známeho organizátora proticisárskeho sprissahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju "Muránska venuša") hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945. Hrad v 18.storočí dvakrát vyhorel a koncom 18.storočia už nebol obývaný.
Fiľakovský hrad
Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si zobere za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostane do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlia na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593. Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách.
Modrý Kameň
Zrúcanina hradu situovaná na vyvýšenine nad mestečkom, dolný hrad sa po prestavbe na kaštieľ zachoval. Spolu s kostolom na susednej vyvýšenine dominuje okoliu obce. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia. Najstaršie zmienky sú z rokov 1278 a 1290. Majiteľmi boli od začiatku Balašovci. Podobu hradu v ranom stredoveku zotreli časté prestavby vyvolané stálymi bojmi na okolí. V prvej polovici 15. stor. vybudovali na dolnom nádvorí gotický palác, ktorý padol za obeť Turkom pri dobytí hradu v roku 1575. Pri odchode Turkov z Modrého Kameňa hrad v roku 1593 zničili. Hrad obnovili a znovu opevnili v rokoch 1609-1612, v tom čase vznikli aj delostrelecké plošiny. Následná úprava je z roku 1681. Avšak krátko po dokončení stavebných prác rákóciovské vojská hrad v roku 1683 opäť zničili. V roku 1730 si Balašovci postavili sčasti na základoch dolného gotického hradu pohodlný barokový kaštieľ, ktorý sa v pôvodných konštrukciách zachoval dodnes. Hornú časť hradu už neobnovili, jeho plochu a hradné ruiny využili na záhradnú úpravu. Ďalšia baroková úprava bola charakteristická výstavbou hradnej kaplnky, ktorú dokončili a zariadili v roku 1759. V roku 1813 prevzal hrad do svojho majetku župan Forgáč z Gýmeša (Jelenca) a Haliča, po ňom gróf Károly. Jeho dcéra Gabriela Almášiová ho v roku 1923 predala štátu a odsťahovala sa do Maďarska. Od tých dôb je v rukách štátu a v roku 1991 sa kaštieľ stal Múzeom SNM.
6 KALKULÁCIA ZÁJAZDU
Cena s DPH; bez DPH; DPH
1. Ubytovanie
Hotel GADER *** v Blatnici
300 sk x 43 os. = 12 900,-; 10 449,-; 2 451,-
Turistická ubytovňa Tavros v Žiline
220 sk x 43 os. = 9 460,-; 7 662,60; 1 775,60
Hotel Koliba Gréta ** v Liptovskej Sielnici
400 sk x 43 os. = 17 200,-; 13 932,-; 3 268,-
2. Stravovanie
Hotel GADER *** v Blatnici
Večera: 120 sk x 43 os. = 5 160,-; 4 179,60; 980,40
Raňajky: 50 sk x 43 os. = 2 150,-;1 741,50; 408,50
Turistická ubytovňa TAVROS v Žiline
Večera: 60 sk x 43 os. = 2 580,-; 2 089,80; 490,20
Raňajky: 30 sk x 43 os. = 1 290,-; 1 044,90; 245,10
Hotel Koliba Gréta ** v Liptovskej Sielnici
Večera: 120 sk x 43 os. = 5 160,-; 4 179,60; 980,40
Raňajky: 50 sk x 43 os. = 2 150,-; 1 741,50; 408,50
Náklady na vstupy:
Zvolen – Zvolenský zámok
25 sk x 41 os. = 1 025,-;830,25; 194,75
Svätý Anton – Kaštieľ Sv. Antona
8 sk x 41 os. = 328,-;265,68; 62,32;
Žilina – Budatínsky zámok
30 sk x 2 os. = 60; 48,60; 11,14; 15 sk x 39 os. = 585,-; 473,85; 111,15
Oravský Podzámok – Oravský hrad
100 sk x 2 os. = 200,-; 162,-;38,-; 60 sk x 39 os. = 2 340,-;1893,40; 446,60
Likavka – Likavský hrad
20 sk x 2 os. = 40,-; 32,40; 7,60
390 sk x 39 os. = 390,-; 315,90; 74,10
Fiľakovo – Fiľakovský hrad
50 sk x 2 os. = 100,-; 81,-; 19,-; 20 sk x 39 os. = 780,-; 631,80; 148,20
Modrý Kameň
80 sk x 2 os. = 160,-; 129,60; 30,40
40 sk x 39 os. = 1 560,-; 1263,60; 296,40
Priame náklady spolu: 65 618,-; 53 148,58
Náklady na sprievodcu: 1000 sk x 4 dní = 4000,-; 3240,-; 760,-
Náklady na prepravu: 646 km x 26 sk = 16 796,-; 13604,76; 3191,24
čakacia doba: 22h 45min x 200 = 4 490,-; 3636,90; 853,10
Iné príplatky: 1000,-/1hod
Nepriame náklady spolu: 25 286,-; 20 481,66
Riziko neobsadenosti: 20 796: (40-4) = 520
Poistenie: 40 sk x 4 dni x 43 = 6 880,-; 5 572,80; 1 307,20
Spolu: 1640,- + 520,- + 160,- = 2320,- s DPH
Prirážka cestovnej kancelárie 20% z 2320,- = 464,-
Celková suma zájazdu na 1 osobu je 3313,- SK
7 ANIMÁCIA
Hotel GADER ***
•tenisový turnaj, golfový turnaj, turnaj v plávaní
•organizovaný program, všetci si vyskúšajú svoje športové schopnosti, traja najlepší dostanú odmeny, očakávame veľa zábavy a rozptýlenia
•počet účastníkov: 39, študenti do 18 rokov, chlapci a dievčatá a dvaja dospelí – 1 pani profesorka a 1 pani sprievodkyňa
•účasť na večernom programe nie je povinná, ale určite sa s nami zabavíte
•príprava na program bude hneď po večeri, príprava bude trvať asi pol hodinu, program sa začne o 20.30, o 22.30 sa začne diskotéka, ktorá skončí o 00.00.
