Samozrejme, bude to vyžadovať dlhší časový horizont a bude veľmi dôležité, aká bude miera kooperatívnosti a vzájomnej spolupráce národnej vlády s nadnárodnými investormi.
Každá národná vláda sa dostáva do zdanlivo neriešiteľného rozporu, pretože:
- na jednej strane musí rešpektovať a dôsledne dodržiavať smernice Európskej únie.
- na druhej strane je pre ňu nadnárodná korporácia väčšou zárukou (napríklad v oblasti tvorby pracovných miest) ako mnohé sľuby Európskej únie, ktoré závisia od celkovej rozpočtovej situácie Európskej únie a od možnosti vzájomného spolufinancovania v nadväznosti na podmienky Európskej únie.
To v konečnom dôsledku môže vyústiť do situácie, že národná vláda sa bude musieť rozhodnúť, čo je pre ňu výhodnejšie: či menšie využívanie priestoru poskytovaného Európskou úniou a využitie väčšieho priestoru na individuálnu spoluprácu s investormi, alebo mechanické dodržiavanie požiadaviek Európskej únie (napríklad v oblasti daňovej konkurencie atď.), ale zaplatí za to nižším počtom prichádzajúcich investorov do svojho teritória.
Zároveň sa ukazuje aj ďalší aspekt: mzdové náklady sú samy osebe významným nástrojom (podobne ako daňové stimuly), ale zároveň dôležitá je aj výška platieb do verejnoprávnych systémov a miera reálneho zodpovednostného vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
Proces vnútornej segmentácie v rámci Európskej únie bude pravdepodobne pokračovať.
V nadväznosti na globálnu stratégiu a zmeny globálnej ekonomiky mimoriadne vystupuje do popredia aj význam systémovej infraštruktúry.
Súčasný vývoj energetického zabezpečenia v krajinách Európskej únie proti kolapsom a výpadkom energií (k akým došlo napríklad v lete 2003) ukazuje na nutnosť:
- zásadného prehodnotenia celej energetickej politiky, a to napriek liberalizácii energetických systémov,
- vytvorenia priestoru na vznik novej generácie energetických zdrojov.
Dokonca sa ukazuje, že aj alternatívne zdroje energie (na ktoré stavila napríklad nemecká vláda) narážajú stále viac na odpor ekológov. Preto sa kľúčovou otázkou pre Európsku úniu stávajú nielen nové generácie jadrových reaktorov (tak, ako ich spoločne pripravujú Francúzsko a Holandsko), ale aj úsporné programy. A práve oblasť úsporných programov v oblasti spotreby energií a celková ekologizácia ekonomiky sa objavuje ako úplne nový odbytový priestor dlhodobého charakteru, so zabezpečením využívania verejného obstarávania a so súhlasom obyvateľstva Európskej únie. Zároveň je to priestor, v ktorom nie je taká výrazná konkurencia ako v iných sektoroch svetovej ekonomiky.
Z tohto hľadiska sa ekologizácia hospodárstva jednotlivých krajín Európskej únie stáva dlhodobým odbytovým priestorom.
V súvislosti s tým, že doterajšie možnosti rastu výrobkovej bázy a bázy služieb sú už vyčerpané, sa ukazuje, že práve ekologizácia výroby a ekologizácia spotreby sa môžu stať novou nesmierne zaujímavou a dlhodobou oblasťou poskytujúcou zaujímavý odbytový priestor. Keďže vo väčšine prípadov v týchto oblastiach je jedným z významných obstarávateľov práve verejný sektor (buď na úrovni štátnej, samosprávnej, alebo regionálnej), je zrejmé, že v ďalšom období bude táto oblasť podnikania mimoriadne významná.
Určitý odbytový priestor je spojený s udržiavaním a rekonštrukciou existujúcich systémov, napríklad dopravných infraštruktúrnych systémov, priemyselných a obytných zón atď.
Pokiaľ ide o automobilový priemysel, predovšetkým o novú generáciu pohonných systémov (vodíkové palivové články, vodíkové motory atď.), bude v budúcnosti (v horizonte niekoľkých rokov) pravdepodobne veľmi významnú úlohu zohrávať výskumno-vývojové zabezpečenie týchto prác a skvalitnenie týchto nových druhov pohonných systémov. A tu je opätovne priestor pre nové členské krajiny a na to, aby sa utvorili vhodné podmienky a zázemie na výskum. Tým by sa ponúkla príležitosť, aby hlavným stimulačným nástrojom príchodu investorov a na založenie regionálnej riadiacej centrály neboli náklady na pracovnú silu, ale výskumno-vývojové zázemie, spolupráca s vysokými školami, zabezpečenie logistiky a informačného zázemia.
