Konkurz a vyrovnanie

Podnik, podnikanie, sanácia

Po nástupe trhovej ekonomiky začiatkom 90. rokov minulého storočia sa v novom slobodnom konkurenčnom prostredí vytvorili podmienky na podnikanie, čiže sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku. V závislosti od rôznych vplyvov či už vonkajších (prostredie na trhu, recesia) alebo vnútorných (nedostatky v manažmente, nadbytočné zariadenia), niektoré podniky stagnujú, prípadne upadajú. V prípade upadajúceho podniku je žiadúce realizovať predovšetkým sanáciu podniku, ktorá spočíva v záchrane podniku na základe výsledkov analýzy hospodárenia podniku, alebo vo vypracovaní konsolidačného programu, ak je na jeho základe podnik schopný obnovy, čo môže byť veľmi ťažké v prípade, že sa nachádza v tzv. triangeli ťažkostí. Vtedy má podnik problém vo výrobkoch nezodpovedajúcich požiadavkám trhu a v technológii neumožňujúcej výrobu kvalitných výrobkov.

Zánik podniku

Ak nie je možné obnoviť nerentabilný podnik sanačnými opatreniami, podnik je nútený ukončiť svoju činnosť. Zrušením podniku rozumie Obchodný zákonník právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája zánik podniku. Zánikom rozumieme ukončenie právnej subjektivity právnickej osoby. Podnik zaniká dňom výmazu z obchodného registra. Podnik môže zaniknúť materiálne alebo formálne. V prvom prípade, keď úplne ukončí svoju hospodársku činnosť a v druhom prípade, keď hospodárska činnosť stále pokračuje, ale mení sa právna forma podniku alebo dochádza k fúzii podnikov. V zmysle Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a vyrovnaní môže podnik materiálne zaniknúť z rôznych dôvodov, ktorými sú:
- uplynutie doby, na ktorú bol založený,
- splnenie cieľov, pre ktoré bol založený,
- rozhodnutím podnikateľa o dobrovoľnom zrušení,
- úmrtím podnikateľa,
- vzájomnou dohodou spoločníkov,
- dobrovoľným zrušením pre dlhodobé straty v hospodárení a pre nedostatky v riadiacej a organizačnej činnosti, ako aj pre negatívny vplyv okolia,
- nútením rozhodnutím na základe konkurzu alebo potvrdením vyrovnania
Poslednou možnosťou sa budeme zaoberať.

Dôvody a účel konkurzného a vyrovnacieho konania
Podľa zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, je účelom konkurzu alebo vyrovnania usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Dlžník je v úpadku vtedy, keď má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky, alebo je predlžený.

Zo zákona sú teda zrejmé dve formy úpadku:
1. existencia viacerých veriteľov a súčasné neplnenie splatných záväzkov po dobu 30 dní po lehote ich splatnosti,
2. existencia viacerých veriteľov a predlženie; podnikateľ je predlžený vtedy, ak sú jeho záväzky vyššie ako jeho majetok. Dlžník musí podať návrh na konkurz vtedy, keď je v predlžení nepretržite po dobu 60 dní (§66g ZKV), ale plnenie tejto povinnosti zákon nevynucuje žiadnou sankciou.
Podmienkou začatia konkurzného alebo vyrovnacieho konania je teda úpadok dlžníka. Konanie možno začať na konkurznom súde, ktoré sú na Slovensku tri: Krajský súd v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Treba dodať, že zákon v §2 ods.2, vyjadruje svoju základnú zásadu, že konkurz je súbehom veriteľov, čiže v konkurznom konaní nemá žiaden z veriteľov osobitné postavenie a prípadné výhody. To znamená, že veritelia, ktorí sa zišli v jednej triede, budú uspokojení pomerne, bez ohľadu na to, kedy a z akého dôvodu ich pohľadávka vznikla.
Teraz k samotnému konkurzu a vyrovnaniu - budem sa snažiť poukázať na rozdiely v oboch druhoch konania s dôrazom na účastníkov konania a ich povinnosti.

