Agregátny dopyt, agregátna ponuka

Agregátny dopyt, agregátna ponuka a modely
makroekonomickej rovnováhy

Úvod

Na to aby sme pochopili podstatu makroekonómie a problémy, ktoré v nej vznikajú a ktoré rieši, je potrebné porozumieť základným pojmom a veličinám bez ktorých to nieje možné. Medzi tieto veličiny nesporne patrí aj agregátny dopyt a agregátna ponuka. V minulosti vzniklo mnoho názorov na formovanie AS a AD, ktoré niesu jednotné ale každý ma svoju pravdu. To znamená že aj v oblasti modelovania makroekonomickej rovnováhy budeme vychádzať z rôznych názorov. Sú ovplyvnené dobou v ktorej jednotlivé teórie vznikli. Na nasledujúcich stranách sa vám budem snažiť túto problematiku objasniť.


Agregátny dopyt

Agregátny dopyt vyjadruje objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vlády a cudzinci dobrovoľne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky rozdielnych ekonomických subjektov. Má 4 zložky. Ide o :

C - výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej spotreby
I - výdaje podnikov na nákup investícií
G - vládne nákupy tovarov a služieb
X - v otvorenej ekonomike ešte čisté vývozy

Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vzťah medzi celkovými výdavkami na všetky zložky produktu a všeobecnou cenovou hladinou. Medzi jednotlivými prúdmi ekonómov je zhoda v tvare krivky AD, ale sú rozdiely v dôraze, ktorý kladú na rozdielne sily ovplyvňujúce agregátny dopyt. Do polovice 30 - tych rokov dominovala KLASICKÁ TEÓRIA, podľa ktorej krátkodobé zníženie celkového dopytu po statkoch je zapríčinené zmenami peňažnej masy. Preto bola nevyhnutná stála politika primeraného zásobovania peňažnou masou a zároveň to bola dostačujúca podmienka pre celkovú hospodársku rovnováhu pri plnej zamestnanosti a plnom využití výrobných faktorov. Na túto koncepciu nadväzujú MONETARISTI (Friedman), ktorý sa pri analýze AD sústreďujú na význam peňažných faktorov, najmä ponuky peňazí. Podľa nich je ponuka peňazí primárnym determinantom celkovej hodnoty výdavkov, vyjadrených v peniazoch. Ak stotožníme celkové výdavky s nominálnym HDP, potom bude nominálny HDP úmerný ponuke peňazí. Rast množstva peňazí posúva krivku AD v pravo. KEYNESOVCI zdôrazňujú odlišné faktory. Keynes prišiel s koncepciou agregátneho dopytu, podľa ktorej sú agregátne výdavky vyvolané spotrebou a investičnou funkciou.

C - Spotreba
Kľúčovým nástrojom pri analýze spotreby je spotrebná funkcia, ktorá vyjadruje závislosť medzi úrovňou bežného disponibilného dôchodku.

Mohli by sme ju napísať:
C=C(y)
+
Spotreba však nerastie rovnako ako dôchodok. Relácie medzi zmenou spotreby a zmenou dôchodku vyjadruje hraničný sklon k spotrebe MPC=dC/dY. Časť dôchodku ktorá sa nevydá na spotrebu, sa usporí. Úsporová funkcia krajiny vyjadruje vzťah medzi úsporami a dôchodkom, s rastom dôchodkov rastie sklon k úsporám. Úsporovú funkciu a hraničný sklon k úsporám by sme mohli vyjadriť:
S=S(y), MPS = dS/dY = hraničný sklon k úsporám

I - Investície
Ako druhá najväčšia zložka AD majú v makroekonómii dve základné úlohy:
1. Keďže sú veľkou a nestálou zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciách majú vplyv na AD a tým aj na output a zamestnanosť.
2. Majú vplyv na AS - vedú k akumulácií kapitálu, pôsobia na tvorbu kapitálu a tým i na zvýšenie potenciálneho produktu. Keynesova makroekonómia sa zaoberá najmä úlohou investícii v AD. Investície pozostávajú z obnovovacích a rozvojových investícii. Rozvojové investície zabezpečujú rast kapitálových statkov.
Podnikatelia sa o investíciách rozhodujú na základe porovnania úrokovej miery a očakávanej hraničnej produktivity kapitálu. Ak je očakávaná hraničná produktivita kapitálu nižšia ako úroková miera, podnikateľ investovať nebude, pretože sa mu viac oplatí investovať peniaze do banky. To isté platí aj opačne.
I=I(i,r)
-,+
Ako vyplýva z Keynesovej teórie, všeobecný vzorec agregátneho dopytu má nasledovný tvar: Y=C(y)+I(I,r) z toho zároveň vyplýva, že ak je celkový efektívny dopyt nízky, môže ho štát zvýšiť štátnymi výdavkami, znížením dani, resp. regulovaním úrokovej miery.


