Mohli by sme ju napísať:
C=C(y)
+
Spotreba však nerastie rovnako ako dôchodok. Relácie medzi zmenou spotreby a zmenou dôchodku vyjadruje hraničný sklon k spotrebe MPC=dC/dY. Časť dôchodku ktorá sa nevydá na spotrebu, sa usporí. Úsporová funkcia krajiny vyjadruje vzťah medzi úsporami a dôchodkom, s rastom dôchodkov rastie sklon k úsporám. Úsporovú funkciu a hraničný sklon k úsporám by sme mohli vyjadriť:
S=S(y), MPS = dS/dY = hraničný sklon k úsporám

I - Investície
Ako druhá najväčšia zložka AD majú v makroekonómii dve základné úlohy:
1. Keďže sú veľkou a nestálou zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciách majú vplyv na AD a tým aj na output a zamestnanosť.
2. Majú vplyv na AS - vedú k akumulácií kapitálu, pôsobia na tvorbu kapitálu a tým i na zvýšenie potenciálneho produktu. Keynesova makroekonómia sa zaoberá najmä úlohou investícii v AD. Investície pozostávajú z obnovovacích a rozvojových investícii. Rozvojové investície zabezpečujú rast kapitálových statkov.
Podnikatelia sa o investíciách rozhodujú na základe porovnania úrokovej miery a očakávanej hraničnej produktivity kapitálu. Ak je očakávaná hraničná produktivita kapitálu nižšia ako úroková miera, podnikateľ investovať nebude, pretože sa mu viac oplatí investovať peniaze do banky. To isté platí aj opačne.
I=I(i,r)
-,+
Ako vyplýva z Keynesovej teórie, všeobecný vzorec agregátneho dopytu má nasledovný tvar: Y=C(y)+I(I,r) z toho zároveň vyplýva, že ak je celkový efektívny dopyt nízky, môže ho štát zvýšiť štátnymi výdavkami, znížením dani, resp. regulovaním úrokovej miery.


Agregátna ponuka

Vyjadruje ponuku všetkých statkov a služieb v ekonomike vytváranú podnikmi - teda súčasne vyjadruje výkon makroekonomického systému. A ten sa bežne meria makroekonomickým ukazovateľom ako je HDP. Môžeme ju vyjadriť len v peňažnej podobe - je súhrnom peňažnej hodnoty všetkých statkov a služieb ktoré ekonomika produkuje.