Dostatočné pružné mzdy a ceny spôsobujú, že trhy sa veľmi rýchlo vyčistia a dospejú k rovnováhe. Krivka AS je vertikálna. Bez ohľadu na zmeny cien firmy dodávajú potenciálny output. Ekonomika funguje pri plnom využití zdrojov – alebo pri potenciálnej výške produktu. Dôsledky:
– Nikdy nedochádza k stratám vyplývajúcim z nevyužitých zdrojov. Output je vždy na úrovni potenciálneho produktu a ľudia, ktorí chcú pracovať pri danej mzdovej sadzbe, môžu nájsť prácu. – Makroekonomická politika zameraná na stimulovanie AD nemôže ovplyvniť výšku outputu a nezamestnanosti, môže ovplyvniť iba cenovú hladinu v ekonomike a zloženie HDP


Keynesovo určenie rovnováhy AS a AD
Vychádza z toho, že ceny a mzdy sú nepružné. Z toho mu vyplynula horizontálna alebo mierne rastúca krivka AS. S tým súvisí i existencia nevyužitých zdrojov ( neúplné využitie výrobných kapacít, nedobrovoľná nezamestnanosť), ktoré je tým väčšie, čím viac je reálny produkt vzdialený od potenciálneho produktu. Ak existujú nevyužité zdroje, produkt bude rásť pri zvýšení AD.


Dôsledky:
– Trhový mechanizmus zaistí rovnováhu ekonomiky, nemusí to však byť pri plnom využití zdrojov, môže byť dokonca pri masovej nezamestnanosti. V dôsledku nepružnosti miezd a cien nejestvuje ekonomická sila , ktorá by hospodárstvo rýchlo priviedla na úroveň potenciálneho produktu.
– Pomocou monetárnej alebo fiškálnej politiky môže štát regulovaním AD pomôcť trhovému mechanizmu, aby sa dosiahla rovnováha pri plnom využití zdrojov


Neokeynesovský model rovnováhy
Tento model spája prvky Keynesovho a klasického modelu. Jeho predstavitelia sa domnievajú, že oba predchádzajúce modely vychádzali z rôzneho časového horizontu pri posudzovaní krivky AS. Sústreďujú sa preto na stredné obdobie a krivku AS rozdeľujú na krátkodobú a dlhodobú.




Záver

Je veľmi dôležité aby sa ekonómovia nepozerali na problematiku agregátneho dopytu, agregátnej ponuky a makroekonomickej rovnováhy len z jedného aspektu, ale aby dôkladne pochopili všetky teórie. Pritom si treba uvedomiť obdobia ich vzniku. Osvojenie si týchto poznatkov nám môže byť prospešné aj v súčasnosti pri formovaní hospodárskej politiky.







Použitá literatúra:
Samuelson – Makroekonómia
Doc. Ing. Stanislav Grohman– Makroekonómia
Korček– Vývin ekonomického myslenia.