•diskotéka sa bude konať v salóniku v Hotely Gader, kde budú študenti ubytovaní
•informovať o programe sa môžete hneď na začiatku zájazdu, informácie vám poskytneme a na príprave programu sa všetci spoločne zúčastníte
•o programe na aktuálny deň sa bude hovoriť pri raňajkách
•na výzdobu použijeme balóny, papierové lampióny
•celý večer nám bude hrať DJ Máto, ktorý bude mať prinesené so sebou svoje svetelné efekty a určite dobrú hudbu
•účastníci si môžu obliecť oblečenie, ktoré zvyčajne nosia na diskotéku, netreba nič extra
•kvôli tomu, že program bude vo vnútri budovy netreba žiadny alternatívny program, iba vtedy ak by sa program nekonal, keby neprišla viac ako polovica účastníkov
Turistická ubytovňa TVAROS
•program sa bude konať v Turistickej ubytovni TVAROS v jedálni
•počet účastníkov: 39, študenti do 18 rokov, chlapci a dievčatá a dvaja dospelí – 1 pani profesorka a 1 pani sprievodkyňa
•program začne o 20.00, a skončí o 23.00
•disciplíny počas programu
1. 20.00– 20.15: rozdelenie do 4 skupín
2. 20.15 – 21.30: hra sa volá „Čo si schopný urobiť za body“ - táto hra spočíva v tom, že jeden hráč z družstva si sadne do „Horúceho Kresla“ a bude odpovedať pravdivo, na položené otázky protihráčov. Za každú odpoveď dostane 1 bod...
3. 21.30 – 22.00: prestávka
4. 22.00 – 22.30: hra sa volá „Aký som šikovný?" - táto hra spočíva v tom, že spoluhráči sa postavia vedľa seba, všetci majú zaviazané oči okrem kapitána družstva a posledného v rade a medzi spoluhráčmi je medzera 30cm, kapitán bude držať pohár s vodou (0,5l), a budú si ho spoluhráči podávať z rúk do rúk, keď sa pohár dostane k poslednému hráčovi, bude musieť člnkovým behom s pohárom v ruke utekať. Ten team, ktorý vyleje najmenej vody vyhráva...
22.30 – 23.00: „Hip – Hop balónik“ - 2 páry z každého družstva (najlepšie dievča a chlapec), sa posadia na zem tvárou v tvár s nohami k sebe a zviažu sa im do kopy nohy. Pár sa bude musieť postaviť prejsť 10m zobrať balónik a nafúkať ho a následne ho zaviazať. Balónik musia držať obaja hráči, ale nie rukami! Ten pár, kt. príde do cieľa ako prvý a nebude mať poškodený balónik vyhráva...
Hotel Koliba Gréta **
•program sa bude konať vonku v areáli Hotelu Koliba Gréta **
•počet účastníkov: 39, študenti do 18 rokov, chlapci a dievčatá a dvaja dospelí – 1 pani profesorka a 1 pani sprievodkyňa
•program začne o 20.30 a skončí 23.00
disciplíny:
1. 20.30 – 21.00: „futbal na štorkolkách“
2. 21.00 – 22.00: „Moderná slepá baba s pelendrekom“ - táto hra nadväzuje na klasickú slepú babu s tým rozdielom, že Slepá baba môže použiť pelendrek na chytanie, ak svoju obeť buchne, tak sa potom vymenia pozície....
3. 22.00 – 22.30: vyhodnotenie súťaží a následné odmenenie víťazov
4. 22.30 – 23.00: „rozlúčkové tance“ 8 PRÁVNA STRÁNKA ZÁJAZDU
Ukončenie zájazdu
Dúfame, že všetkých študentov zaujali svojrázne pamiatky a historické krásy Stredného Slovenska. Tiež jedinečné skvosty hradov, zámkov a kaštieľov. Veríme, že sa vám s nami páčilo. Ďakujem Vám za Vašu účasť a tešíme sa na opätovné stretnutie.
