Ekonomické smery

MERKANTILIZMUS

Vyvíjal sa od 16. do polovice 18. storočia. Jeho tvorcami boli ľudia z hospodárskej praxe. Rozvoj markantilizmu začal v rozmachu obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré prúdili z kolonizovanej Ameriky do Európy.

RANNÝ MERKANTILIZMUS
Za hlavný zdroj bohatsva krajiny sa pokladal zahraničný obchod. Vývoz drahých kovov bol zakázaný a za vývoz obchodníci platili vysoké clá. Peniaze zarobené predajom tovaru nesmeli vyniesť za hranice štátu, ale museli nakúpiť tovar v krajine, v ktorej boli. Štát podporoval ťažbu drahých kovov a dobyvačné vojny vedené za týmto účelom. Cieľom bolo dosiahnuť vysokú aktívnu peňažnú bilanciu.

ROZVINUTÝ MERKANTILIZMUS
V tomto období sa zásahy štátu zamerali na regulovanie pohybu peňazí aj na podporu manufaktúrnej výroby určenej na vývoz. Cieľom bolo dosiahnuť vysokú aktívnu obchodnú bilanciu.
Dovážal sa len tovar na podporu manufaktúr a prípadne výrobky, ktoré krajina nemala, alebo nemohla vyrobiť. Rozvinutý merkantilizmus považuje manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. Tiež chápe peniaze ako kapitál, ktorý prináša vlastníkovi zisk. Hlavnou úlohou panovníka bola podpora manufaktúr a vývoz tovarov. Najdokonalejšia podoba merkantilizmu bola v Anglicku, neskôr vo Francúzsku. Najvýznamnejším predstaviteľom v Anglicku bol Thomas Mun, známy obchodník, vo Francúzsku to bol J.B.Collbert.

FYZIOKRATIZMUS

Vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlády prírody. Vznikol v ekonomickom myslení ako reakcia na merkantilizmus v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladá pôdu a poľnohospodársku výrobu. Hlavným predstaviteľom bol F. Quesnay, osobný lekár francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Quesnay a jeho žiaci verili, že vynašiel novú vedu, ktorá vysvetľuje zákony prírody ovládajúce ľudskú spoločnosť. Quesnay pristupuje k ekonomike ako k ľudskému organizmu. Podľa neho je povinnosťou politika odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Zdrojom bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje náklady. Táto práca vytvára čistý výrobok, teda zisk. Sociálna štruktúra spoločnosti podľa Quesnaya:
1. trieda vlastníkov,
2. produktívna trieda- podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve,
3. sterilná trieda- pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva.

KLASICKÁ EKONÓMIA

Je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva. Prelomom bol vznik klasickej ekonómie.

Najväčší predstavitelia boli W.Petty, A.Smith, J.B. Say, T.R. Malthus, D. Ricardo.

William Petty-svojími názormi vyvolal v 2.polovici 17 .storočia rozklad merkantilizmu. Vyslovil názor, že hodnotu vytvára ľudská práca. V 17.storočí bol ovplyvnený merkantilizmom – teda za prácu pokladal len tú, ktorá je vynakladaná pri tažbe, preprave a spracovaní drahých kovov. Je autorom výroku Práca je otcom bohatstva a príroda je jeho matkou. Rozoznával:
1. prirodzenú cenu – skutočná hodnota výrobku
2. politickú cenu -trhová cena
Základom výmeny tovarov je podľa neho rovnaké množstvo vynaloženej práce, to znamená, že práca má určitú hodnotu. Táto formulácia bola prvou formuláciou teórie pracovnej hodnoty na ktorú neskôr nadväzuje Adam Smith. Podľa Pettyho mzda nesmie presahovať existenčné minimum, lebo by to znamenalo stratu príslušného množstva práce pre spoločnosť. Analyzoval peniaze a prirovnával ich k tuku politického tela. Peňazí by malo byť optimálne množstvo – ani veľa ani málo.

