Na druhej strane, rozširuje sa stratégia „štíhlej“ výroby, ktorú presadzujú japonské automobilové koncerny a realizujú ju vo väčšine prevádzok vo svete. Štíhla výroba znamená maximalizáciu efektívnosti jednotlivých fáz výrobného procesu, minimalizáciu skladových a iných nákladových komponentov, zavedenie maximálnej práce bez zásob (just in time) a maximálne využitie špičkových technologických robotizovaných prevádzok v tých oblastiach, v ktorých sa to oplatí využívať. Výsledkom tejto štíhlej výroby, ktorá je ešte doplnená o úzku spoluprácu so zákazníkmi (z hľadiska očakávaných zlepšení), je takisto významný posun ziskovej marže.

Ak vezmeme do úvahy s tým súvisiaci proces koncentrácie (ktorý prebieha stále výraznejšie v jednotlivých odvetviach), možno očakávať, že v horizonte 5 až 10 rokov aj v automobilovom priemysle zostane iba niekoľko výrobcov celosvetového typu (zhruba 2 výrobcovia v Európe, 3 výrobcovia v Japonsku a 3 výrobcovia v USA). Zároveň dochádza k veľmi zaujímavému javu, a to nielen v automobilovom priemysle, ale aj vo farmaceutickom priemysle, a to:

• k zlučovaniu prostriedkov vo fáze výskumno-vývojovej a fáze prípravy nových výrobkov, pri individuálne zvolenej (mnohokrát konkurenčnej) marketingovej stratégii jednotlivých výrobcov,
• k stále rozsiahlejšiemu využívaniu modulárnych systémov a súčiastkových komponentov tak, aby bolo možné rozličné typy vozidiel montovať z rovnakej súčiastkovej a agregátnej základne.

Výsledkom tohto procesu je potom skutočnosť, že dochádza k plnej internacionalizácii výroby s tým, že jednotlivé moduly sa stávajú skladačkami, ktoré sa modulárne skladajú podľa charakteristík trhov jednotlivých teritórií, do ktorých je výroba určená.
Zároveň s tým sa ukazuje druhá veľmi významná línia (ktorú sme už uviedli a platí dnes predovšetkým v automobilovom priemysle), a to segmentácia a sústreďovanie pozornosti na dve zákaznícke kategórie:

1. Výroba luxusných vozov v menšom rozsahu pre hornú časť spotrebiteľskej klientely, pre ktorú nie je rozhodujúca cena, ale kvalita produkcie a rozsah ponúkaného sortimentu.
2. Masová výroba, ktorá je charakteristická pre strednú triedu (i pre nižšie príjmové kategórie) a znamená podstatne nižší technický štandard, ale zároveň rozsiahle zisky z masovej produkcie.

Zoberme do úvahy skúsenosti napríklad zo Slovenska. Je stále očividnejšie, že kým Volkswagen výslovne uplatňuje stratégiu segmentácie produkcie podľa príjmových skupín klientov, Peugeot Citroën či chystaná Hyundai predpokladajú orientáciu pozornosti predovšetkým na masovú produkciu pri nižších cenách s tým, že veľká časť vyrábanej produkcie by sa realizovala na trhoch mimo Slovenska. Potvrdzujú to aj plánované parametre Peugeotu Citroën, podľa ktorých 95% produkcie sa má vyvážať, ako aj Hyundai, kde sa odhaduje, že 90 až 93% produkcie bude určených na vývoz.

To znamená, že stredná Európa v žiadnom prípade nemôže počítať s tým, že zahraniční investori budú prichádzať na toto teritórium v súvislosti s využitím možnosti daného miestneho trhu. Prichádzajú preto, aby maximálne využili efektívnostné parametre a nízke náklady tohto teritória na produkciu, ktorá sa bude používať v iných oblastiach a pre inú klientelu.

Od konca 20. storočia možno sledovať zásadnú zmenu podnikovej stratégie v automobilovom priemysle, ale sčasti aj v niektorých ďalších priemyselných odvetviach (napríklad pri výrobe mobilných telefónov či v niektorých ďalších výrobách): dochádza ku celosvetovej segmentácii zákazníkov, a to bez ohľadu na teritórium. Táto celosvetová segmentácia znamená, že firma sa v rámci globálnej svetovej ekonomiky sústreďuje na kategóriu vysokopríjmových obyvateľov, ktorá vo väčšine krajín predstavuje rozpätie od 4 do 10%, s tým, že masová výroba je určená pre tie krajiny, ktorých veľká časť obyvateľstva je schopná zaplatiť lacný výrobok. Tam, kde to nie je možné, výrazne sa posilňuje predaj na splátky.

Výrazné rozšírenie úverového predaja (dokonca s nulovou akontáciou) malo byť jednou zo stratégií, ktorá mala zabezpečiť výrazné zvýšenie predajnosti osobných áut v USA v rokoch 2003 a 2004. Pritom ale (paradoxne) takéto vychádzanie v ústrety zákazníkom zásadným spôsobom ohrozilo ziskovosť tzv. veľkej trojky a vyústilo do toho, že žiadna firma z tejto veľkej trojky dnes nie je vo významných ziskových maržiach (zisková marža sa pohybuje na úrovni medzi 0 až 2%), a to napriek tradícii a napriek zdanlivo rozsiahlemu trhu áut v USA (správa analytickej skupiny Autofacts, Pricewaterhouse Coopers: Cenová vojna v automobilovom priemysle, 2004).

S tým súvisí aj niekoľko ďalších zaujímavých tendencií, charakteristických pre globálnu svetovú ekonomiku:

• tendencia regionalizácie, ktorá súvisí aj so zriaďovaním regionálnych riadiacich centier, ako keby sa tento globálny rozmer po dosiahnutí globálneho rozmeru spätne transformoval na niekoľkodimenzionálnu regionálnu úroveň,
• stratégia orientácie na jednotlivé segmentné skupiny zákazníkov, ktoré sú solventné, u ktorých je nutné realizovať zvláštnu formu predaja alebo sa im poskytujú nové netypické formy výhod spojených s využívaním samotného výrobku.