Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z automatov.

Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.
Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

Výhody eura pre podnikateľov
Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
Odstránenie kurzového rizika
Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Výhody eura pre spotrebiteľov
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli aj paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Oficiálni členovia z EÚ
Belgicko
Cyprus
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Írsko
Luxembursko
Malta
Nemecko
Portugalsko
Rakúsko
Slovinsko
Španielsko
Taliansko