Adam Smith - Anglický ekonóm narodený v škótsku. Tri roky študoval vo Francúzsku. Vydal Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov. Malo veľký ohlas, bolo preložené do francúzštiny a nemčiny. Havnou osobou je priemyseník. Bol nadšeným stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody. Nastolil problémy, ktorých riešenie podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania.Neskôr vyučoval morálnu filozofiu.
Zdrojom bohatstva národov bolo množstvo vynaloženej práce a jej produktivita. Produktivita práce závisí od rozvinutia a špecializácie. Výhody deľby práce zväčšuje rozsah trhu. Zväčšuje medzinárodny obchod, lebo rozširuje vnútorný trh. A. Smith bol za politiku hospodárskeho libralizmu nielen vnútry krajiny, ale aj v medzinárodnom obchode. Určenie hodnoty práce jej množstvom a produktivitou sa nazýva teória pracovnej hodnoty. V jeho diele sa stretávame s určením hodnoty prostredníctvom peňažných nákladov výroby. Sú tvorené tromi peňažnými dôchodkami mzdou, ziskom a rentou.
Smith rozlišoval dve štádiá vo vývoji spoločnosti:
1. prvotné štádium- hodnota je vytvorená prácou. Neexistuje kapitál ani pozemkové vlastníctvo
2. súčastné štádium- hodnota je tvorená tromi dôchodkami:
1.Mzda- podieľ robotníka na výrobu a jediný pracovný dôchodok .Je to cena práce, ktorá
vznikne na základe dohody medzi kapitalistom a robotníkom.

-nesmie byť nižšia ako životné minimum -Smith bol zástancom vysokých miezd,
lebo veril, že to povedie k rastu práce a tým k rastu bohatstva spoločnosti.
2.Zisk- odvodený dôchodok
- odmena za výrobné služby kapitálu; odmena kapitalistovi za jeho kontrolnú a riadiacu činnosť
3.Renta-odmena za výhodné služby vlastníkovi pôdy. Je to odvodený dôchodok Nositeľom bohatstva spoločnosti je zisk premenený na kapitál- zväčšuje sa šetrnosťou a zmenšuje sa spotrebou.
Smith sa zaoberal medzinárodnou ďelbou práce a medzinárodným obchodom. Za ich náklady považoval prirodzené výhody pri výrobe určitého tovaru. Napr.: lacnejšia pracovná sila ,vplyv počasia spôsobujú že, určitá krajina vyrába konkrétny tovar lacnejšie teda z nižšími absolútnymi nákladmi. Ostatné krajiny tovar kupujú. Toto sa nazýva teória absolútnych nakladov. Medzinárodnú výmenu považujú za výhodnú len vtedy ak majú rôzne krajiny rôzne absolútne náklady .

David Ricardo – v roku 1817 vydal dielo Zásady politickej ekonómie a zdaňovania- hodnota je vytváraná množstvom a produktivitou práce. Hodnota nezávisí od práce bezprostredne vynaloženej, ale od práce stelesnej v spotrebovaných výrobných prostriedkoch. Rozlišoval užitkovú a výmennú hodnotu.
Rozlišoval:
1. Prirodzenú cenu- výmenná hodnota vyjadrená v peniazoch,
2. Trhovú cenu- vytvára sa na základe ponuky a dopytu na trhu práce a kolíše okolo prirodzenej ceny.
Hodnota tovarov sa skladá z troch dôchodkov- mzda, zisk, renta. 1. mzda- cena práce
-a, prirodzená – je výmenná cena vyjadrená v peniazoch,
-b, trhová – vytvára sa na základe ponuky a dopytu.
Železný zákon mzdový– reguluje výšku trhovej mzdy. Podľa Richarda hodnota vytvorená robotníkom sa skladá z dvoch častí: mzda + zisk = zisk zostane podnikateľovi po odrátaní mzdy robotníkovi .
Zisk- to, čo vyprodukoval robotník. Zostáva podnikateľovi po vyplatení miezd.
- robotníkova nezaplatená práca. Venoval pozornosť medzinárodnej deľbe práce a obchodu – teória komparatívnym nákladov
/porovnávanie/- výroba vina, súkna- Angliko a/ súkno 100 Portugalsko – a/ súkno 120
b/ víno 90 b/ víno 80

J.B. Say- kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa spolupodieľajú tri výrobné faktory: práca, pôda, kapitál. Odmenou za prácu je mzda za kapitál zisk a za pôdu renta. Zákon trhu- ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Z toho vyplýva, že cenu každého tovaru tvorí mzda za prácu a zisk podnikateľa. Suma cien všetkých vyrobených tovarov zodpovedá sume vyplatených dôchodkov.
Podľa Saya je vytváranie užitočnosti výroba. Na tvorbe sa užitočnosti sa podieľajú tri výrobné faktory: práca, pôda, kapitál.

