Podnikanie v obchodných spoločnostiach

ŠTÁTNY PODNIK

Zriaďuje ho štát. Jeho zakladateľom je príslušné ministerstvo, prípadne obecný úrad. Pri svojom založení dostávajú ŠP časť majetku štátu do užívania ako vlastný kapitál. Tento vlastný kapitál dopĺňajú z vytváraného zisku. Pre financovanie svojej činnosti môžu získavať aj cudzí kapitál. Zákon o ŠP rozlišuje 2 typy ŠP:

1. podniky zamerané na podnikateľskú činnosť – pre ktoré platí to, čo je to podnikanie a jeho ciele, uspokojiť ľudí.
2. podniky pre uspokojovanie verejnoprospešných záujmov – nie sú obvykle ziskové, resp. majú určité zisky a rozdiel medzi príjmami a výdajmi hradí štát. Štát má právo určovať ich činnosť, tj. stanovuje povinný predmet činnosti.

Rozoznávame
a) príspevkové organizácie – tieto organizácie majú vlastné príjmy, ktoré však na činosť podniku nestačia, a preto sú odkázané aj na príspevok zo strany štátu.(zdravotné zariadenia)

b) rozpočtové organizácie – nemajú príjmy, prípadne len nepatrné príjmy, a preto sú v plnej miere odkázané na príjmy zo štátneho rozpočtu.

Podnik ručí za svoje záväzky svojím majetkom. ŠP riadi riaditeľ, ktorý tiež zastupuje podnik na verejnosti ako štatutárny orgán. Menuje ho zakladateľ – štát. Riaditeľ menuje a odvoláva sovjho zástupcu s radou pracovníkov podniku, ktorý ho v dobe jeho neprítomnosti zastupuje. Poradným orgánom riaditeľa a kontrolným orgánom je Dozorná rada. Z vytvoreného zisku musí podnik zaplatiť odvody a dane štátu a zbytok zisku rozdeľuje podľa svojej potreby na zaistenie svojej činnosti. Zánik podniku upravuje Zákon o štátnom podniku.


PODNIK JEDNOTLIVCOV

Jeho zdroj kapitálu je buď vlastný alebo cudzí. Podnikateľ ručí neobmedzene celým svojím majetkom. Kompetenciu riadenia preberá buď štatutárny orgán, vlastník alebo riaditeľ. Pri rozdelení zisku musí najprv odviesť dane a príspevky do fondov. Celú svoju činnosť si kontroluje sám. Podnik môže zaniknúť bankrotom, zrušením živnosti. Súkromnými podnikmi sú obvykle malé podniky služieb.


OBČIANSKA OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ

Dve alebo viac osôb sa dohodnú o využívaní výkonov, prípadne veci na spoločný úžitok. Vedenie spoločnosti, trvanie spoločnosti, a rozdelenie zisku sa reguluje spoločenskou zmluvou. Ročne sa predkladá vyúčtovanie. Každý spoločník má právo nahliadnuť do účtovných kníh, ak bola spoločnosť vytvorená na neurčitý čas, tak majú spoločníci právo výpovede. Všetci ručia neobmedzene a solidárne.


DRUŽSTVO

Družstvo charakterizujeme ako spoločenstvo neohraničeného počtu osôb, založené na účel podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych, alebo iných potrieb svojich členov. Členom družstva môžu vyť FO aj PO.
Vznik – družstvo môže založiť minimálne 5 FO alebo 2 PO. Vzniká zápisom do obchodného registra. Pred podaním návrhu na zápis musí byť splatená aspoň 1/2 základného kapitálu. Súčasťou návrhu sú stanovy. Musí zriadiť nedeliteľný fond družstva (10% zo základného imania).
Zdroj kapitálu: Základné imanie – súhrn členských vkladov. Výška základného imania družstva sa zapisuje do obchodného registra, musí byť minimálne 50 000,- Sk
Ručenie – ručí sa za záväzky celým svojím majetkom. Členovia za záväzky neručia a nezodpovedajú.
Kompetencie riadenia – predstavenstvo riadi činnosť družstva, rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva, ktorý organizuje a riadi činnosť predstvenstva i bežnú činosť družstva.

Kontrolná právomoc
Kontrolným orgánom je kontrolná komisia, ktorá kontroluje všetku činnosť družstva a prejednáva sťažnosti členov. Orgány:
1. členská schôdza – najvyšší orgán, schádza sa raz do roka, rozhoduje o všetkých dôležitých otázkach
2. zhromaždenie delegátov – nahrádza členskú schôdzu

Zrušenie
a) uznesením členskej schôdze
b) vyhlásením konkurzu
c) rozhodnutím súdu
d) uplynutím doby
e) dosiahnutím ciela, kôli ktorému družstvo vzniklo.