Aktívna legitimácia a počiatočné fázy konaní

Konkurz: návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať veriteľ dlžníka (jeho pohľadávka ešte nemusí byť splatná), likvidátor (ten sa však nestáva účastníkom konania), dlžník sám, alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak návrh podá dlžník, platí právna domnienka, že je v úpadku. Po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu sa musí dlžník zdržať konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti a na výzvu súdu musí zostaviť zoznam aktív a pasív. Aby súd mohol uznesením vyhlásiť konkurz, musí dlžníkov majetok postačovať aspoň na úhradu trov konania, musia existovať najmenej dvaja veritelia, dlžník nemôže byť platobne schopný po dobu 30 a viac dní po lehote splatnosti pohľadávok. Ak nie je dosť majetku na trovy konania, spoločnosť sa zruší. Rozdiel oproti vyrovnaniu je, že súd konkurz vyhlasuje a vyrovnanie povoľuje.
Vyrovnanie: návrh na vyrovnanie môže podať dlžník, u ktorého sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Od podania návrhu nesmie dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodzovať veriteľov. Dlžník vyrovnanie ponúka, čiže toto vychádza z jeho vlastného plánovania vyrovnania sa z veriteľmi.

Preto ešte súd preskúma, či bol dlžník v posledných 5 rokoch odsúdený za trestný čin podvodu alebo poškodzovania veriteľa, či nesleduje nepoctivý pomer, či bol na dlžníkov majetok v posledných 5 rokoch vyhlásený konkurz alebo dlžník podal návrh na povolenie vyrovnania a či návrh obsahuje potrebné náležitosti a to plán reorganizácie a financovania podniku, ponúkane vyrovnanie (výška, lehoty, atď), označenie osôb zaväzujúcich sa splniť vyrovnanie (spoludlžníci, ručitelia), súpis majetku (vecí, práv, záväzkov), ak je navrhovateľom fyz. osoba s nevysporiadaným bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, musí byť návrh podpísaný aj druhým manželom, aby platila zákonná domnienka, že druhý z manželov súhlasí s použitím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na účely vyrovnania. Ak sú splnené náležitosti návrhu na vyrovnanie, súd povolí vyrovnanie.

Účastníci konania

Konkurz: veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu (konkurzní veritelia) a dlžník. Účastníkmi konania sa stanú aj veritelia pohľadávok proti konkurznej podstate (majetok podliehajúci konkurzu) - pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a nároky úpadcových zamestnancov, ktoré vznikli 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu a počas konkurzu a veritelia podľa §31 ods.1 pís. a-c, ktorí si nárokujú vrátenie preddavku na trovy konania, preddavku na odmenu predbežného správcu (vykonáva najmä zisťovaciu činnosť do vyhlásenia konkurzu), a ktorí si nárokujú trovy výkonu rozhodnutia alebo exekúcie, ak boli tieto konania prerušené konkurzom (napr. daňová exekúcia).
Vyrovnanie: dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky (do 10 týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia o povolení vyrovnania na úradnej tabuli). Účinky vyhlásenia konkurzu

V momente vyhlásenia konkurz prestáva mať úpadca akékoľvek dispozičné oprávnenie k majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Toto oprávnenie prechádza na správcu konkurznej podstaty, ktorého vyberá súd zo zoznamu správcov. Správca teda majetok spravuje, môže ho prenajímať, rozhodovať o jeho inom použití a aj podľa zákona scudzovať. Správca vykonáva aj práva a povinnosti, ktoré súvisia s majetkom podstaty, čiže môže napríklad vykonávať oprávnenia akcionára, ale aj napríklad podať daňové priznanie za nehnuteľný majetok a podobne. Prechádza na neho právo viesť podnik, vyhlásením konkurzu teda podnik nemusí ukončiť svoju prevádzku, ale správca môže podnik zreorganizovať vytvorením životaschopných organizačných jednotiek a oddelením neproduktívnych častí. Správca môže vypovedať nájomné zmluvy okrem zmlúv o nájme bytov. Nesmie však uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy na úkor konkurznej podstaty, alebo také z ktorých by mal on alebo jemu blízke osoby prospech.
Konania týkajúce sa majetku podstaty, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa prerušujú.

