Rozlišujeme u nej časový faktor a to z dvoch hľadísk :
1. z dlhodobého hľadiska (agregátna ponuka je determinovaná potenciálnym produktom)
2. z krátkodobého hľadiska





K AS pristupujeme ako k agregátnej veličine , ktorá má dve zložky, a to spotrebu a úspory, potom môžeme napísať funkciu makroekonomickej ponuky:
Y=C(y)+S(y) podľa Keynesa
+ +
Y=C(i)+S(i) podľa Neoklasikov
- +
Medzi ekonómami je pomerná zhoda v tvare krivky AD , táto zhoda neexistuje v určení presného tvaru krivky AS v krátkom a dlhom období ako aj v samotnom vymedzení krátkeho a dlhého obdobia.

Klasicko - neoklasický model AS

Vychádza z pružných cien a miezd, čo zabezpečuje plné využitie výrobných zdrojov. V spoločnosti neexistujú nevyužité výrobné zdroje a nedobrovoľná nezamestnanosť. Ak sa zvýši dopyt po tovare, zvýšia sa ceny, to sa premietne do zvýšenia cien výrobných faktorov a rovnováha sa nastolí pri vyššej cenovej úrovni. Preto je krátke obdobie zanedbateľné. To vedie k situácii, že agregátna ponuka nezávisí od všeobecnej hladiny cien, a preto krivka AS je vertikálna. Z dlhodobého hľadiska je AS určená potenciálnym produktom, ekonomika funguje pri plnej zamestnanosti alebo pri potenciálnej výške produktu.



Monetaristi

Tvrdia, že krátkodobá krivka AS je takmer strmá, hoci pravdepodobne nie vertikálna.



Keynesov prístup k AS

Keynes vychádzal z tézy, že ceny a mzdy sú nepružné, takže už analyzovaná vertikálna krivka z klasickej ekonómie by mala byť nahradená horizontálnou alebo mierne rastúcou krivkou AS. Tvrdí, že krátke obdobie môže trvať roky, ba dokonca desaťročia. Zdôvodňuje, že k nepružnosti cien a miezd prispievajú:

- nepružnosti miezd smerom nadol bránia odbory
- rad cien reguluje štát
- veľké korporácie, ktoré majú tendenciu udržiavať ceny pomerne dlhú dobu na stabilnej úrovni


Neokeynesovský model

Predstavuje syntézu medzi keynesovským a klasickým určením AS. Vychádza z toho, že krivka AS je horizontálna, resp. mierne stúpajúca až po dosiahnutie potenciálneho produktu, potom má tvar vertikály. Podľa neokeynesovcov v relatívne krátkom období (1-2 roky), pri nízkej úrovni outputu budú firmy reagovať na vyšší dopyt zvýšením outputu, prípadne miernym zvýšením cien. V dlhom období ( 10 a viac rokov) prestávajú platiť pružné prvky nákladov a znova sa dojednávajú mzdy, nájomné, začínajú sa upravovať podľa vyšších cien.



Makroekonomická rovnováha

Existujú v podstate dva prístupy k určovaniu krátkodobej makroekonomickej rovnováhy :

1. Prvý vychádza zo strany AD a jeho jednotlivých zložiek. Na základe toho vznikol multiplikačný prístup (dôchodkovo - výdavkový model) k určeniu krátkodobej rovnováhy. 2. Druhý prístup je prístup z pozície AD a AS, určovanie rovnováhy prienikom kriviek AS a AD. Pri tomto prístupe vznikajú odlišné názory u klasikov a Keynesovcov, podmienené ich rôznymi predstavami o krivke AS.

Multiplikačný prístup určenia krátkodobej rovnováhy (dôchodkovo–výdavkový model)

Východiskom multiplikačného prístupu sú prvé dva komponenty AD - spotreba a investície. Keď výdavky na spotrebu a investície budú rásť, output ako celok bude tiež rásť.