Do tohto obdobia dochádzalo predovšetkým k presúvaniu finalizujúcich montážnych podnikov (napríklad najväčší rozsah investícií automobilky Volkswagen smeroval do vybudovania montážnych podnikov v strednej Európe, montážneho podniku v Brazílii a najnovšie do vybudovania montážneho podniku v Číne). Od konca 90. rokov už dochádza aj k presunu vlastných centier nadnárodných korporácií. Prebieha nielen presun výrobných či montážnych celkov, ale i presun samotných centrál nadnárodných korporácií, ktoré sa v súvislosti so zdaňovacími miestami dostávajú do iných závislostí. Dnes už možno konštatovať, že nadnárodné korporácie začali ako prvé dôsledne využívať existenciu daňových rajov. To viedlo k tomu, že sa výroba umiestňovala nielen na územia, v ktorých poskytli domáce vlády podstatne väčší rozsah výhod pri príchode nadnárodných investorov, ale aj do krajín, ktoré mali také nízke daňové zaťaženie, že priznávať zisk, dosiahnutý v iných krajinách, v krajinách s nízkym zdanením, prinášalo maximálne ekonomické efekty.

4. Zmeny v globálnej svetovej ekonomike

Zmeny vonkajších faktorov, ktoré budú ovplyvňovať ekonomiky krajín v budúcnosti, budú predstavovať nielen vlastné zmeny v rámci Európskej únie, ale aj zmeny v globálnej svetovej ekonomike. Tieto môžeme rozdeliť na dve oblasti:

• zmenu globálneho charakteru svetovej ekonomiky ako svetového prostredia,
• zmenu globálnej stratégie hlavných nadnárodných korporácií.

4.1. Zmena globálneho charakteru svetovej ekonomiky

Ak hodnotíme celkovú zmenu globálneho charakteru svetového prostredia, možno definovať predovšetkým tieto dve hlavné línie zmien:

• zmenu postavenia nadnárodných finančných a hospodárskych inštitúcií,
• zmenu pozície národných štátov vo vzťahu k svetovej ekonomike.

Keď hovoríme o zmene pozície nadnárodných finančných a hospodárskych inštitúcií, ide predovšetkým o:

• skupinu finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) a nimi riadené finančné inštitúcie,
• skupinu hospodárskych inštitúcií, predovšetkým Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá upravuje podmienky svetového obchodu.

Pritom na jednej strane dochádza k zostrovaniu kritiky voči MMF a Svetovej banke, predovšetkým ich určitej nepružnosti pri kooperácii s jednotlivými partnerskými krajinami a používania stereotypov pri riešení hospodárskych otrasov. Na druhej strane zároveň dochádza k snahe harmonizovať vnútorné prostredie svetovej ekonomiky z hľadiska svetového obchodu, napríklad odstránením colných, dotačných a iných bariér, pričom táto filozofia vedie k tomu, že kľúčoví hospodárski hráči (predovšetkým Európska únia a USA) začínajú prehodnocovať potreby Svetovej obchodnej organizácie. Prejavuje sa to v rade opatrení, ktoré sa zavádzajú v rámci procesu svetovej liberalizácie svetového obchodu, a dochádza aj k odstráneniu niektorých doteraz fungujúcich bariér v oblasti obchodu. Ide predovšetkým o ukončenie platnosti dvoch hlavných bariér:

• ukončenie platnosti tzv. mierových klauzúl, v rámci ktorých sa jednotlivé štáty dohodli neotvárať súdne spory pre dotačné systémy v oblasti agrárneho sektora,
• ukončenie platnosti kvotačných limitov, ktoré obmedzovali objem výroby spotrebného priemyslu, ktorý bolo možné exportovať a museli ho prijať vyspelé krajiny na svoje vnútorné trhy.

Odstránenie kvotačných limitov k 1.1.2005 má zásadný vplyv na vývoj svetovej ekonomiky predovšetkým v oblasti spotrebného priemyslu. Pôvodne sa najväčšie obavy Európskej únie a USA sústreďovali na skutočnosť, že lacný tovar z rozvojových krajín zaplaví ich vnútorné trhy a v podstate deštruuje domáci spotrebný priemysel. To sa prejavilo aj v úvahách o nutnej ochrane textilného priemyslu či už v USA, alebo v Európskej únii.

V skutočnosti sa však ukázalo niekoľko zaujímavých protikladných procesov na trhoch vyspelých krajín:

• nedochádza k zväčšeniu priestoru pre objem produkcie predovšetkým textilného a obuvníckeho priemyslu z rozvojových krajín,
• dochádza k zostreniu konkurenčného boja medzi produkciou z krajín Latinskej Ameriky, juhovýchodnej Ázie a produkciou čínskej proveniencie.

Vzhľadom na nízke mzdové náklady a výhody, ktoré poskytuje čínska vláda čínskym podnikom spotrebného priemyslu, podniky spotrebného priemyslu v krajinách Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie nie sú schopné obstáť v konkurencii s produkciou čínskych podnikov, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú trhy v krajinách Európskej únie a USA, rýchlym spôsobom ničia konkurenciu v krajinách rozvíjajúceho sa sveta. Prejavuje sa to napríklad aj v prevahe čínskeho spotrebného tovaru na trhoch v Indii, Pakistane, Indonézii, Malajzii, ale takisto aj výrazným nástupom čínskych výrobcov na trhy v Južnej Amerike. Výsledkom je značná hrozba pre spotrebný priemysel v týchto krajinách, kde podľa súčasných odhadov môže dôjsť k ohrozeniu až 3 miliónov pracovných miest.