vládny populizmus – zvyšovanie vládnych transferov, sociálnych výdajov predovšetkým pred koncom volebného obdobia. (Tiež vplyv preferencií voliča mediána, vplyv záujmových skupín)

4.Vývoj vládnych výdajov vo vybraných krajinách

Európske, ale v konečnom dôsledku všetky relatívne vyspelé tržné ekonomiky môžeme rozdeliť do troch základných typov: relatívne voľné tržné ekonomiky s obmedzeným štátnym zásahom, sociálne tržné ekonomiky a ekonomiky s vysokým stupňom štátneho intervencionizmu. Pre ilustráciu viz niektoré ukazatele v
Tabulke 2 a 3. 4.1 Obmedzené štátne zásahy
Najjasnejší príklad tejto skupiny štátov je Spojené Kráľovstvo, kde je úloha vlády najmenšia v rámci krajín EU. V roku 1994 dosahovali výdaje centrálnej vlády 42,6 % HDP, pričom európsky priemer je 51%. Štátny podnikateľský sektor v podstate neexistuje, dane a sociálne zabezpečenie sú obmedzené a dospodárstvo bolo v najvyššej možnej miere deregulované. Avšak nebolo tomu vždy tak. Po 2. Svetovej vojne bol systém hospodárstva ovplyvnenyý štátom dosť významne. Aj v dôsledku vplyvu keynsiánstva, a nim rozpracovaná teória poptávky, ktorá mala zrod práve v anglicku. Prepracovaný bol aj vládny systém sociálneho zabezpečenia. Po voľbách v roku 1979 sa dostali k moci konzervatívci na čele s M. Thatcherovou a Johnem Majorem. Pod tlakom stagnácie britskej ekonomiky, umocnenej ropnými šokmi v na začiatku 70-tych rokov zaviedli radikálne reformy liberalizácie trhu a čo najmenšej úlohy štátu. Keynesiánstvo nahradil moneterizmus, znížili sa dane, deregulácie, dotácie a bolo oslabené postavnie odborov. Thatcherovej hlavným nástrojom na stabilizácie makroekonomického prostredia, predovšetkým inflácie, bola kontrola nabídky peňazí prostredníctvom reštriktívnej menovej politiky. Taktiež bol predstavený privatizačný program po vojne znárodnených podnikov a monopolov, ktoré boli rozbité na menšie časti .
Tieto opatrenia v súlade s moneteristickou koncepciou a prístupom voľného trhu viedli pochopiteľne k znižovaniu verejných výdajov. To, že konzervativci presadzovali svoje nepopulárne reformy aj viac ako 1 volebné obdobie umožňuje väčšinový volebný systém.

4.2 Sociálne tržné ekonomiky
Typickým príkladom je Nemecko, Holandsko, ale najmä severské štáty ako Dánsko a Švédsko. Tieto štáty radíme do sféry štátov blahobytu (viz.