Ekonomická stránka činnosti podniku

MO 8 – Ekonomická stránka činnosti podniku

Cieľom každého výrobného podniku je vyrábať výrobky tak, aby dosahoval čo najlepšie ekonomické(hospo.) výsledky.

a.)dosahovanie zisku:
-je podmienkou ďalšej existencie a rozvoja podniku
b.)zabezpečenie fin. stability a likvidity podniku:
-fin. stabilný podnik je taký, kt. má viac vl. zdrojov ako cudzích. Likvidný je taký podnik, kt. je schopný kedykoľvek uhrádzať všetky záv.
c.)efektívnosť výrobnej a ost. činnosti:
-meria sa vzťahom medzi výstupmi a vstupmi:
*maxi. výstupov pri daných vstupoch
*mini. vstupov pri daných výstupoch
*optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi
-pri zabezpečovaní činnosti podniku a dosahovaní vytýčených cieľov má prevažná časť vstupov formu N a prevažná časť výstupov formu V. Rozdiel medzi V a N za určité obdobie predstavuje výsledok hospodárenia.


Náklady a ich členenie

Náklad:
-v podniku rozumieme množstvo spotrebovanej živej a zhmotnenej práce vyjadrenej v peniazoch napr. spotreba mat, energie, odpra. práca, opotrebenie DM,..
V konečnom dôsledku vedú N vždy k zníženiu maj.
Definícia v Zákone o účtovníctve:
Náklady predstavujú zníženie ekon. úžitkov podniku (eko. úžitok je možnosť priamo a nepriamo prispieť k toku peň. prostr.)

Výkony – výsledok výr., obch. a inej podnik. činnosti. Je to objem vyprodukovaných hodnôt. Majú formu výr., polotov., prác a
sú vyjadrené v peniazoch. Výkony sa stanú V až keď budú predané. V je objem realizovaných hodnôt.

1.)N z hľadiska podniku ako celku:
-sledujú sa vo fin. účtovníctve a N sa rozumie každé zníženie maj. vyjadrené v peniazoch. Patria sem:
*N, pri kt. je priama nadväznosť medzi znížením maj. a výkonmi podniku (napr. spotreba mat, energie, mzdy, odpisy,...)
*N, kt. vznikajú nedodržaním predpisov alebo pôsobením mimoriadnych vplyvov (napr. pokuty, penále, manká, škody,...)
*N, kt. vznikajú pri fin. operáciách (napr. poplatky bankám, burz. maklérom, platené úroky, kurz. straty,...)
*N prostredníctvom, kt. sa presadzuje politika štátu (dane, poplatky,...)

2.)N z vnútroorganizačného hľadiska:
-sledujú so vo vnútroorga. účtovníctve. N sa rozumie účelové a účelné vynaloženie maj. podniku v peň. vyjadrení.
Účelové vynaloženie maj. znamená, že sa vzťahuje priamo na výkon napr. spotreba plechu na výrobu plech. skrinky,
Účelné vynaloženie maj. znamená, že sa pri vytváraní výkonu pracuje hospodárne vtedy, ak sa dbá na to, aby bol čo najmenší
odpad plechu, a aby výkony boli väčšie.

Vecný a časový nesúlad medzi N a výdavkami
Výdaj:
-fyzický úbytok maj. pri tých druhoch, kde sa dá uskutočniť napr. výdaj mat. zo skladu do spotreby
Výdavok:
-úbytok fin. prostriedkov. Výdavok používame v súvislosti s pohybom peň. prostriedkov napr. výdavok na nákup kance. papiera. V účtov. Môže nastať vecný a časový nesúlad medzi N a výdavkami. Vecný a časový nesúlad medzi N a výdavkami musí sa odstrániť, aby sa vyčíslil výsledok hospodárenia, kt. sa vzťahuje na dané obdobie

Zabezpečenie vecného súladu:
-znamená preskúmanie či vzniknutý výdavok vôbec patrí do N príslu. obdobia.
Časový nesúlad:
-znamená, že v jednom období vznikne výdavok a v inom období je tento výdavok uznaný za N, treba rozlišovať časovo N.
Môžeme sa stretnúť s takýmito prípadmi:
a.)výdavky aj N spadajú do toho istého obdobia
b.)najskôr vznikne výdavok potom N
c.)najskôr vznikne N a potom výdavok
V a.) nevznikne čas. nesúlad medzi N a výdavkami a nie je potrebné čas. rozlišovanie.
V b.) hovoríme o N budúcich období.
V c.) hovoríme o výdavkoch budúcich období.

