Žiadna krajina nie je úplne izolovaná od iných krajín. Krajiny sú na základe medzinárodnej deľby práce medzi sebou navzájom hospodársky poprepájané a medzinárodný trh sa rozrástol na trh svetrový. Čoraz viac sa prejavuje vzájomná prepojenosť a závislosť medzi jednotlivými ekonomikami - ekonomická interdependencia (spočíva v citlivosti reagovania danej krajiny na hospodársky a politický vývoj v druhej krajine) Z tejto závislosti vyplývajú medzinárodné ekonomické vzťahy (tzv. vonkajšie ekonomické vzťahy).

Čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým majú pre ňu vonkajšie ekonomické vzťahy väčší význam. Medzinárodné ekonomické vzťahy predstavujú celý komplex foriem ekonomických väzieb národného hospodárstva so zahraničím, t.j. s inými národnými ekonomikami v rámci svetového hospodárstva. Svetovým hospodárstvom rozumieme ekonomický celok, ktorý tvoria všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej DP a existujúceho svetového trhu. Medzinárodné ekonomické vzťahy sa uskutočňujú v týchto formách :

·zahraničný obchode (vývoz a dovoz T a S)
·vývoz a dovoz kapitálu
·medzinárodný pohyb pracovných síl
·medzinárodný intervencionizmus (štátne zásahy jedného štátu do hospodárstva iného štátu, v úsilí zlepšiť fungovanie trhovej ekonomiky)
·medzinárodný internacionalizmus (vzájomná súdržnosť jednotlivých štátov – súčasná medzinárodná integrácia)


Medzinárodný obchod

Najdôležitejšou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov je medzinárodný obchod. Je to súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta. Prostredníctvom medzinárodného obchodu sa vymieňa produkcia vyrobená medzinárodnou deľbou práce, ktorá dáva krajinám možnosť špecializovať sa na výrobu takej produkcie pre ktorú má NH najvýhodnejšie a najlepšie podmienky. Významným faktorom v medzin. obchode je stupeň otvorenosti ekonomiky. Otvorenosť ekonomiky – stupeň zapojenia sa krajiny do medzinárodnej DP a medzinárodného obchodu. Možno ho vyjadriť ako podiel ZO (exportu alebo importu) na celkovom HDP

Zahraničný obchod je odvetvie NH danej krajiny, pričom tovar prekračuje hranice štátu. (obeh tovaru určitej krajiny)

Význam ZO:
·zabezpečuje dovoz takých T, S, ktoré nie je možné z rôznych dôvodov vyrábať vo vlastnej krajine
·krajine dáva možnosť špecializovať národnú ekonomiku na takú produkciu, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky
·vytvára možnosť porovnávať úroveň vlastnej produkcie so svetovou úrovňou
·pomáha rozvíjať konkurenciu v národnej ekonomike
·rozširuje ponuku T a S
·rozšírenie národnej spotreby(schopnosť spotrebovať viac ako je ekonomika schopná sama vyrobiť)
·efektívnejšie využívanie výr. faktorov
·rastú výnosy z väčšieho rozsahu výroby (predaj výrobkov na zahraničných trhoch je stimulom na rozširovanie výroby)

Teória komparatívnych výhod

Na význam medzinárodnej špecializácie, ktorá je prospešná pre každú krajinu poukázal už v roku 1817 D. Ricardo a tento princíp nazval teória komparatívnych výhod. Podstatou TKV je poznatok, že národ, respektíve krajina, môže zvýšiť svoju životnú úroveň a reálny dôchodok práve tým, že sa špecializuje na výrobu tých produktov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a teda s najnižšími nákladmi. S týmito produktmi pôjde krajina do zahranično-obchodných vzťahov s inými krajinami, aby od nich získala T a S, ktoré sú pre ňu výhodnejšie dovážať ako vyrábať doma.


Medzinárodné organizácie

Sú dôležitým faktorom rozvoja medzinárodných vzťahov a spolupráce vo svete. Zameriavajú sa na rôzne oblasti života – od politickej cez hospodársku, spoločenskú, kultúrnu až po vojenskú oblasť.
Poznáme:
a)medzištátne (medzinárodné) organizácie → členmi sú jednotlivé štáty sveta, prípadne ich vlády alebo iné štátne orgány a organizácie
b)mimovládne organizácie → členmi sú priamo rôzne PO, respektíve FO