Agregátny dopyt, agregátna ponuka a modely
makroekonomickej rovnováhy

Úvod

Na to aby sme pochopili podstatu makroekonómie a problémy, ktoré v nej vznikajú a ktoré rieši, je potrebné porozumieť základným pojmom a veličinám bez ktorých to nieje možné. Medzi tieto veličiny nesporne patrí aj agregátny dopyt a agregátna ponuka. V minulosti vzniklo mnoho názorov na formovanie AS a AD, ktoré niesu jednotné ale každý ma svoju pravdu. To znamená že aj v oblasti modelovania makroekonomickej rovnováhy budeme vychádzať z rôznych názorov. Sú ovplyvnené dobou v ktorej jednotlivé teórie vznikli. Na nasledujúcich stranách sa vám budem snažiť túto problematiku objasniť.


Agregátny dopyt

Agregátny dopyt vyjadruje objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vlády a cudzinci dobrovoľne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky rozdielnych ekonomických subjektov. Má 4 zložky. Ide o :

C - výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej spotreby
I - výdaje podnikov na nákup investícií
G - vládne nákupy tovarov a služieb
X - v otvorenej ekonomike ešte čisté vývozy

Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vzťah medzi celkovými výdavkami na všetky zložky produktu a všeobecnou cenovou hladinou. Medzi jednotlivými prúdmi ekonómov je zhoda v tvare krivky AD, ale sú rozdiely v dôraze, ktorý kladú na rozdielne sily ovplyvňujúce agregátny dopyt. Do polovice 30 - tych rokov dominovala KLASICKÁ TEÓRIA, podľa ktorej krátkodobé zníženie celkového dopytu po statkoch je zapríčinené zmenami peňažnej masy. Preto bola nevyhnutná stála politika primeraného zásobovania peňažnou masou a zároveň to bola dostačujúca podmienka pre celkovú hospodársku rovnováhu pri plnej zamestnanosti a plnom využití výrobných faktorov. Na túto koncepciu nadväzujú MONETARISTI (Friedman), ktorý sa pri analýze AD sústreďujú na význam peňažných faktorov, najmä ponuky peňazí. Podľa nich je ponuka peňazí primárnym determinantom celkovej hodnoty výdavkov, vyjadrených v peniazoch. Ak stotožníme celkové výdavky s nominálnym HDP, potom bude nominálny HDP úmerný ponuke peňazí. Rast množstva peňazí posúva krivku AD v pravo. KEYNESOVCI zdôrazňujú odlišné faktory. Keynes prišiel s koncepciou agregátneho dopytu, podľa ktorej sú agregátne výdavky vyvolané spotrebou a investičnou funkciou.

C - Spotreba
Kľúčovým nástrojom pri analýze spotreby je spotrebná funkcia, ktorá vyjadruje závislosť medzi úrovňou bežného disponibilného dôchodku.