Iní autori hovoria, že globalizácia nie je nový fenomén.
Hirst, P. and Thompson, G. (1993) v práci The problem of „Globalization“ alebo Ohmae, K. (1995) v práci The End of the Nation State či Ruigrok, W. and van Tulder, R. (1995) v práci The Logic of International Restructuring tvrdia, že globalizácia je zveličením, je skôr ideologicko-analytickým teoretickým konceptom a že neexistuje plne globalizovaná ekonomika, iba medzinárodná ekonomika.
Niektorí ekonómovia zase sústreďujú pozornosť na parciálne aspekty a atribúty globalizácie, napríklad na transnacionálne korporácie, outsourcing, globálny trh či hovoria o turbokapitalizme (Giersch, H., McLuhan, M., Powers, R. B., Kanterová, M., Luttwark, E.).
Je skutočnosťou, že o procese globalizácie sa začína viac diskutovať od 80. rokov 20. stor., pričom charakteristickým znakom vývoja je obrovský nárast kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien tak v technologickej, v organizačno-riadiacej, ako i v produktovej oblasti a v oblasti služieb. Zároveň sa prudko urýchľujú procesy koncentrácie v jednotlivých odvetviach, vzrastá úloha transnacionálnych korporácií, mení sa celá podoba výskumno-vývojového, výrobného, marketingového reťazca a reťazca služieb. Nové formy špecializácie, inštitucionalizácie nadnárodných inštitúcií, vytváranie celoplanetárnych tokov a procesov v reálnom čase včítane nového pohľadu na štruktúru a zmeny komparatívnych výhod štátov a teritórií menia celkovú podobu ekonomického planetárneho rozvoja.
3. Vývoj globálnej ekonomiky – súčasný stav
V porovnaní s vývojovými tendenciami prebiehajúcimi v 1. a 2. polovici 20. storočia sme v súčasnosti svedkami nielen radu nových procesov, ktoré nastúpili do novej kvalitatívnej roviny (napr. proces globalizácie), ale aj podstatne vyššej úrovne prepojenia jednotlivých procesov (ovplyvňujúcich sa navzájom).
Významnú úlohu v súčasnosti zohrávajú predovšetkým nadnárodné korporácie (ktoré aj v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky mali obrovskú úlohu). Je známych napr. „sedem sestier“ v oblasti ropného priemyslu, ako aj veľká „trojka“ v oblasti automobilového priemyslu, ktorá je doplnená významnými automobilovými korporáciami v Európe (ako sú Peugeot, Citroën, Volkswagen a ďalšie) a novými centrami automobilového priemyslu v Japonsku, Južnej Kórei a niektorých ďalších krajinách juhovýchodnej Ázie.
Pozícia nadnárodných korporácií sa začala zásadným spôsobom meniť približne od polovice 60. rokov 20. stor. V tomto období dochádza k výraznému nárastu počtu fúzií a akvizícií, ktoré posilňujú úlohu jednotlivých korporácií v jednotlivých priemyselných odvetviach. Odhaduje sa, že v 80. rokoch min. stor. pôsobilo v svetovej ekonomike zhruba 20-tisíc kľúčových nadnárodných korporácií a 200-tisíc ich afilácií.
Proces fúzií a akvizícií však postupne smeruje k znižovaniu počtu kľúčových nadnárodných korporácií. V súčasnosti (začiatkom 21. storočia) o vývoji svetovej ekonomiky vo veľkom rozsahu rozhoduje približne 7-tisíc kľúčových nadnárodných korporácií a asi 40-tisíc ich afilácií.
S postavením a úlohou nadnárodných korporácií sa priamo spája niekoľko ďalších procesov. V 80. a sčasti 90. rokoch min. stor. sú nadnárodné korporácie charakteristické obrovským rozširovaním výrobného a priemyselného profilu. Zaoberajú sa už nielen tzv. základným biznisom, ale berú pod ochranné krídla jedného obrovského nadnárodného komplexu postupne stále ďalšie a ďalšie odvetvia. Takto napríklad hutnícke firmy rozvíjajú biotechnológie, výrobu mikroprocesorov, rozvíjajú informačné technológie atď. a dochádza k postupnému rozširovaniu balíka služieb, ktoré sú spojené s činnosťou jednotlivých nadnárodných korporácií. Takto sa postupne k základnému technologickému procesu výroby pripája komplex ďalších služieb v oblasti dopravy, logistiky, výskumu, financovania, predaja, marketingu atď. Tak vznikajú obrovské nadnárodné korporácie obsahujúce širokú škálu činností, často priamo vôbec nesúvisiacich s hlavným výrobným odborom.