Členenie N:

a.)podľa nákladových druhov (druh. členenie N)
b.)podľa položiek kalkulačného vzorca
c.)podľa závislosti od objemu výkonov
d.)podľa požiadaviek účto. na vyčíslenie VH v jednot. oblastiach činností podniku

A.) Druhové členenie N
-vyjadrujú najmä spotrebu výr. faktorov pri vstupe do podniku. Sú to prvotné N – vznikajú v podniku pri styku s okolím, preto ich nazývame aj externé. N druhy sa, preto považujú za jednoduché N.
Súčet N podľa N druhov slúži na vyčíslenie VH podniku.
Ekonomické členenie N – nazýva sa podľa N druhov, kt. vytvárajú ekon. rovnorodé skupiny. N podľa druhov sa členia takto:
-spotrebované nákupy
-služby
-dane a poplatky
-iné N na hospo. činnosť
-odpisy, rezervy a OP N na hospo. činnosť
-fin. N
-mimoriadne N
-dane z príjmov a prevodové účty

Druhotné N
-každý podnik má určitú organizačnú štruktúru. Tvoria ju vnútropodnikové útvary. Ak je podnik jednoduchý, je jednoduchá aj jeho organizačná štruktúra napr. s.r.o. má 3 zam. a jej výsledkom je len jeden výkon, nemusí sa členiť na vnútropodnik. útvary.

Vnútropodnik. útvary vznikajú okrem prvotných N aj druhotné N (napr. výroba chladničiek musí mať prevádzky, dielne, útvar správy, odbytu,...)
Druhotné N predstavujú spotrebu výkonov iných vnútropod. útvarov. Pretože vznikli vo vnútropod. útvare, sú to interné N, možno ich rozložiť na pôvodné nákladové druhy, preto sa nazývajú aj zložené N.

B.) Kalkulačné členenie N

Kalkulovanie:
-činnosť, kt. je spojené s priraďovaním príslušnej časti celkových N na konkrétny výkon. Výsledkom kalkulovania je kalkulácia N na jednotku výkonu. Usporiadanie položiek v kalkulácií sa nazýva kalkulačný vzorec.

N sa členia na:
1.) Priame N:
-kt. vznikajú v priamej súvislosti s príslušným výkonom. Ozn. sa aj jednicové N, pretože sa vzťahujú priamo na kalkulač. jednicu. Dajú sa presne vypočítať napr. spotreba kože na výrobu tašky.
2.) Nepriame N:
-kt. vznikajú v dôsledku spoločného zabezpečenia, obsluhy a riadenia výroby. Ozn. sa aj ako režijné N sú spoločné pre všetky výkony. Nedajú sa presne vypočítať napr. odpis budovy, v kt. sa šijú kožené tašky.

Kalkulačný vzorec:

Priamy mat.
Priame mzdy
Ost. priame N
Výrobná réžia
Vl. N výroby
Správna réžia
Vl. N výkonu
Odbytová réžia
Úplné vl. N výkonu

Položky kalkulač. vzorca
Priamy mat.:
-je to mat. kt. priamo vstúpi do hotového výr. alebo sa priamo spotrebuje pri poskytovaní služby. Ak sa pri výrobe spotrebúva mat., kt. sa nedá presne a ľahko vyčísliť zahŕňa sa do výr. réžie.
Priame mzdy:
-mzdy bezprostredne súvisiace s uskutočnením výkonu najmä mzdy výr. robotníka za odpraco. Čas alebo za určitú splnenú prácu, prípadne mzdy iných zam, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa priamo určiť na kalkulačnú jednicu.
Ost. priame N:
-sú to všetky ost. N, kt. sa dajú určiť priamo na kalkulačný jednicu napr. ZS poistenie platené zamestnáv. za pracov., kt. dostávajú priame mzdy, N na techonol. palivo a energiu, licencie a patenty
Výrobná réžia:
-sú to spoločné výr. N súvisiace s riadením a obsluhou výr. procesu, kt. nemožno priamo určiť na kalkul. jednicu napr. odpisy budov a strojov vo výrobe, N na opravy vo výrobe, spotreba energie vo výrobe,...
Správna réžia:
-sú spoločné N celého podniku súvisiace s jeho riadením a správou napr. odpisy, mzdy riadiacich prac., spotreba mat.(kanc. mat.), energia, poštovné,...
Odbytová réžia:
-obsahuje N vynaložené na skladovanie zásob hotových výr., mzdy praco. odbytu, spotreba energie, pohonných hmôt vzťahujúcich sa na odbyt, N na predaj, reklamu,...

