Ak zoberieme do úvahy, že oblasť strednej a východnej Ázie bude potrebovať v budúcich 20 rokoch približne 120 miliónov vysokoškolsky vzdelaných odborníkov a nie je schopná takýto počet odborníkov sama pripraviť, možno si položiť otázku: Prečo by sa aj také krajiny ako Slovensko nemohli zúčastniť na príprave kvalifikovaných pracovných síl pre takú rozsiahlu technologickú a inú prestavbu globálnej svetovej ekonomiky? Ak v súčasnosti z výchovy pracovníkov a výchovy odborníkov profitujú najviac USA (v rozsahu viac ako 25 miliárd USD ročne) a Európska únia zhruba na úrovni 10 miliárd USD ročne, možno rozvinutím práve vysokoškolských centier, výskumno-vývojových pracovísk, rozvojom celkovej úrovne vzdelávania dosiahnuť podstatné rozšírenie prípravy vysokokvalifikovaných odborníkov pre rozvojové krajiny. Tu možno využiť výskumné a vývojové zázemie, zázemie pedagogických pracovníkov, ako aj zázemie vedecko-pedagogických pracovísk, a tak prispieť k rozvoju globálnych firiem, pretože práve príprava takýchto odborníkov aj v spolupráci s globálnymi nadnárodnými firmami môže byť jedným z významných exportných odvetví Slovenskej republiky, pričom o miere pridanej hodnoty v takýchto sofistikovaných činnostiach ani nie je potrebné hovoriť.
V tomto kontexte teda možno konštatovať, že globalizácia je výzvou nielen na využitie lacnej pracovnej sily, výzvou na vytvorenie globálnej infraštruktúry, ale je predovšetkým výzvou pre malé krajiny, aby sa orientovali na tie oblasti služieb a činností, ktoré sa stávajú základným predpokladom budúcej expanzie – výskumu, vzdelávania, riadenia a logistiky.
Zákonitým dôsledkom pôsobenia stratégie internacionalizácie, medzinárodnej marketingovej stratégie a multinárodnej marketingovej stratégie, je kreovanie globálnej marketingovej stratégie, ktorá je súčasťou štvrtej etapy vývoja marketingu a vymedzujeme ju obdobím rokov 1995-2010. Napriek tomu, že proces globalizácie je momentálne zatiaľ len v štádiu vývoja, svojim vplyvom spôsobuje prevratnú spoločenskú transformáciu. Podnikový manažment v snahe pružne reagovať na tieto zmeny, realizovať by mal nielen dielčie podnikové zmeny vo forme reinžinieringu, total quality manažmentu, benchmarkingu, ale hlavne komplexnú zmenu podnikovej kultúry, stratégie a štruktúry.
Pod pojmom globalizácia rozumieme proces vytvárania sietí, ktoré spájajú rozličné kultúry a regióny sveta do spoločnej globálnej sústavy. Dôležité je pri tom uvedomiť si, že globalizácia neznamená integráciu sveta. V žiadnom prípade nevzniká jednotná globálna kultúra, ale dôležitejšími sa stávajú práve národné kultúry. Globalizačný proces bol umožnený vývojom technológie dopravy, komunikácie a informatiky a v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu mobility svetového obyvateľstva, voľnému pohybu kapitálu a hyperkonkurencii. Podnikový manažment vo vzťahu ku spoločenskému vývoju globalizácie je často postavený pred problematické otázky súvisiace s nedostatočným uplatňovaním marketingu, ktorý sa prejavuje vo forme:
- nepresného zamerania sa na cieľové skupiny,
- pripisovania prehnaného významu cene produktu,
- nedostatočnej práce oddelení marketingu, neschopných správne interpretovať signály trhov,
- nesúladu politiky obchodných značiek s realitou trhu.
Mnoho slovenských podnikov reaguje na globalizáciu sústredením sa v prevažnej miere na cenovú súťaž, znižovanie cien a nákladov, racionalizáciu výrobných procesov, vyraďovanie neproduktívnych funkcií, redukovanie pracovnej sily a redukovanie inovačnej aktivity. Nedostatky v marketingovej práci vedú následne nielen k otázke existencii podnikov, stúpaniu miery nezamestnanosti, klesaniu kúpnej sily obyvateľstva a celkového potenciálu spotreby a exportu , ale môžu blokovať celý hospodársky systém vo forme likvidácie podnikov. Preto otázky súvisiace s uplatňovaním globálneho marketingu budú nadobúdať čoraz väčší význam aj pre slovenskú hospodársku prax . Hlavným cieľom by malo teda byť priblíženie sa slovenského ekonomického prostredia k prostrediu zjednotenej Európy, čo bude možné dosiahnuť pri rešpektovaní zásad globálneho marketingu.
Jadrom globálnej marketingovej stratégie je zvýšenie hodnoty z hľadiska zákazníka pri racionalizácii operatívnych procesov. Do centra pozornosti sa dostáva zákazník a ním vnímané hodnoty, ktoré môžu byť vyjadrené:
a/ výmennou hodnotou
b/ úžitkovou hodnotou
c/ emocionálnou hodnotou
Nie menej dôležité je aj pochopenie správania sa zákazníka, podchytenie výraznejších zmien v oblasti jeho správania a na základe toho sa pokúsiť predpovedať budúci vývoj. Musíme vychádzať z toho, že spotrebiteľské správanie má dynamickú povahu za súčasnej zmeny jeho kvantitatívneho a kvalitatívneho uspokojovania spotreby. Štrukturálne zmeny zasahujú spotrebiteľské segmenty, členia trh na menšie časti, dochádza k väčšej individualizácii. Celosvetovou globalizáciou trhu si firmy stále viac uvedomujú, že globálne produkty ľahšie prenikajú distribučnými kanálmi. V budúcnosti sa dá preto očakávať, že prežijú tie firmy, ktoré budú orientované na zákazníka, ktoré chápu globálny trh, avšak konajú lokálne a sú zároveň dostatočne flexibilné pri ponuke vysokej hodnoty zákazníkovi. Globálny trh sa stáva skutočnosťou nielen pre multinacionálne korporácie, ale aj pre malé firmy. Zákazník posudzuje produkt oveľa náročnejšie z pohľadu hodnoty v nej zhmotnenej. Dokazujú to aj výsledky marketingového výskumu v okrese Košice a Prešov, ktorý bol realizovaný na vzorke 936 respondentov. Na vyjadrenie postojov respondentov sme použili aplikáciu Likertovej škály /tzv. známkovej/, v rámci ktorej sa mohli respondenti vyjadriť, do akej miery považujú pri výbere nákupného miesta jednotlivé faktory za dôležité.
ZÁVER
Globalizácia je výzvou nielen pre štáty a korporácie, ale i pre nadnárodné zoskupenia. Rad takýchto výziev stavia aj pred Európsku úniu.
Ak chce Európska únia obstáť v konkurencii a reagovať na globalizačné výzvy, musí uskutočniť rad reforiem v oblasti daní, trhu práce, energetiky, infraštruktúry. Tieto reformy sú odrazom nutných zmien fungovania rozšírenej Európskej únie, ako aj odrazom výziev, ktoré pred Európsku úniu stavia globalizácia svetovej ekonomiky.
Táto práca mi dala veľa nových informácií, skúseností a prehľad o vybraných aspektoch globalizácie.