Odmenou za vyrobenú službu práce je mzda za pôdu /renta/ a za kapitál /zisk/.
Hodnota tovaru je určená výrobnými nákladmi a užitočnosťou tovaru. Zaoberal sa úlohou podnikateľa trhovej ekonomike a tvrdil, že podnikateľ má najväčší vplyv na výrobu a rozdelovanie. Musí mať určité vlastnosti a schopnosti, ktoré predurčujú na realizáciu inovácie vo výrobe.
Práca podnikateľa v trhovej ekonomike je vysoko hodnotná.

T.R. Malthus- stal sa známym svojou populačnou teóriou, podľa ktorej obyvateľstvo má tendenciu rozmonožovať sa rýchlejšie ako sú schopné rásť životné prostriedky. Tvrdil, že počet obyvateľov rastie geometrickým radom zatial čo životné prostriedky rastú aritmetickým radom. Vzniká tak početný rozdiel, ktorý sa snažil zmierniť prekážkami dvojakého druhu .Medzi preventívne prekážky rozmnožovania obyvateľstva patrila pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášov nemajetných. Medzi pozitívne prekážky patria vojny, epidémie, choroby.

MARXISTICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

Zakladateľom a hlavným predstaviteľom bol Karl Marx. Nebol iba ekonóm, ale aj filozof, sociológ a revolucionár. Jeho cieľom bolo nielen vysvetľovať spoločenské javy, ale aj napomáhať zmenám v spoločnosti.
Vo svojom diele Kapitál sa snažil odhaliť zákonitosti vývoja kapitalistickej spoločnosti. Sledoval vývoj spoločnosti od feudalizmu ku kapitalizmu a ďalej k socializmu a komunizmu. Socializmus považoval za poslednú formu štátu, ktorý si pripravuje svoj vlastný zánik. Po vstupe do komunizmu začne existovať pravá sloboda ľudí a začnú sa skutočné ľudské dejiny. Marx zastával názor, že jednou zo základných charaktestík kapitalizmu je oddelenie pracovnej sily od vlastníctva výrobných prostriedkov. Kapitalizmus je potom spoločnosťou dvoch tried s protikladnými záujmami- kapitalistov a robotníkov.
Najznámejším sa stalo učenie o nadhodnote. Hodnota tovaru sa podľa Marxa skladá z troch častí:
H = Kk + Vk + N.
-konštantný kapitál Kk- výdavky kapitalistu za materiál a odpisy z fixného kapitálu,
-variabilný kapitál Vk- mzdové výdavky,
-nadhodnota N- získa sa po odpočítaní konštantného a variabilnéhe kapitálu od hrubého dôchodku kapitalistu.
Nadhodnota vzniká dôsledkom toho, že pracovný čas robotníka sa delí na dve časti:
- v prvej časti pracovného dňa robotník vyrobí presne takú hodnotu ako je jeho mzda
- v druhej časti pracovného dňa vytvára nadhodnotu (je to nezaplatená práca robotníka)
Cieľom tejto teórie bolo dokázať, že v kapitalizme, v podmienkach oddelenia pracovnej sily od vlastníctva výrobných prostriedkov, nemá robotník inú možnosť ako pracovať pre obe časti pracovného dňa alebo nepracovať vôbec.

