Euro-základné fakty

Euro (€; ISO 4217 kód EUR; genitív mn. čísla v slovenčine znie eur, nie *eúr) je peňažná mena Európskej menovej únie a za americkým dolárom druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme.

Kontroluje ho Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom a je oficiálnou menou v 13 z 27 krajín EÚ a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších piatich krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru.


Podoba bankoviek

Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), baroko a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty.

Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.

Hlavné znaky eurobankoviek sú:
názov meny – EURO – € - v latinskej i gréckej abecede;
zástava Európskej únie;
skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka (ECB) – v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP);
podpis prezidenta Európskej centrálnej banky.

Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu (€ 5 je sivá, € 50 oranžová, € 10 červená, € 100 zelená, € 20 modrá, € 200 okrová, € 500 fialová) a veľkým čísliciam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek.


Bezpečnosť bankoviek

Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie. Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vláken, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné.


Dizajn mincí

Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj. Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.


Výhody jednotnej meny

Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva. Aj vklady všetkých štátov sa prekonvertovali na túto novú spoločnú menu.
Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z automatov.

Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.
Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

Výhody eura pre podnikateľov
Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
Odstránenie kurzového rizika
Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Výhody eura pre spotrebiteľov
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli aj paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Oficiálni členovia z EÚ
Belgicko
Cyprus
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Írsko
Luxembursko
Malta
Nemecko
Portugalsko
Rakúsko
Slovinsko
Španielsko
Taliansko
Krajiny, ktoré mali menovú úniu s členmi Eurozóny, a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:

Monako
San Marino
Vatikán
Neoficiálni členovia
Andorra (plánuje razenie vlastných mincí, zatiaľ nemá povolenie EÚ)
Kosovo
Čierna Hora
Plánovaný vstup
Slovensko: 2009
Česko, Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko, Litva: neurčitý, pravdepodobne 2010 alebo neskôr
Rumunsko, Bulharsko: ako členovia EÚ tiež prejavili záujem o vstup


VSTUP SLOVENSKA

Pred zavedením eura musí Slovenská republika, ako každý iný štát EÚ mimo eurozóny, splniť štyri konvergenčné kritériá – takzvané Maastrichtské kritériá. Jedno z týchto kritérií sa týka stability výmenného kurzu. Podľa neho slovenská koruna musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko centrálnu paritu koruny jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

Cieľom ERM II je podporiť stabilitu kurzov krajín EÚ, ktoré zatiaľ nie sú členmi eurozóny. V rámci ERM II sú určené centrálna parita meny krajiny voči euru na šesť platných číslic a fluktuačné pásmo, ktoré je štandardne +/-15%. O parite rozhodujú konsenzom Európska centrálna banka (ECB), ministri a guvernéri centrálnych bánk krajín v ERM II a ministri financií krajín eurozóny. Žiadosť o zmenu parity môže podať ktorákoľvek zúčastnená strana. O fluktuačnom pásme rozhodujú ECB a zúčastnená krajina. Celá procedúra je prísne dôverná.

Po dohode ministrov financií krajín eurozóny, prezidenta ECB a ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk Cypru, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Slovinska a Slovenska vstúpila slovenská koruna dňa 28. novembra 2005 do Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Slovensko navrhlo, aby centrálna parita bola určená na aktuálnej trhovej úrovni kurzu. Tento návrh bol ostatnými stranami akceptovaný.

Centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 38,4550 Sk.
Koruna bude v ERM II využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15% okolo centrálnej parity. Spodná hranica pre povinné intervencie je 32,6868 SKK/EUR a horná hranica je 44,2233 SKK/EUR. Slovensko neprijalo žiadne jednostranné záväzky, ktoré by obmedzovali flexibilitu kurzu prísnejšie ako pásmo ±15% okolo centrálnej parity.

Dňa 19.3.2007 na žiadosť Slovenskej republiky zmenili Európske štruktúry centrálnu paritu pre prijatie eura. Nová centrálna parita bola stanovená na úrovni
1 euro = 35,4424 Skk. Tým sa zmenili aj hranice fluktuačného pásma. Horná hranica pre povinné intervencie je teraz 40,7588 Skk/EUR a spodná hranica je 30,1260 Skk/EUR.

Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie štyroch konvergenčných kritérií, tzv. maastrichtských kritérií:

Verejné financie: deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.

Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
Proces zavedenia eura na Slovensku
1. etapa – po vstup do ERM II – splnená
2005
Absolvovanie prístupových procedúr na vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II

2. etapa – od vstupu do ERM II až do rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny

28.11. 2005
Vstup do ERM II

do mája 2008
Konvergenčné správy Európskej komisie a ECB

máj – jún 2008
Hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách

jún 2008
Rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky

jún 2008
Stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ

3. etapa – od rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny až do vstupu do eurozóny

júl – december 2008
Zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR

september – december 2008
Zásobenie NBS a komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami

december 2008
Zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami

júl 2008 – december 2009
Povinné duálne oceňovanie – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. budú povinne uvádzané v korunách aj eurách

do 31. decembra 2008
Konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo bankovky

4. etapa – po vstupe do eurozóny

1. január 2009
Euro sa na Slovensku pravdepodobne zavedie 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom, tzv. Veľkého tresku („Big-Bang Scenario“) a stane sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stane čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ.

do 16. januára 2009
Duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území Slovenskej republiky bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nebudú vydávať späť do peňažného obehu, ale budú sa postupne sťahovať, spracovávať a ničiť v priestoroch Národnej banky Slovenska.

od 17. januára 2009
Pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové eurové mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.

do 31. decembra 2009
Povinné duálne oceňovanie

do júna 2010
Odporúčané duálne oceňovanie
SLOVENSKÉ EUROMINCE

Slovenské euromince alebo slovenské eurové mince sú euromince, ktoré majú reprezentovať Slovensko, keď krajina prijme v roku 2009 euro.

Slovensko je členom Európskej únie od mája 2004 a je členom Hospodárskej a menovej únie, ale zatiaľ nie je v tretej fáze EMU, a tak stále používa vlastnú menu, slovenská koruna.

Oficiálna verejná súťaž návrhov slovenských euro mincí sa uskutočnila v dvoch kolách. Uzávierka prvého kola bola 31. január 2005, po ktorej Národná banka Slovenska (NBS) pozvala vybraných najlepších 10 návrhárov urobiť plastické reliéfy svojich návrhov. V druhom kole NBS začala verejné hlasovanie 12. novembra, ktoré trvalo do 20. novembra 2005 o výbere z desiatich návrhov, ktoré boli vybrané z vyše 200 príspevkov. [1] 21. novembra boli zverejnené výsledky; najpopulárnejší návrh bol štátny znak Slovenska. [2] [3] 20. decembra 2005 bol oficiálne zverejnený návrh slovenských euro mincí na webstránke NBS. [4] [5]

Slovensko pravdepodobne prijme euro za svoju oficiálnu menu 1. januára 2009.

Vybrazenie slovenských euromincí | Rub:

€ 0,01 € 0,02 € 0,05

Vrch Kriváň vo Vysokých Tatrách ako ho navrhol Drahomír Zobek.