Zo zákona sú teda zrejmé dve formy úpadku:
1. existencia viacerých veriteľov a súčasné neplnenie splatných záväzkov po dobu 30 dní po lehote ich splatnosti,
2. existencia viacerých veriteľov a predlženie; podnikateľ je predlžený vtedy, ak sú jeho záväzky vyššie ako jeho majetok. Dlžník musí podať návrh na konkurz vtedy, keď je v predlžení nepretržite po dobu 60 dní (§66g ZKV), ale plnenie tejto povinnosti zákon nevynucuje žiadnou sankciou.
Podmienkou začatia konkurzného alebo vyrovnacieho konania je teda úpadok dlžníka. Konanie možno začať na konkurznom súde, ktoré sú na Slovensku tri: Krajský súd v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Treba dodať, že zákon v §2 ods.2, vyjadruje svoju základnú zásadu, že konkurz je súbehom veriteľov, čiže v konkurznom konaní nemá žiaden z veriteľov osobitné postavenie a prípadné výhody. To znamená, že veritelia, ktorí sa zišli v jednej triede, budú uspokojení pomerne, bez ohľadu na to, kedy a z akého dôvodu ich pohľadávka vznikla.
Teraz k samotnému konkurzu a vyrovnaniu - budem sa snažiť poukázať na rozdiely v oboch druhoch konania s dôrazom na účastníkov konania a ich povinnosti.

Aktívna legitimácia a počiatočné fázy konaní

Konkurz: návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať veriteľ dlžníka (jeho pohľadávka ešte nemusí byť splatná), likvidátor (ten sa však nestáva účastníkom konania), dlžník sám, alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak návrh podá dlžník, platí právna domnienka, že je v úpadku. Po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu sa musí dlžník zdržať konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti a na výzvu súdu musí zostaviť zoznam aktív a pasív. Aby súd mohol uznesením vyhlásiť konkurz, musí dlžníkov majetok postačovať aspoň na úhradu trov konania, musia existovať najmenej dvaja veritelia, dlžník nemôže byť platobne schopný po dobu 30 a viac dní po lehote splatnosti pohľadávok. Ak nie je dosť majetku na trovy konania, spoločnosť sa zruší. Rozdiel oproti vyrovnaniu je, že súd konkurz vyhlasuje a vyrovnanie povoľuje.
Vyrovnanie: návrh na vyrovnanie môže podať dlžník, u ktorého sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Od podania návrhu nesmie dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodzovať veriteľov. Dlžník vyrovnanie ponúka, čiže toto vychádza z jeho vlastného plánovania vyrovnania sa z veriteľmi.