Agregátna ponuka

Vyjadruje ponuku všetkých statkov a služieb v ekonomike vytváranú podnikmi - teda súčasne vyjadruje výkon makroekonomického systému. A ten sa bežne meria makroekonomickým ukazovateľom ako je HDP. Môžeme ju vyjadriť len v peňažnej podobe - je súhrnom peňažnej hodnoty všetkých statkov a služieb ktoré ekonomika produkuje.

Rozlišujeme u nej časový faktor a to z dvoch hľadísk :
1. z dlhodobého hľadiska (agregátna ponuka je determinovaná potenciálnym produktom)
2. z krátkodobého hľadiska





K AS pristupujeme ako k agregátnej veličine , ktorá má dve zložky, a to spotrebu a úspory, potom môžeme napísať funkciu makroekonomickej ponuky:
Y=C(y)+S(y) podľa Keynesa
+ +
Y=C(i)+S(i) podľa Neoklasikov
- +
Medzi ekonómami je pomerná zhoda v tvare krivky AD , táto zhoda neexistuje v určení presného tvaru krivky AS v krátkom a dlhom období ako aj v samotnom vymedzení krátkeho a dlhého obdobia.

Klasicko - neoklasický model AS

Vychádza z pružných cien a miezd, čo zabezpečuje plné využitie výrobných zdrojov. V spoločnosti neexistujú nevyužité výrobné zdroje a nedobrovoľná nezamestnanosť. Ak sa zvýši dopyt po tovare, zvýšia sa ceny, to sa premietne do zvýšenia cien výrobných faktorov a rovnováha sa nastolí pri vyššej cenovej úrovni. Preto je krátke obdobie zanedbateľné. To vedie k situácii, že agregátna ponuka nezávisí od všeobecnej hladiny cien, a preto krivka AS je vertikálna. Z dlhodobého hľadiska je AS určená potenciálnym produktom, ekonomika funguje pri plnej zamestnanosti alebo pri potenciálnej výške produktu.



Monetaristi

Tvrdia, že krátkodobá krivka AS je takmer strmá, hoci pravdepodobne nie vertikálna.



Keynesov prístup k AS

Keynes vychádzal z tézy, že ceny a mzdy sú nepružné, takže už analyzovaná vertikálna krivka z klasickej ekonómie by mala byť nahradená horizontálnou alebo mierne rastúcou krivkou AS. Tvrdí, že krátke obdobie môže trvať roky, ba dokonca desaťročia. Zdôvodňuje, že k nepružnosti cien a miezd prispievajú:

- nepružnosti miezd smerom nadol bránia odbory
- rad cien reguluje štát
- veľké korporácie, ktoré majú tendenciu udržiavať ceny pomerne dlhú dobu na stabilnej úrovni


Neokeynesovský model

Predstavuje syntézu medzi keynesovským a klasickým určením AS. Vychádza z toho, že krivka AS je horizontálna, resp. mierne stúpajúca až po dosiahnutie potenciálneho produktu, potom má tvar vertikály. Podľa neokeynesovcov v relatívne krátkom období (1-2 roky), pri nízkej úrovni outputu budú firmy reagovať na vyšší dopyt zvýšením outputu, prípadne miernym zvýšením cien. V dlhom období ( 10 a viac rokov) prestávajú platiť pružné prvky nákladov a znova sa dojednávajú mzdy, nájomné, začínajú sa upravovať podľa vyšších cien.



Makroekonomická rovnováha

Existujú v podstate dva prístupy k určovaniu krátkodobej makroekonomickej rovnováhy :

1. Prvý vychádza zo strany AD a jeho jednotlivých zložiek. Na základe toho vznikol multiplikačný prístup (dôchodkovo - výdavkový model) k určeniu krátkodobej rovnováhy. 2. Druhý prístup je prístup z pozície AD a AS, určovanie rovnováhy prienikom kriviek AS a AD. Pri tomto prístupe vznikajú odlišné názory u klasikov a Keynesovcov, podmienené ich rôznymi predstavami o krivke AS.

Multiplikačný prístup určenia krátkodobej rovnováhy (dôchodkovo–výdavkový model)

Východiskom multiplikačného prístupu sú prvé dva komponenty AD - spotreba a investície. Keď výdavky na spotrebu a investície budú rásť, output ako celok bude tiež rásť.

Celkový output v krátkom období je teda významne ovplyvnený vzájomným pôsobením spotreby a investícií. Model multiplikátora ďalej predpokladá, že ceny a mzdy sú nepružné, investície sú fixné a existujú nevyužité výrobné kapacity a nedobrovoľná nezamestnanosť.

Ekonomika je v rovnováhe bode, kde krivka C + I pretína priamku zvierajúcu 45° uhol. Na tejto úrovni sa želané spotrebné výdavky a želané investície presne rovnajú výške celkového produktu. Ak by bol vytvorený dôchodok väčší ako plánované výdavky na spotrebu a investície, vzniká tzv. DOPYTOVÁ MEDZERA.

