Vyššie) kde sa neprejavuje priamy štátny intervencionizmus vo forme štátneho podnikateľského sektoru alebo plánovania, ale štát zohráva významnú úlohu v rámci redistribúcie prostriedkov, čo ovplyvňuje mieru sociálnych výdavkov.
Nemecký sociálny systém (Sociale Makwirtschaft) vznikol hňeď po 2.svetovej vojne. Nemci poučený ekonomickou krízou, ktorá bola jedným z aspektov nástupu extrémistov k politickej moci s dôsledkom vojny, chceli nájsť kompromis medzi sociálnymi istotami a dostatočne slobodným trhom.
Nemecký ekonomický systém je budovaný na 4 základných pilieroch:
●Tržná ekonomika. Je založená na súkromnom vlastníctve a základných princípoch voľného trhu.
●Komplexná sociálna záchranná sieť ukladá povinnosť sociálneho, zdravotného a nezmestnaneckého poistenia. Sociálne dávky sú na pomerne vysokej úrovni. ●Extenzívna regulácia práce väzí v kolektívnych pracovných zmluvách, silných odboroch a práv spoločnej ochrany
●Autonómnosť centrálnej banky. Nemecká BuBa bola jednou z najnezávislejších CB na svete. Po prechode na Euro, Európska centrálna banka prekticky prebrala stratégiu CB nemecka. Holandský ekonomický systém je obdobný ako Nemecký V roku 1994 Holandsko dosiahlo 56% VV/HDP


4.3 Vysoký stupeň štátneho intervencionizmu
Tieto typy ekonomík sú charakterizované zodpovednosťou štátu za časť priemyselnej výroby. Ako príklad môžeme uviesť Francúzsko, kde až 20% priemyslu ovláda štát. Francúzsko je suvrénne ne prvom mieste, čo sa týka štátneho intervencionizmu. Patrí sem ešte napr. aj Taliansko a Španielsko
Vo Francúzsku siaha história centralizmu až do 17.storočia k vláde Ludvíka XIV. Štát tu preberá značnú zodpovednosť za vývoj ekonomiky. Po 2.svetovej vojne prišlo Francúzsko so systémom tzv. indikatívneho plánovania, jtore zahŕňnalo 5 ročné plánovanie.
-Boli znárodnené kľúčové odvetvia vrátane bank a poisťovieň. -Vláda podporovolala veľké spoločnosti.
-Stanovovenie cieľov spolupráce vlád a týchto spoločností.
V 80-tych rokoch vláda v dôsledku recesie ešte viac posilnia svoje postavenie. Experimentovala s keynesiánskymi nástrojmi. Ale neúspešne.
Kríza sa ešte viac prehĺbila. Od roku 1983 začali významné ozdravné opatrenia, štátny sektor sa začal zoštíhľovať a vláda preniesla svoje pôsobisko na nepriame nástroje verejných výdajov.

5.Kompozícia verejných výdajov a jej vývoj
Ako je už uvedené vo všeobecnej charakteristike verejných výdajov, VV tvoria vládne nákupy, vládne investície, transfery a subvencie a platba úrokov za pôžičky. V Rozmedzí rokov 1960 – 1990 sa štruktúra Vládnych výdajov zmenila. Najviac vzrástli platby úrokov. Potom transfery, tiež spotreba. Znížil sa len podiel Investičných výdajov z priemerných 3% HDP na 2% HDP.