Takéto konania možno počas konkurzu začať len na návrh správcu, alebo podaním návrhu proti správcovi. Týka sa to správnych, daňových, súdnych alebo iných konaní upravených právnymi predpismi. Neprerušuje sa ale trestné konanie, konanie o výživnom maloletých detí a colné konanie a to aj napriek tomu, že sa môžu týkať majetku podstaty. Podľa §14 ods. 1 písm. e, nemožno začať, viesť a vykonať rozhodnutie exekučného konania proti majetku konkurznej podstaty. Výťažok z exekúcie alebo výkonu rozhodnutia, ktorý v deň vydania konkurzu nebol vydaný oprávnenému sa stáva príjmom konkurznej podstaty. Zanikajú práva na oddelené uspokojenie pohľadávok týkajúce sa majetku podstaty, ktoré veritelia získali v posledných dvoch mesiacoch pred vyhlásením konkurzu (ide tu pohľadávky, ktoré si veritelia zabezpečili majetkom dlžníka). V deň vyhlásenia konkurzu sa stávajú splatnými všetky pohľadávky a záväzky vzťahujúce sa na konkurznú podstatu, čiže také, ktoré sa mali splácať na splátky alebo sa mali plniť počas dlhšieho časového obdobia. Ak je úpadcom banka, pohľadávky sa stanú splatnými až po rozhodnutí súdu o ukončení prevádzkovania podniku. Započítateľnú pohľadávku nemožno započítať proti takej , ktorá je súčasťou podstaty. Zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ak bol samozrejme konkurz vyhlásený na fyzickú osobu). Podanie odvolania zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov odkladá. Zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí do konkurznej podstaty úpadcov podiel v ňom a tá časť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorou úpadca podnikal. Účinky povolenia vyrovnania

Povolenie vyrovnania súdom je medzistupňom - procesným predpokladom pokračovania vyrovnacieho konania. V ďalšom priebehu konania sa rozhodne, najmä na základe hlasovania veriteľov, či záväzky dlžníka budú vyrovnané navrhnutým spôsobom. V podstate ide o otvorenie vyrovnacieho konania. Týmto významom povolenia vyrovnania sú dané aj jeho účinky. Na rozdiel od účinkov vyhlásenia konkurzu, dlžník je obmedzený len v tom rozsahu, aby nemohlo dôjsť jeho konaním k ukráteniu veriteľov a aby nemohol inštitút vyrovnania zneužiť. Vyrovnací správca má oprávnenie kontroly nad tými úkonmi dlžníka, pri ktorých nakladá s majetkom. Má možnosť sa rozhodnúť vykonávať a prijímať platby a plniť iné záväzky za dlžníka. Záleží na správcovi, či a aké úkony bude vykonávať sám a aký rozsah bude vykonávať dlžník len s jeho súhlasom. Rovnako môže súd dlžníka obmedziť v jeho právnych úkonoch, alebo ich podriadiť dozoru správcu.