Alternatívne znázornenie dôchodkovo–výdavkového modelu dostaneme z podmienok makroekonomickej rovnováhy. K rovnováhe dochádza vtedy keď sa makroekonomický dopyt rovná makroekonomickej ponuke.

Agregátny dopyt Y=C(y)+I(i,r) podľa Keynesa
+ -+
Agregátna ponuka Y=C(y)+S(y) podľa tejto teórie
+ +
Rovnováha C(y)+I(i,r) = C(y)+S(y)
Výsledok I(i,r) = S(y)

Grafické znázornenie


Pre zjednodušenie predpokladajme, že investície sú rovnaké (fixne) bez ohľadu na výšku dôchodku. Ak do grafu zakreslíme úsporovú funkciu, v priesečníku priamky investícií a úspor je bod makroekonomickej rovnováhy ( S=I ) a kolmica spustená na os x nám určuje rovnovážnu úroveň HDP

Určovanie outputu a krátkodobej rovnováhy interakciou AD a AS

Z poznatku, že makroekonomická rovnováha je daná interakciou AS a AD, vyplýva, že bod kde sa krivky AS a AD pretínajú, je bodom makroekonomickej rovnováhy. Národný produkt, cenová hladina a celková zamestnanosť sa ustália na úrovni odzrkadľujúcej celkové množstva, ktoré sú podniky ochotné predať kupujúcim ochotným kúpiť.
Medzi dvoma hlavnými prúdmi je spor o fungovaní trhov. Rozchádzajú sa v tom, ako rýchlo ceny výrobkov, služieb a výrobných činiteľov reagujú na zmeny dopytu a ponuky po nich a ako rýchlo sa vytvára na týchto troch trhoch rovnováha. Kľúčovým prvkom medzi rôznymi názormi je ich postoj ku krivke AS.


Názory na makroekonomickú rovnováhu

Klasicko – neoklasická analýza rovnováhy
Vysvetľuje rovnováhu na trhoch produktov a výrobných činiteľov za predpokladu pružných (flexibilných) cien. Ich zmeny automaticky odstraňujú nadbytočný dopyt alebo ponuku zvyšovaním alebo znižovaním ceny vstupu a výstupu.

Dostatočné pružné mzdy a ceny spôsobujú, že trhy sa veľmi rýchlo vyčistia a dospejú k rovnováhe. Krivka AS je vertikálna. Bez ohľadu na zmeny cien firmy dodávajú potenciálny output. Ekonomika funguje pri plnom využití zdrojov – alebo pri potenciálnej výške produktu. Dôsledky:
– Nikdy nedochádza k stratám vyplývajúcim z nevyužitých zdrojov. Output je vždy na úrovni potenciálneho produktu a ľudia, ktorí chcú pracovať pri danej mzdovej sadzbe, môžu nájsť prácu. – Makroekonomická politika zameraná na stimulovanie AD nemôže ovplyvniť výšku outputu a nezamestnanosti, môže ovplyvniť iba cenovú hladinu v ekonomike a zloženie HDP


Keynesovo určenie rovnováhy AS a AD
Vychádza z toho, že ceny a mzdy sú nepružné. Z toho mu vyplynula horizontálna alebo mierne rastúca krivka AS. S tým súvisí i existencia nevyužitých zdrojov ( neúplné využitie výrobných kapacít, nedobrovoľná nezamestnanosť), ktoré je tým väčšie, čím viac je reálny produkt vzdialený od potenciálneho produktu. Ak existujú nevyužité zdroje, produkt bude rásť pri zvýšení AD.


Dôsledky:
– Trhový mechanizmus zaistí rovnováhu ekonomiky, nemusí to však byť pri plnom využití zdrojov, môže byť dokonca pri masovej nezamestnanosti. V dôsledku nepružnosti miezd a cien nejestvuje ekonomická sila , ktorá by hospodárstvo rýchlo priviedla na úroveň potenciálneho produktu.
– Pomocou monetárnej alebo fiškálnej politiky môže štát regulovaním AD pomôcť trhovému mechanizmu, aby sa dosiahla rovnováha pri plnom využití zdrojov


Neokeynesovský model rovnováhy
Tento model spája prvky Keynesovho a klasického modelu. Jeho predstavitelia sa domnievajú, že oba predchádzajúce modely vychádzali z rôzneho časového horizontu pri posudzovaní krivky AS. Sústreďujú sa preto na stredné obdobie a krivku AS rozdeľujú na krátkodobú a dlhodobú.




Záver

Je veľmi dôležité aby sa ekonómovia nepozerali na problematiku agregátneho dopytu, agregátnej ponuky a makroekonomickej rovnováhy len z jedného aspektu, ale aby dôkladne pochopili všetky teórie. Pritom si treba uvedomiť obdobia ich vzniku. Osvojenie si týchto poznatkov nám môže byť prospešné aj v súčasnosti pri formovaní hospodárskej politiky.







Použitá literatúra:
Samuelson – Makroekonómia
Doc. Ing. Stanislav Grohman– Makroekonómia
Korček– Vývin ekonomického myslenia.