Preto je potrebná revolúcia, aby sa nadhodnota dostala späť k svojmu tvorcovi- robotníkovi.
Marx odmietol Sayovu teóriu trhu, podľa ktorej si výroba automaticky nájde odbyt. V kapitalizme je podľa neho ekonomický rast násilne prerušený nie preto, že by sa vyrobilo príliš málo statkov, ale naopak, že veľa tovarov si nedokáže nájsť spoterbiteľa. To vedie k reťazovej reakcii spojenej s krachom firiem, prepúšťaním zamestnancov a poklesom predaja surovín, strojov a tovarov. Dôsledkom toho klesajú ceny, znižuje sa výroba, klesajú dôchdky a znehodnocuje sa kapitál. Na konci tohto procesu output klesne ešte viac ako kúpna sila a výroba môže opätovne vzrásť. NEOKLASICKÁ EKONÓMIA

Rozvíjala sa od 70.rokov 17.storočia do 30.rokov 20.storočia .
Rozvíjala sa v troch smeroch, ktoré nazývame podľa miesta ich vzniku:
1. rakúska škola- L.Menger
2. cambridgská škola- Jevons ,Marshall
3. lauská škola- Walrs
Spoločné črty sú v rovnakých metodologických prístupov /využívali matematiku/.
-nezaoberá sa agregátnymi veličinami ale začína sa zaoberať individuálnou spotrebou
-dopyt, ponuka a cena sú faktory, ktoré treba pozerať v trhovej ekonomike
-pre všetky smery je charakteristický individualizmus- je prístup pri ktorom sa ekonomické zákonitosti vysvetľujú racionálnym správaním izolovaného jednotlivca
-zaoberali sa správaním domácností a podnikov
-vychádzala zo Sayovho zákona trhu a predpokladala existenciu dokonalej konkurencie
-dospela k súladu medzi ponukou a dopytom teda v spoločnosti neexistujú krízy
-predpoklady dokonalej konkurencie zabezpečujú racionálne rozhodovanie ekonomických subjektov a optimálne fungovanie trhového mechanizmu. Cieľom bolo vytvoriť novú alternatívnu teóriu hodnoty, ktorá by nahradila klasickú marxistickú teóriu hodnoty
-teória vychádzala z teórie hraničnej užitočnosti. Hodnotu určuje posledná jednotka danej zásoby určitého tovaru, ktorá uspokojuje najmenej dôležitú potrebu jej majiteľa
Užitočnosť- subjektívny pocit uspokojenia ,ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou určitého statku
Hraničný /dodatočný/- ak spotrebiteľ spotrebuje dodatočný /hraničný/ tovar zvýši sa jeho pocit
uspokojenia- hraničná užitočnosť. Uspokojenie najmenej dôležitej potreby jej majiteľa- touto časťou sa pokúšali neoklasicisti vyriešiť hodnotu vody a diamantu:
-voda- má vysokú užitkovú hodnotu, ale nízku výmennú hodnotu
-diamant- má nízku užitkovú hodnotu, ale vysokú výmennú hodnotu
-nová teória vychádza z teórie hraničnej užitočnosti.Podľa nej hodnotu tovaru určuje posledná jednotka danej ...

určitého tovaru, ktorá uspokojuje najmenej dôležitú potrebu jej majiteľa.
Základy pre teóriu uspokojenia položil Herman Gossen.
I.Gossenov zákon- úmerne s uspokojovaním určitej potreby stupeň pôžitku klesá až na 0
II.Gossenov zákon- ak nie je možné uspokojiť všetky potreby súčasne treba uspokojiť tak, aby intenzita uspokojovania bola rovnaká. Človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti.
A.Marshall- objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v
priesečníku kriviek dopytu a ponuky.

