Peacock a Wiseman taktiež upozornili na činnosti štátu ktoré vedú k rastu verejných výdajov. Ide o proces inšpekčný, kedy štát v krízových situáciách preberá do svojej správy kľúčové odvetvia a proces koncentračný, kedy v obdobiach krízy centralizuje funkcie delegované na regionálne správy a samosprávy.


Teória stupňovitého rastu verejných výdajov je založená na technologickom pokroku ako hlavnom faktore rastu VV. Nakoniec je to Teória štátu blahobytu (Welfare State) koncipovaná A. C. Pigouem, ktorá dáva svojim občanom určitú životnú úroveň bez ohľadu n výšku ich príjmu. Štát preberá zodpovednosť za určité potreby obyvateľstva (napr. bývanie, vysoké sociálne dávky a dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky apod.) Je to však na úkor značného daňového zaťaženia, a v čase iných neočakávaných výdavkov na úkor deficitu štátneho rozpočtu. (viz. Tab.1)

3.2 Implementácia do praxe a zovšeobecnenie rastu verejných výdajov
●Rast produktivity práce a teda rast priemerného dôchodku na obyvateľa. To umožňuje vybrať vyššie dane a zabezpečiť zodpovedajúcu životnú úroveň aj sociálne slabším členom spoločnosti. Rastie teda životná úroveň.
●Situácia na trhu práce. V období od 70-tych rokov 20. Storočia sa menila štruktúra zamestnanosti vo vyspelých krajinách. Podpora nezamestnaným významne zaťažuje bežný štátny rozpočet.
●Demografické faktory. Populačný boom alebo naopak zvýšená mortalita ovplyvňuje najmä štruktúru VV. (Napr. výdaje na školstvo, v opačnom prípade zase rast starobných dôchodkov)
Relevantná v tomto prípade je aj priestorová štrukturalizácia obyvateľstva a ich mobilita.
●Urbanizáciu by sme taktiež mohli zaradiť k demografickým faktorom. Za posledné storočie je evidentná značná migrácia obyvateľstva. A to predovšetkým do miest. Zvýšenie výdajov samospráv, budovanie infraštruktúr a zvyšovanie kapacít nedeliteľných statkov sa na tendencii rastu VV zobrazili taktiež.
●Na rast verejných výdajov pôsobí pochopiteľne aj inflácia. Vzrastajú ceny vstupov a tým aj provozných a investičných nákladov. V dôsledku inflácie je nutné valorizovať niektoré VV, predovšetkým transfery a mzdy podľa miery inflácie.
●Demonstračný efekt vychádza z porovnávania životnej úrovne so susedskými štátmi. To ovplyvňuje výšku VV predovšetkým v prihraničných oblastiach a v integrovaných krajinách (napr. EU)
●Rast súkromných investícií spôsobí nárast aj vo verejnej oblasti. (Napr. budovanie priemyselných zón, kde je nutné vybudovať komunikácie apod.)
●Politické a sociálne vplyvy. Napr.