Rozdelenie zisku – o rozdeľovaní zisku rozhoduje členská schôdza


SPOLOČNOSTI OBCHODNÉHO PRÁVA – vznikajú na základe obchodného zákonníka spojením niekoľkých podnikateľov obyčajne na základe uzatvorenej spoločenskej zmluvy

1. OSOBNÉ OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI - sú založené na osobnej práci spoločníkov to znamená, že všetci spoločníci sa zúčastňujú na riadení spoločnosti. Počet spoločníkov je obmedzený.


VEREJNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ

Je to spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným menom a ručia za záväzky spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Osobná povaha verejnej obchodnej spoločnosti sa prejavuje v tom, že:
a) spoločníci sú povinní osobne sa zúčastňovať na podnikaní spoločnosti. Osobná účasť nie je obsahom pracovného pomeru, ale vyplýva priamo z vlastníckeho vzťahu ( spoločník nenôže byť v pracovnom pomere verejnej obchodnej spoločnosti.)
b) spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím obchodným a neobchodným majetkom.

Spoločnosť vzniká na základe spoločenskej zmluvy. Zmluva, ktorá obsahuje všetky práva a povinnosti spoločníkov. Vzniká dňom zápisu do obchodného registra. V názve spoločnosti musí byť uvedené : verejná obchodná spoločnost, alebo ver. obch. spol., v. o. s. Zdrojom kapitálu sú peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov, môžu to byť peniaze alebo hmotné veci a práva. Ručenie pri tomto podnikaní je neobmedzené a solidárne. Jednať s menom spoločníkov je oprávení každý spoločník avšak v spoločenskej zmluve môže vyť dohodnuté, že bude jednať jeden alebo niekoľko spoločníkov – spoločníci sa môžu vzdať práca zastupovať spoločnosť. Zánik spoločnosti môže nastať dohodou, splnením cieľa, bankrotom, rozhodnutím súdu, vyhlásením konkurzu, výpoveďou spoločníka, smrťou spoločníka.
KOMANDITNÁ SPOLOČNOSŤ

Je spoločnosť, v ktorej 1 alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločne do výšky svojho vkladu zapísaného do obchodného registra – KOMANDISTI. A 1 alebo viac spoločníkov ručí celým svojím majetkom - KOMPLEMENTÁRI. Pri založení komanditnej spoločnosti sa spisuje spoločenská zmluva a spoločne s ňou vzniká zápisom do obchodného registra.

Ručenie
Komplementári – ručia za záväzky celým svojím majetkom. Ručia neobmedzene.
Komanditisti – ručia za záväzky do výšky svojho vloženého vkladu, ručia obmedzene.
Zdroj kapitálu – tvoria ho peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov
Kompetencia riadenia – vedenie spoločnosti patrí zásadne komplementárom, ako vo vnútri spoločnosti, tak i navonok. Komanditista nie je oprávnený viesť spoločnosť, prináleží mu však právo kontroly nad činnosťou spoločnosti.
Rozdeľovanie zisku – pri rozdeľovaní zisku sa berie do úvahy ručenie i vedenie spoločnosti. Podiel komplementárov na zisku spoločnosti je väčší ako komanditistov.
Zánik – dohodou spoločníkov, výpoveďou spoločníkov, uplynutím doby, vyhlásením konkurzu, rozhodnutím súdu. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou, každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie vkladu. Prednostné právo na vrátenie vkladu majú komanditisti a potom zvyšok sa rozdelí podľa takých zásad ako zisk.


2. KAPITÁLOVÉ OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

Nie sú založené na pracovnej účasti spoločníkov. Počet spoločníkov je obyčajne tak veľký, že nie je možné, aby sa osobne podieľali na práci a riadení spoločnosti. Spoločníci svojími vkladmi vytvárajú vkladový kapitál spoločnosti


S. R. O.

Je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.
Vznik – vzniká uzatvorením spoločenskej zmluvy a zápisom do obchodného registra. Spoločnosť môže založiť 1 osoba a to zakladateľskou zmluvou, alebo viac osôb min. 2 osoby spoločenskou zmluvou. Spoločnosť môže mať max. 50 spoločníkov, pokiaľ by sa ich počet zväčšil, musela by sa spoločnosť premeniť na inú spoločnosť (a. s., družstvo). Ak by sa spoločnosť nepremenila na inú spoločnosť bol by to dôvod na jej zrušenie súdom.
Zdroj kapitálu – vklady členov spoločnosti, ktorý musí činiť minimálne 200 000 korún. Najmenší vklad spoločníka musí byť 30 000 Sk, vklady spoločníkov nemusia byť rovnaké. V čase podnikania sa zdroje kapitálu dopĺňajú zo zisku. Podnik môže získať i cudzie zdroje.

