Na základe pokroku od poslednej Hodnotiacej správy Európskej komisie mohla potom Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovať, že SR plní kodanské politické kritériá a prizvala ju k rokovaniam o vstupe. Pre koordináciu negociácií a prípravy na vstup boli vytvorené orgány na úrovni vlády a ministerstiev. Intenzívne konzultovali s mimovládnymi organizáciami, o čom svedčí agilita Konzultačného výboru Ministerskej rady vlády pre integráciu, ale otvorená komunikácia s médiami a verejnosťou. Slovenská reprezentácia sa na začiatku negociačného procesu mohla opierať i o dlhodobo väčšinovú podporu vstupu obyvateľstva od 60 do 70 percent, čo pomáhalo posilňovaniu celospoločenského prointegračného konsensu i priaznivej atmosfére rokovaní s predstaviteľmi EÚ. Zároveň to bola súčasť vyššej stratégie prípravy obyvateľstva na budúce referendum o vstupe, i
prípravy na samotný vstup do Únie, pretože integrácia nie je záležitosťou vlády či politikov, ale do Európskej únie bude vstupovať celá slovenská spoločnosť.

ROK 2000

Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000). V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, SR spolu s ďalšími piatimi kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko), otvorili rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení – 15. februára 2000. SR tu prezentovala Všeobecnú negociačnú pozíciu k rokovaniam o vstupe, v ktorej predložili realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roku 2002. Slovenská republika si za referenčný dátum pre prijatie a implementáciu aquis communautaire stanovila 1. január 2004, ktorý bol zároveň považovaný aj za referenčný dátum vstupu SR do EÚ.

V tom čase malo Maďarsko svoj referenčný dátum vstupu stanovený vládou na 1. január 2002, Česká republika a Poľsko na 1. január 2003. SR predpokladala, že po ratifikácii Zmluvy z Nice a výsledkov Medzivládnej konferencie do konca roku 2002, bude Únia pripravená na prijatie nových členov. Do tej iste doby zamýšľalo Slovensko ukončit prístupové rokovania a následne začať ratifikačný proces, ktorý by mohol byť ukončený v priebehu jedného roka. K naplneniu tejto stratégie Slovensku a kandidátskym krajinám tzv. Helsinskej skupiny pomohol princíp diferenciácie medzi krajinami pri otváraní negociačných kapitol a pri vedení rokovaní. Našou snahou bolo v úvode otvoriť väčší objem kapitol, polovicu do konca roka 2000 a všetky postupne do konca roka 2001. Rokovania neboli ani pretekmi, ani súťažou krásy medzi kandidátskymi krajinami. Naším cieľom bolo v rozumnom čase na základe dostatočného pokroku a príprave dostihnúť štáty tzv. Luxemburskej skupiny. SR v rámci smerovania k stabilite domáceho politického prostredia i vzťahoch v regióne sa paralelne usilovalo i o členstvo v OECD i NATO.

Slovenská republika na začiatku rokovaní vyhlásila, že plne akceptuje ciele Amsterdamskej zmluvy definované v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a že v čase vstupu do Únie bude schopná akceptovať aquis v aplikovanom rozsahu. SR vyjadrila aj
záujem o začlenenie sa do jednotného trhu Únie a politík Spoločenstva, vrátane pripojenia sa – po splnení konvergenčných