Dlžník v tomto štádiu konania už nemôže zobrať svoj návrh na vyrovnanie späť a ani podať návrh na konkurz. Po povolení vyrovnania je vylúčený súbeh s konkurzným, vykonávacím, alebo exekučným konaním. Takéto konania nie je možné začať a ak boli začaté, tak sa prerušujú, pričom nevydaný výťažok z predaja v týchto konaniach sa vydá dlžníkovi. Prerušením exekúcií a vylúčením súbehu s vykonávacím konaním zákon vytvára potrebný priestor na rokovanie s veriteľmi za účelom získania ich súhlasu s vyrovnaním. Najzávažnejším účinkom pre veriteľov je možnosť zániku pohľadávky splatnej do dňa vyrovnania. Ak veriteľ takúto pohľadávku neprihlási do 10 týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia o povolení vyrovnania na úradnej tabuli a je nepochybné, že o povolení vyrovnania musel vedieť, márnym uplynutím prihlasovacej lehoty pohľadávka zaniká. Zánik je definitívny, bez ohľadu na ďalší priebeh konania.
Na rozdiel od konkurzu, vo vyrovnaní sú len dva druhy pohľadávok - prednostné a ostatné. Prednostné musia byť uspokojené v plnej výške. Prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky, ktoré vznikajú až po povolení vyrovnania. Sú to najmä pohľadávky týkajúce sa trov konania, daňové a colné pohľadávky, poplatky, záväzky dlžníka vyplývajúce s pracovnoprávneho vzťahu, pohľadávky trov prerušenej exekúcie alebo výkonu rozhodnutia.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a konkurz a vyrovnanie
Konkurz: Keďže vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je treba ho vysporiadať. Po vyhlásení konkurzu tak za úpadcu robí správca konkurznej podstaty, a to buď podaním návrhu na súd na vyporiadanie, alebo vstupom už do začatého konania o vyporiadanie namiesto úpadcu. Ani správca nemôže uzatvoriť dohodu s manželom úpadcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, iba ak v prípade, že táto bude mať formu súdneho zmieru.
Do podstaty okrem úpadcovho podielu na BSM patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal, keďže druhý manžel s takýmto použitím musel súhlasiť, či už mlčky alebo výslovne a teda sa musel podieľať sa na zisku, ale tým pádom aj na strate.

Vyrovnanie: Aby bolo vyrovnanie povolené, musí návrh naň spolupodpísať aj manžel dlžníka - fyzickej osoby. Na základe tohto podpisu platí potom zákonná domnienka, že druhý manžel súhlasí s použitím všetkého majetku z BSM na účely vyrovnania. Nie je dôležité, či a kedy BSM zaniklo, alebo bolo zrušené, podstatné je, že v deň podania návrhu na vyrovnanie nebolo vysporiadané.

Pre vyrovnacie konanie platí tiež zákonná domnienka, že BSM vyporiadané dohodou v lehote 6 mesiacov pred podaním návrhu na vyrovnanie sa považuje za nevyporiadané. Podaním návrhu na vyrovnanie (až do skončenia alebo zastavenia konania o vyrovnaní) prestáva plynúť trojročná lehota na vyporiadanie BSM podľa §149 ods.4 OZ. Ak súdne konanie o vyporiadanie BSM nebolo skončené pred podaním návrhu na vyrovnanie, možno ho ukončiť len rozhodnutím súdu.
Záväzok bezpodielového spoluvlastníka strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil majetok patriaci do BSM vzniká podpísaním návrhu na vyrovnanie a zaniká smrťou tohto spoluvlastníka a tiež skončením vyrovnania.

Ukončenie konaní o konkurze alebo vyrovnaní

Konkurz: V prvom rade zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu, najmä sa dlžníkovi vracajú dispozičné oprávnenia k majetku. Ak ide o dlžníka - právnickú osobu, jeho štatutárne orgány sú povinné ukončiť likvidáciu majetku, ktorý zostal po zrušení konkurzu a zabezpečiť zánik spoločnosti výmazom z obchodného registra. Pre veriteľov je dôležité, že aj po zrušení konkurzu môžu pre pohľadávky zapísané v zozname prihlášok viesť na majetok dlžníka exekúciu alebo výkon rozhodnutia, ak samozrejme dlžník ešte disponuje nejakým majetkom, alebo ho dodatočne nadobudol.
O zrušení konkurzu musí súd rozhodnúť samostatným uznesením, v ktorom zároveň zbaví správcu funkcie. K zrušeniu konkurzu dochádza aj rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým tento zmenil alebo zrušil rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Ku dňu zrušenia konkurzu správca ukončí účtovníctvo úpadcu za obdobie konkurzu, podá daňové priznanie a vykoná ostatné činnosti spojené s ukončením funkcie.
Súd rozhodne o zrušení konkurzu,
- ak zistí, že nie sú predpoklady pre konkurz
- ak správca podá súdu informáciu, že rozvrhové uznesenie bolo splnené (rozvrh určuje výšku pohľadávok jednotlivých veriteľov podľa poradia)
- ak úpadca podá návrh na zrušenie konkurzu za predpokladu, že k návrhu priloží listiny o súhlase so zrušením konkurzu s úradne potvrdenými podpismi všetkých konkurzných veriteľov.

K vydaniu takéhoto rozhodnutia sa vyžaduje aj súhlas správcu a to najmä preto, aby tento potvrdil, že dlžník má schopnosť zvládnuť úpadok bez krátenia veriteľov, alebo že nejde o prípad kedy je dlžník zo zákona povinný podať návrh na konkurz, alebo že nejde o nepoctivý zámer dlžníka.
- pre nemajetnosť dlžníka, kedy je riziko, že nebudú pokryté výdavky na trovy konania a odmenu správcu; po vyhlásení konkurzu môže správca zistiť, že časť majetku je potrebné vylúčiť, alebo že časť úpadcom evidovaných pohľadávok sa nepodarí vymôcť pre premlčanie, alebo na návrh správcu budú súdom vylúčené pre iné dôvody
- po úmrtí dlžníka - fyzickej osoby; vzhľadom na úpravu dedenia podľa §460 a nasl. OZ, kedy sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, musel zákon upraviť postup v prípade smrti úpadcu odlišne. Dedičia úpadcu sa stávajú účastníkmi konkurzného konania, avšak po smrti úpadcu už nepokračuje speňažovanie konkurznej podstaty, ale správca podá správu primerane podľa ustanovení §29 o podaní konečnej správy. Správu súd preskúma a rozhodne o jej schválení. Keď nastane právoplatnosť rozhodnutia o schválení tejto správy o speňažovaní, súd konkurz zruší. Správa potom slúži súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.
- ak bolo vydané rozhodnutie o potvrdení núteného vyrovnania. Krátko po tom, čo takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, môže súd zrušiť konkurz v tom prípade, ak úpadca preukáže dostatočné zabezpečenie nárokov oddelených veriteľov a prednostných pohľadávok. Ak sa tak nestane, súd zruší konkurz po splnení núteného vyrovnania.

Súvisiace inštitúty:
Speňaženie = predaj majetku patriaceho do konkurznej podstaty na dražbe alebo mimo dražby, alebo kombináciou týchto spôsobov. Podstata ako predmet speňaženia existuje v štyroch formách: 1. ako podnik, 2. časť podniku, 3. súbor majetku, alebo 4. jednotlivé veci, práva a iné majetkové hodnoty. Druhú, tretiu a štvrtú možnosť možno navzájom kombinovať.
Nútené vyrovnanie = krok úpadcu, podmienený predchádzajúcou aktivitou jeho veriteľov. Pri klasickom vyrovnaní aktivitu vyvinie najskôr dlžník. Nútené vyrovnanie je jednou z možných etáp konkurzného konania. Motívom pre takéto konanie dlžníka môže byť šanca na záchranu podniku, resp. časti svojho majetku tým, že uspokojí všetkých svojich veriteľov len čiastočne. Veritelia prednostných pohľadávok musia pritom byť uspokojení úplne a pohľadávky prvej triedy minimálne jednou pätinou. Súhlas veriteľov môže zas byť motivovaný ich záujmom o reštrukturalizáciou podniku, prípadne rýchlejšie uspokojenie časti ich pohľadávok.

Návrh na nútené vyrovnanie môže podať dlžník najskôr po ukončení prieskumného pojednávania (o prihlásených pohľadávkach) s uvedením jeho návrhu v akom rozsahu mieni uspokojiť pohľadávky veriteľov.