Ručenie
Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti iba do výšky svojho vkladu.
Kompetencia riadenia – v spoločenskej zmluve musí byť uvedené, aké má spoločnosť orgány. Štatutárnym orgánom spoločnosti je jedna alebo viac konateľov. Najvyšší orgán spoločnosti je valné zhromaždenie spoločníkov, ktoré menuje konateľov i dozornú radu. Pri založení sro sa musí zriadiť rezervný fond a to vo výške 5% zo základného imania. Každý rok sa dopĺňa o 5% zisku. Použitie rezervného fondu je na krytie strát.
Rozdelenie zisku – podľa spoločenskej zmluvy, podľa pravidiel dohodntých v spoločenskej zmluve, podľa výšky vloženého kapitálu.
Zánik spoločnosti – zaniká uvedením do konkurzu, po uplynutí doby, vymazaním z obchodmného registra, smrťou spoločníka, výpoveďou spoločníka.
AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ

Je jedna z najvýznamnejších foriem podniku, vzniká na základe zákona o akciovej spoločnosti, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou nominálnou hodnotou (menovitou hodntou). AS môže založiť štát, 1 PO, min 2FO. Zakladatelia spisujú zakladateľskú zmluvu. AS vzniká dňom zápisu do obchodného registra. V názve spoločnosti musí byť názov akciová spoločnosť alebo jej skratka.
Zdroj kapitálu – sú akcie, ktoré nakupujú akcionári. Základný kapitál (imanie) nesmie byť nižšie ako 1 000 000 Sk. Pri založení AS akcionári nakupujú za nominálnu cenu v priebehu existencie AS sa akcie predávajú za takú cenu, ktorá odpovedá úspešnosti podniku, tj trhovú cenu – kurz akcie.

Akcia – je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára
1. podieľať sa na riadení spoločnosti
2. podieľať sa na zisku spoločnosti
3. podieľať sa na majetkovom zostatku pri zániku spoločnosti

Akcia môže znieť
a) na meno – vedie spoločnosť zoznam akcionárov. Túto akciu možno previesť na inú osobu tzv. rubopisom, v ktorom je uvedené meno majiteľa akcie.
b) na majiteľa – je voľne prevoditeľná a práva vyplývajúce má jej majiteľ. Tieto druhy akcií platia pri akciách v listinnej forme v súčasnosti sa viac využívajú zaknihované akcie v elektronickej podobe. Tieto akcie sú evidované v stredisku CP. Majiteľ akcie má výpis so strediska CP, ako dôkaz o vlastníctve akcie. Väčšina akcií, ktoré podnik vydáva sú kmeňové akcie, z ktorých vlastníctva vyplývajú základné práva akcionárov. AS môže vydať i zvláštne druhy akcií a to:
Zamestnanecké – pre svojich zamestnancov za výhodnú cenu alebo bezplatne max 5% zo základného imania.
Prioritné – majú prednostné právo na podiel zo zisku, obyčajne nemajú hlasovacie právo. Môže byť max 50% zo základného imania.
Kurz akcie = dividenda / úroková miera x 100
Čím je vyššia úroková miera, tým je menší záujem o akcie, lebo je výhodnejšie vložiť peniaze do banky a poberať úrok.
Kompetencia riadenia – najvyšší orgán spoločnosti je valné zhromaždenie, všetci akcionári majú právo sa na ňom zúčastniť. Valné zhomaždenie rozhoduje o stanovách AS, o zvýšení alebo znížení ZI, zániku spoločnosti, rozdelenie spoločného zisku. Valné zhromaždenie volí štatutárny orgán – predstavenstvo a tiež dozornú radu.