Predbežná kalkulácia podnik ju robí dopredu, aby si stanovil výšku N na príslušný výkon. Slúži ako podklad pre cenové rozhodovanie (vykalku. N + prirážka na zisk).
Výsledná kalkulácia podnik ňou zistí skutočne vynaložené N na príslušný výkon. Rozdiel medzi pred. cenou a skutočne vynaloženými N na výkon je VH z tohto výkonu.


C.) Z hľadiska závislosti N od objemu výkonu rozlišujeme:
1.) fixné
-pevné, stále také, kt. sa nemenia pri zmene objemu výkonov. Ich veľkosť sa v určitom časovom období vôbec nemení bez
ohľadu na to koľko výr. a služieb sa v podniku vyprodukuje (vykurovanie, osvetlenie,..)
2.) variabilné
-premenlivé, pružné N, kt. sa menia, keď sa mení objem výroby.
Zmena varia. N v závislosti od objemu výkonov môže byť:
a) proporcionálna – N rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov
b) progresívna – N rastú rýchlejšie ako objem výkonov
c) degresívna – N rastú pomalšie ako objem výkonov
d) regresívna – N sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov

Proporcionálne N:
-vyvíjajú sa v tom istom smere ako objem výkonov. Sú pri nezmenených podmienkach výroby, ak sa vyčísľujú na jednotku výkonu stále rovnaké napr. spotreba priameho mat. na jednotku výkonu.
Progresívne N:
-kt. celková výška rastie rýchlejšie ak objem výkonov a klesá pomalšie ako objem výkonov. Tým, že objem výroby rastie, stúpajú N na jednotku výkonov napr. príplatky za hod. odprac. nadčasov.
Degresívne N:
-kt. celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá rýchlejšie ako objem výkonov. Tým, že objem výkonov rastie, klesajú N na jednotku výkonov napr. N na opravu DHM.
Regresívne N:
-kt. sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov stúpa.
Nulový bod:
-objem výkonov, kt. podnik musí vyrobiť a predať, aby ich hodnotou pokryl celkové vynaložené N na ich výrobu. Tento objem výkonov predstavuje dolnú hranicu objemu výkonov, pod kt. už podnik vykazuje stratu a nad kt. vykazuje zisk.

D.) Z hľadiska jednot. oblastí činnosti podniku, kde vznikajú:
1.) Z bežnej činnosti:
-N na hospo. činnosť
-finančné N
2.) N na mimoriadnu činnosť
Plánovanie N

-činnosť, kt. sa dopredu stanovujú jednot. položky N, kt. podnik potrebuje vynaložiť na dosiahnutie cieľov. Ak chceme plánovať N, musíme dobre poznať minulé a súčasné podmienky v podniku. Musí ich dôsledne analyzovať. Na základe poznania a analýzy min. a súčasného stavu riadiaci pracovník stanovuje plán N podniku. Plánovanie N musí byť spojené s plánovaním V podniku. Plánovanie N a V podniku za určité obdobie plánuje VH.
Plán N:
-prehľad jednot. N položiek v predpokladaných sumách. Základom pre zostavenie plánu N je plán V podniku. Plán N je potrebné rozpracovať na jednot. Položky. Metodiku plánovania N si stanovuje každý podnik sám. V podniku je potrebné zostaviť optimálny plán N – môže sa dosiahnuť tak, že:
a.)bude sa snažiť plánovať minimum N na jednotku výkonu
b.)bude sa snažiť plánovať maxi. sumu zisku na konkrétny objem výkonov.

