(4) Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z
a) hospodárskej činnosti,
b) finančnej činnosti,
c) mimoriadnej činnosti.
(5) Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností a mimoriadnych činností. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a na účte 697 - Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a na účte 597 - Prevod nákladov na hospodársku činnosť.
(6) Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančných činností je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66 a 67 a na účte 698 - Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56 a 57 a na účte 598 - Prevod finančných nákladov.
(7) Hospodárska činnosť spolu s finančnou činnosťou sa považuje za bežnú činnosť.
(8) Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou a preto sa nepredpokladá, že sa budú opakovať často alebo pravidelne. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti vzniká napríklad v dôsledku
a) ostatných účtovných prípadov mimoriadneho charakteru vzhľadom na bežnú činnosť, najmä výsledok z postúpenia a ukončenia hospodárskej činnosti alebo časti hospodárskej činnosti účtovnej jednotky,
b) škody spôsobenej živelnou pohromou.
(9) Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti je rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 68 a nákladmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 58.

§ 10
Účtovanie dane z príjmov
(1) Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 - Dane z príjmov a prevodové účty.
(2) Pri dani z príjmov sa osobitne účtuje
a) daň z príjmov splatná za bežné účtovné obdobie a zdaňovacie obdobie (ďalej len „splatná daň z príjmov"),
b) daň z príjmov odložená do budúcich účtovných období a zdaňovacích období (ďalej len „odložená daň z príjmov").
(3) Zo základu dane z príjmov a sadzby ustanovenej osobitným predpisom4) sa na účely účtovania dane z príjmov vypočíta splatná daň z príjmov. Splatná daň z príjmov sa účtuje na ťarchu účtov 591 - Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti a 593 - Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti a v prospech účtu 341 - Daň z príjmov.
(4) Ak v účtovnom období vznikne v jednej činnosti kladný základ dane a v druhej činnosti záporný základ dane, ale za účtovnú jednotku je vytvorený celkový kladný základ dane, účtuje sa splatná daň z príjmov za činnosť, v ktorej je kladný základ dane, buď na ťarchu účtu 591 - Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo účtu 593 - Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 - Daň z príjmov. Za činnosť, v ktorej je záporný základ dane sa účtuje záporná splatná daň z príjmov, buď v prospech účtu 591 - Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo účtu 593 - Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 341 - Daň z príjmov. Zostatok účtu 341 - Daň z príjmov vyjadruje výsledný zúčtovací vzťah účtovnej jednotky zo splatnej dane z príjmov.
(5) Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona a o odloženej dani z príjmov účtujú aj po zániku povinnosti podľa § 19 zákona. V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky.
(6) Odložená daň z príjmov sa účtuje pri
a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,
b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,
c) možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.
(7) Daňovou základňou na účely účtovania o odloženej dani z príjmov je hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa osobitného predpisu4).
(8) Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou sú najmä
a) zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, najmä
1. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho zostatková cena podľa osobitného predpisu4),
2. účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa, napríklad pohľadávka z úrokov, ktoré budú zdanené až po ich inkase,
b) odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, najmä
1. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho zostatková cena podľa osobitného predpisu4),
2. účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než je jej daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k pohľadávkam a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný,
3. účtovná hodnota zásob je nižšia než je ich daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný,