určitého tovaru, ktorá uspokojuje najmenej dôležitú potrebu jej majiteľa.
Základy pre teóriu uspokojenia položil Herman Gossen.
I.Gossenov zákon- úmerne s uspokojovaním určitej potreby stupeň pôžitku klesá až na 0
II.Gossenov zákon- ak nie je možné uspokojiť všetky potreby súčasne treba uspokojiť tak, aby intenzita uspokojovania bola rovnaká. Človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti.
A.Marshall- objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v
priesečníku kriviek dopytu a ponuky.

KEYNESOVA MAKROEKONOMICKÁ TEÓRIA

Anglický ekonóm J.M.Keynes vytvoril v 30. rokoch teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť navyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Vydal dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Podľa teórie efektívneho dopytu celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku závisí od kúpyschopného dopytu. Keynes predpokladal, že politika hospodárskeho liberalizmu patrí minulosti, teda ju musia nahradiť štátne zásahy do ekonomiky.
Efektívny dopyt sa delí na dve základné zložky:
1. výdavky domácnosti na spotrebu C- dopyt po spotrebných statkoch
2. výdavky podnikov na investície I- dopyt po investičných statkov
Podľa Keynesa použitie národného dôchodku môžeme vyjadriť dvoma rovnicami:
1. Y = C + S, S = Y - C
2. Y = C + I, I = Y - C
Y-národný dôchodok, S- úspory, C- výdavky domácnosti na spotrebu, I- výdavky podnikov na investície
Z prvej rovnice vyplýva, že časť národného dôchodku sa vynakladá na spotrebu a druhá časť sa usporí.
Z druhej rovnice vyplýva, že časť dôchodku vynaložená na spotrebu predstavuje dopyt po spotrebných predmetoch a časť, ktorá sa usporí, predstavuje dopyt po investíciach.
Keynes predpokladal pôsobenie základného psychologického zákona v ekonomike:
- ak rastú dôchodky, spotreba sa zvyšuje, ale podiel na dôchodku sa znižuje,
- ak rastú dôchodky, rastú úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje.
Teória nezamestnanosti hovorí, že o objeme nezamestnanosti nerozhodujú robotníci, ale podnikatelia podľa toho, aký je ich dopyt po práci. Zamestnanosť závisí od celkového efektívneho dopytu, čiže dopytu po investíciach a po spotrebných statkoch.
Ak v hospodártve dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Kedže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciach, čo vedie k multiplikačnému efektu,ktorý vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a zároveň vedie k nezamestnanosti. Podľa Keynesa môže multiplikačný efekt pôsobiť aj opačne- teda v smere zvyšovania investícií, výroby a zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciach, dochádza k rastu výroby a zamestnanosti, čiže rastú aj dôchodky, a tie vedú k rastu spotreby.