KEYNESOVA MAKROEKONOMICKÁ TEÓRIA

Anglický ekonóm J.M.Keynes vytvoril v 30. rokoch teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť navyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Vydal dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Podľa teórie efektívneho dopytu celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku závisí od kúpyschopného dopytu. Keynes predpokladal, že politika hospodárskeho liberalizmu patrí minulosti, teda ju musia nahradiť štátne zásahy do ekonomiky.
Efektívny dopyt sa delí na dve základné zložky:
1. výdavky domácnosti na spotrebu C- dopyt po spotrebných statkoch
2. výdavky podnikov na investície I- dopyt po investičných statkov
Podľa Keynesa použitie národného dôchodku môžeme vyjadriť dvoma rovnicami:
1. Y = C + S, S = Y - C
2. Y = C + I, I = Y - C
Y-národný dôchodok, S- úspory, C- výdavky domácnosti na spotrebu, I- výdavky podnikov na investície
Z prvej rovnice vyplýva, že časť národného dôchodku sa vynakladá na spotrebu a druhá časť sa usporí.
Z druhej rovnice vyplýva, že časť dôchodku vynaložená na spotrebu predstavuje dopyt po spotrebných predmetoch a časť, ktorá sa usporí, predstavuje dopyt po investíciach.
Keynes predpokladal pôsobenie základného psychologického zákona v ekonomike:
- ak rastú dôchodky, spotreba sa zvyšuje, ale podiel na dôchodku sa znižuje,
- ak rastú dôchodky, rastú úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje.
Teória nezamestnanosti hovorí, že o objeme nezamestnanosti nerozhodujú robotníci, ale podnikatelia podľa toho, aký je ich dopyt po práci. Zamestnanosť závisí od celkového efektívneho dopytu, čiže dopytu po investíciach a po spotrebných statkoch.
Ak v hospodártve dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Kedže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciach, čo vedie k multiplikačnému efektu,ktorý vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a zároveň vedie k nezamestnanosti. Podľa Keynesa môže multiplikačný efekt pôsobiť aj opačne- teda v smere zvyšovania investícií, výroby a zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciach, dochádza k rastu výroby a zamestnanosti, čiže rastú aj dôchodky, a tie vedú k rastu spotreby.

Rast dopytu po spotrebných predmetoch zároveň vyvolá ďalší rast výroby a zamestnanosti v týchti odvetviach, ako aj rast dôchodkov. To vyvolá nové investície, čo zároveň zvyšuje dôchodky v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Multiplikačný proces vedie k rastu výroby a zamestnanosti, a tým aj k rastu dôchodkov.
Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Môže to dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky:
-rozpočtovým regulovaním ekonomiky,
-peňažným a úverovým regulovaním.

SÚČASNÉ SMERY EKONOMICKÉHO MYSLENIA

Od 70.rokov sa keynesovské štátne zásahy stávajú neúčinnými. Do popredia sa dostávajú nové ekonomické koncepcie, predovšetkým neokonzervatívne medzi ktoré patrí monetarizmus, reória racionálnych očakávaní a ekonomika ponuky. EKONOMICKÁ TEÓRIA MONETARIZMU

Monetarizmus sa vyvýjal od polovica 70. rokov. Za hlavnú príčinu hospodárskysh problémov trhovej ekonomiky pokladá štátna zásahy do ekonomiky. Podstatou tejto teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí: M * V = P * Q, kde M-množstvo peňazí v obehu, V-rýchlosť obehu peňazí, P-priemerná úroveň cien, Q-reálny národný produkt. Milton Friedman- hlavný predstaviteľ monetarizmu, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Podľa neho systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch, ktorí pracujú a platia dane. Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy, monopol odborov na trhu práce a nepripúšťa ani progresívne zdanenie príjmov, lebo to protirečí individuálnej slobode.

TEÓRIA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ

Vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický, čiže podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako aj pri ich využívaní. Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia. Preto sa usilujú racionálne využiť všetky dostupné informácie vrátane tých, ktoré poskytuje ekonomická teória. Podľa teórie racionálnych očakávaní reakcie hospodárskych subjektov na tie isté opatrenia vlády nie sú vždy rovnaké. Ak napríklad spotrebitelia a podnikatelia spozorujú zvyšovanie množstva peňazí v obehu, reagujú najskôr tak, ako keby zbohatli. To znamená, viac spotrebúvajú a viac investujú, čo stimuluje rast ekonomiky. Keď neskôr zistia, že ich hodnotenie bolo nesprávne, že v skutočnosti nezbohatli a rast bohatstva v peňažnej podobe bol len zdanlivý (bol prejavom inflačného rastu cien), ich nová reakcia bude iná. EKONÓMIA PONUKY

Hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov.

Bohatstvo jednotlivca aj štátu podľa nej vychádza z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Riešenie preblémov ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavádzaní inovácií.
Opatrenia v oblasti daňovej politiky vyvolajú podľa ekonómie ponuky rast hospodárskej aktivity, znížia daňové úniky a podvody, a tak prispejú k celkovému ozdraveniu ekonomiky.