Rozdelenie zisku
Valné zhromaždenie stanoví podľa ročnej uzávierky výšku zisku, ktorý bude rozdelený na akcie. Tento podiel zo zisku pripadajúci na akcie na nazýva dividenda. Vyjadruje sa percentuálnym podielom dohodnutého zisku na základe kapitálovej spoločnosti.
Ručenie – AS zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, akcionári do výšky vkladu. AS pri vzniku musí vytvárať REZERVNÝ FOND. Mal by tvoriť 20% zo základného imania spoločnosti.
Význam AS – AS je právna forma používaná pre väčšie podniky, jej založenie umožňuje získať veľký kapitál, akcionári ručia len obmedzene, akcie možno predať a nakupovať na burzách.

Založenie AS
a) bez výzvy na upisovanie akcií – zakladatelia AS sa v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere zaplatia celé záklandé imanie AS. Ustanovujúce valné zhromaždenie je v tomto prípade nahradené rozhodnutím všetkých zakladateľov, ktorí spíšu zakladateľskú zmluvu.
b) Na základe výzvy na upisovanie akcií – upisovaním akcií získavajú zakladatelia základné imanie spoločnosti, ak na jeho vytvorenie nestačia ich vlastné vklady. Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií. Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste. K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov. Zápis zahŕňa počet, prípadne druh akcií, hodnotu vkladu s uvedením, či ide o peňažný alebo nepeňažný vklad, lehoty pre splácanie upísaných akcií, názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je upisovateľom, a jej podpis. Ak ide o nepeňažný vklad, zapíše sa aj jeho predmet a ocenenie doložené odborným odhadom.

Ak ide o peňažné vklady, je upisovateľ povinný splatiť aspoň 10% menovitej hodnory upísaných akcií v čase a na účet v banke, ktoré sú určené zakladateľovi vo výzve na upisovanie. Ak upisovateľ nesplní túto povinnosť, je upísanie neúčinné. Upísanie akcií je neúčinné, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, ibaže akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi alebo niektorými z nich. Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinosti upisovateľov z upísania akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť bez zbytočného odkladu upisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií. Upisovatelia sú povinní splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov. Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi, sú upisovatelia povinní splatiť najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia ( to neplatí pre zamestnanecké a nepeňažné vklady).

Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vydávajú zakladatelia upisovateľovi vkladu písomné potvrdenie o výške upísaného vkladu v peniazoch alebo iných peniazmi oceniteľných hodnotách a o výške sumy, v korej bol splatený. Po zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť vymení toto potvrdenie za dočasný list alebo za akciu, ak je splatená celá jej menovitá hodnota. Písomné potvrdenie o výške upísaného vkladu, vydávané do doby zápisu do obchodného registra nemá podobu cenného papiera, nemožno ho teda voľne prevádzať. Upisovatelia, ktorý splnili povinnosti sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Zakladatelia zvolajú ustanovujúce valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo upísanie navrhovaného základného imania. Ustanovujúce valné zhromaždenie je spôsobilé uznášať sa, ak sa na ňom zúčastnia upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorí splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť ich menovitej hodnoty.

Ustanovujúce valné zhromaždenie akcionárov rozhodne
1. Či bude spoločnosť založená alebo nie
2. Schvaľujú sa stanovy spoločnosti
3. Volia sa orgány spoločnosti
TICHÉ SPOLOČENSTVO

Je spoločenstvo bez právnej subjekrivity, tj. založením tichej spoločnosti nevzniká nový právny subjekt, pretože na ani nezapisuje do obchodného registra. Vzniká zmluvou medzi tichým spoločnikom a vlastníkom podniku. Tichý spoločník iba vnáša svoj vklad, podieľa sa na zisku prípadne strate. Má právo nahliadnuť do účtovných kníh a dokladov. Výhody pre tichých spoločníkov – účasť na podnikaní bez spolupráce, obmedzené ručenie, možnosť utajenia pred inými osobami
Výhody pre ostatných – väčší kapitál bez toho, aby sa nemuselo deliť vedenie podniku.
Nevýhody pre tichých spoločníkov – obmedzená možnosť kontroly.


PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSôB

Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR, za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom mimo SR. Podnikaním zahraničných osôb na území SR rozumieme podnikanie, ktoré má podnik alebo jeho zložku na území SR. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať v SR vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh podáva zahraničná osoba. Zahraničná osoba môže zakladať samostatný podnik alebo sa zúčastňovať ako spoločník podniku už založeného. Právnická osoba, ktorá podniká v zahraničí môže premiestniť svoje sídlo na SR. Podmienkou je, že to pripúšťajú zákony štátu, kde mal doteraz sídlo ale aj zákony SR.