Vyrovnanie: Ak veritelia prijali hlasovaním dlžníkov návrh na vyrovnanie, súd má dve možnosti a to buď uznesením potvrdiť vyrovnanie, alebo ho uznesením zamietnuť, ak sú splnené nasledovné podmienky vyrovnania:
- vyrovnaním nie sú dotknuté nároky osôb oprávnených požadovať vylúčenie veci, nároky oddelených veriteľov, ak sa o nich nehlasuje, a nároky na poskytnutie výživného;
- nepopreté prednostné pohľadávky splatné ku dňu povolenia vyrovnania sú zaplatené alebo ich zaplatenie je zabezpečené; to neplatí, ak je súdu do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie, doručené jednostranné vyhlásenie prednostného veriteľa, že na tejto podmienke netrvá;
- veritelia ostatných pohľadávok sú uspokojení rovnakou mierou, pokiaľ nesúhlasili s tým, aby niektorý bol uspokojený výhodnejšie;
- nie je poskytnutá osobitná výhoda niektorému veriteľovi rovnakého poradia, iba ak podľa predchádzajúceho bodu;
- nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka okrem prípadov, keď by s tým títo veritelia výslovne súhlasili;
- veritelia súhlasili s návrhom na vyrovnanie v oboch skupinách (oddelení aj ostatní veritelia);
- dlžník nezložil do úschovy na súde sumu pripadajúcu na popretú pohľadávku v lehote 15 dní odo dňa vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie;
- ak veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nie je uspokojený skôr, súčasne alebo výhodnejšie ako pohľadávky veriteľov, ktorí nemajú prednostnú alebo zabezpečenú pohľadávku.
Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia, inak súd vyrovnanie zastaví.
Účinky potvrdeného vyrovnania: potvrdenie vyrovnania umožňuje dlžníkovi aj naďalej ekonomicky fungovať, prípadne podnikať, aj keď splní požiadavky veriteľov len pomerne.
To platí, ak dlžník svoje povinnosti z rozhodnutia aj skutočne splní. Zostávajúca časť pohľadávky veriteľov z vyrovnania zaniká. Zostavený zoznam nepopretých pohľadávok prihlásených na vyrovnacom konaní je, ak ide o prednostnú pohľadávku, alebo ak vyrovnanie nebolo splnené, exekučným titulom, to znamená podkladom pre výkon rozhodnutia alebo exekúcie.
Všetky zľavy a výhody poskytnuté vyrovnaním dlžníkovi zaniknú, ak nesplní svoju povinnosť z potvrdeného vyrovnania po tom, ako ho na to vyzval veriteľ a poskytol mu na splnenie dodatočnú 30 dňovú lehotu. Na požiadanie veriteľa alebo dlžníka súd po preskúmaní všetkých skutočností nesplnenie vyrovnania potvrdí uznesením.
Súd zastaví vyrovnanie uznesením, ak nedošlo k jeho potvrdeniu, z nasledovných dôvodov:
- ak dlžník vezme späť svoj návrh na vyrovnanie, pred vyrovnacím pojednávaním, alebo ak veritelia návrh neprijali do 90 dní od povolenia vyrovnania - túto lehotu môže súd primerane predĺžiť,
- ak nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania,
- ak nevyhlásia všetci dedičia dlžníka najneskôr na vyrovnacom konaní, že súhlasia s ponúkaným vyrovnaním
Zastavením vyrovnania zanikajú aj účinky návrhu na vyrovnanie a účinky
povolenia vyrovnania.
Ku skončeniu vyrovnania dochádza po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o potvrdení vyrovnania. Súd v tomto prípade vydá uznesenie o skončení vyrovnania, proti ktorému nie je možné sa odvolať. O odmene a výdavkoch vyrovnacieho správcu rozhoduje súd opatrením až po zastavení alebo skončení vyrovnacieho konania.
Záverom treba dodať, že hoci vyrovnanie dáva dlžníkovi možnosť naplánovať si pokonanie sa z veriteľmi relatívne samostatne, zaťažuje ho prísnejšími podmienkami na začatie takéhoto konania, čo je logické, pretože spoločenský záujem plniť pohľadávky vyžaduje prísnu kontrolu zámerov úpadcu.