Z hľadiska stanovených cieľov pre prvý polrok 2001 možno konštatovať ich naplnenie. Slovensko malo po skončení švédskeho predsedníctva otvorené všetky kapitoly pokrývajúce aquis, t.j. 29 kapitol, pričom rokovania boli predbežne uzavreté v deviatich
kapitolách. SR uzavrela všetky kapitoly vnútorného trhu, vrátane niektorých kapitol, v ktorých sme požadovali prechodné obdobia (Slobodné poskytovanie služieb, Volný pohyb kapitálu). Vychádzajúc z harmonogramu pre švédske predsedníctvo, jedinou nesplnenou kapitolou bolo Životné prostredie, čo bolo spôsobené potrebou vypracovania detailných finančných a implementačných plánov na 21 smerníc, s dôrazom na tie, v ktorých SR požiadala o prechodné obdobie. V praktickej rovine došlo k naplneniu princípu catch-up, tzv. dobiehania. Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19 predbežne uzavretými kapitolami na úroveň krajín rokujúcich tretí rok. K naplneniu negociačných cieľov SR výrazne prispela aj vysoká angažovanosť švédskeho predsedníctva a pozitívna atmosféra v prospech agendy rozširovania.

Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001). S celkovým pokrokom negociačnej agendy sa rokovania v druhom polroku 2001
dostali do náročnejšej fázy. Prerokúvali sa najrozsiahlejšie kapitoly z hľadiska objemu aquis, ako aj negociačných požiadaviek SR. Maximálny dôraz sa kládol na kapitoly zadefinované harmonogramom rokovaní pre belgické predsedníctvo, ako aj na kapitolu Životné prostredie, ktorá ostala otvorená z predchádzajúcich rokovaní. Počas belgického predsedníctva Slovensko uzavrelo ďalšie tri kapitoly legislatívy EÚ (Energetika, Životné prostredie, Finančná kontrola), čím sa celkový počet predbežne
uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cieľom SR bolo uzavrieť aj ďalšie kapitoly belgického harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Ale nesplnenie týchto plánov malo čiastočne aj objektívne príčiny: časovo krátke obdobie belgického predsedníctva a udalosti z 11. septembra 2001, v súvislosti s ktorými sa celá pozornosť a ľudské zdroje vo zvýšenej miere sústredili na boj proti medzinárodnému terorizmu a na aktivity s tým spojené. Rokovania zároveň vstúpili do náročnej fázy, jednak z hľadiska objemu aquis, ale i z hľadiska negociačných požiadaviek zo strany kandidátov, ako aj Únie. S cieľom
eliminovať tieto časové sklzy v napĺňaní agendy rokovaní usporiadala EÚ koncom decembra dodatočnú Prístupovú konferenciu na úrovni zástupcov ministrov, čím sa tesne pred ukončením predsedníctva čiastočne odstránil deficit v napĺňaní priorít
belgického predsedníctva.

V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociačný potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpiť do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v roku 2004. Túto skutočnosť potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil Slovensko medzi desať kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že si udržia tempo pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004. Ak hodnotíme celkový stav rokovaní v roku 2001, EÚ otvorila so SR rokovania v 13 kapitolách, z ktorých bolo 12 predbežne uzavretých. Slovensko potvrdilo naplnenie princípu catch-up v počte uzavretých kapitol a dostalo sa na úroveň krajín V 4. Celkovo možno konštatovať úspešnú realizáciu princípu regaty, čo v praxi znamená prekonanie delenia kandidátov na tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a etablovanie novej – tzv. Laekenskej skupiny kandidátov.