Rezervy znižovania N
-sa rozumejú zistené nevyužité možnosti pri snahe podniku dosahovať čo najmenšie N na jednotku výkonu. Patria sem napr:
-lepšie využívanie KM
-skracovanie doby obratu KM
-lepšie využitie výr. kapacity podniku
-zvyšovanie kvality výkonov
-voľba vhodného sortimentu výroby

Prostriedky znižovania N
-v praxi sa rozumejú konkrétne opatrenia, kt. sa používajú pri využití zistených rezerv. Ako prostriedky znižovania N sa v podni-
ku môžu použiť napr:
-zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti
-zavedenie novej modernej techniky a technológie
-zvyšovanie vzdelania pracovníkov (zaškolením, rekvalifikácie).

Výnosy a ich členenie

Výnos:
-výkon vyjadrený v peniazoch (odovzdané a realizované).
Môže mať pritom 3 charakter:
1.)Tržby:
-V, kt. podnik. subjekt získal z predaja svojich výkonov externému zákazníkovi – odber.,
2.)Vnútropodnikové V:
-V, kt. sa realizovali pri odovzdávaní výkonov medzi jednot. útvarmi podniku,
3.)Ostatné V:
-V, kt. nevyplývajú z bežnej činnosti podniku, a preto nemôžu ovplyvniť výšku prvých dvoch druhov V.

Výkon je výsledok výrobnej alebo inej podnik. činností podniku. Tržba je najväčšia časť V, vzniká pri predaji výkonu. V prípade, že sa predáva formou bezhoto. platob. Styku súčasne s tržbou vznikne pohľa. a až po úhrade pohľa. nastáva príjem. Pri hotov. plat. styku vzniká príjem, kt. je súčasne tržbou.
Medzi V a príjmami podniku je v praxi často nesúlad, kt. vyplýva z časového posunu vzniku V a príjmu. Čas. nesúlad medzi V a príjmom sa musí odstrániť, aby podnik vyčíslil VH, kt. sa vzťahuje na dané obdobie. Môžu nastať 2 prípady:
1.)najprv vznikne príjem, potom V = V budúcich období
2.)najprv vznikne V, potom príjem = príjmy budúcich období

Členenie V
1.)podľa V druhov (druhové členenie V)
2.)v závislosti od spôsobu realizácie V
3.)podľa požiadaviek účtovníctva
Druhové členenie:
1.)Tržby za vl. výkony a tov
2.)Zmena stavu vnútroorgani. Zásob
3.)Aktivácia
4.)Iné V z hospo. činnosti
5.)zúčtovanie niektorých položiek z hospo. činnosti
6.)Finančné V
7.)Mimoriadne V
8.)Prevodové účty
Výsledok hospodárenia podniku
-je to rozdiel medzi V a N podniku dosiahnutými za určité obdobie
-v závislosti od toho môže mať VH formu zisku alebo straty.
Zisk dosiahne podnik vtedy, ak sú V vyššie ako N.
Stratu dosiahne podnik vtedy, ak sú N vyššie ako V.
VH označujeme ako účtovný zisk alebo účtovná strata.
VH sa vyčísľuje v členení na :
-VH
-VH z fina. operácií
-mimoriadny VH

Rozdelenie zisku
-zisk sa rozdeľuje v závislosti od typu podniku podľa toho o akú právnu formu ide v nadväznosti na všeobecne záväzné právne normy a po schválení príslušným orgánom (valné zhromaždenie).

Najčastejšie rozdelenie zisku je takéto:
-prídely do Zákonného rezer. fondu, tam kde to zákon predpisuje (a. s., s. r. o., družstvo),
-prídely do ďalších fondov (SF, fond odmien, ďalší rezer. fond),
-podiel na zisku akcionárom (dividenda),
-odmeny predstavenstvu a členom dozornej rady (tantiémy),
-spoločníkom v s. r. o.,
-zvýšenie ZI,
-krytie straty predchádzajúcich rokov,
-prevedenie nerozdeleného zisku do ďalších rokov.
Vysporiadanie sa so stratou:
-uhradenie straty z nerozdeleného zisku min. rokov,
-zo Zákonného rezer. fondu,
-uhradenie spoločníkom v s. r. o.,
-zníženie ZI,
-prevedenie straty do nasledujúceho roka.