1993, kedy sa zároveň Európske spoločenstvo premenovalo na Európsku úniu (EÚ), ktorá má v súčasnosti 15 členov.

2.2 Európska únia
Európska únia sa stala ústredným pojmom, na ktorom sa zakladajú verejné diskusie o budúcej podobe Európy. Je typickým prípadom snáď užitočnej nejednoznačnosti, ktorá sprevádzala a podfarbovala proces integrácie (západnej) Európy od samotného počiatku. Predstavy obklopujúce myšlienku európskej jednoty sa vždy formovali do cieľov a podôb politiky európskej integrácie, s množstvom úplne odlišných modelov.
V roku 1992 sa na Maastrichtskom summite formálne zakotvili predstavy o Európskej únii v novej Zmluve, ktorá vstúpila do platnosti 1. 11. 1993. „Maastricht“ je skratkou pre odrazový mostík procesu integrácie a jej skutočný význam a aspekty sú predmetom vášnivých debát.

Základné prvky obsiahnuté v Zmluve o EÚ sú:
1. spoločné ustanovenia;
2. dodatky k Zmluve o EHS o vytvorení Európskeho spoločenstva, vrátane hospodárskej a menovej únie a občianstva EÚ;
3. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP);
4. záverečné ustanovenia;
5. protokoly, z ktorých najdôležitejší sa týka ekonomickej a sociálnej kohézie a sociálnej politiky, ako aj vysvetlení SZBP, a znenie textov prijaté členskými štátmi Západoeurópskej únie (ZEÚ) o úlohe ZEÚ.

Obr. 1 Európska únia


Od podpísania Maastrichtskej zmluvy v súvislosti s jej ratifikáciou sa zdvihla veľká vlna kritiky zameraná na koncepciu federalizmu. Charakterizovanie EÚ ako asociácie štátov Nemeckým ústavným súdom v jeho Maastrichtskom rozhodnutí z októbra 1993 vyprovokovalo ďalekosiahle ohlasy, ale v debatách sa nezaviedol nový pojem, ktorého šírka a hĺbka sa dosiaľ iba hľadá. Ešte sa uvidí, či sa výber nového slova vylepší, a tým oživí diskusia, alebo či staré konflikty o smerovaní integrácie vzplanú v novej podobe.
Kým bola diskusia o ratifikácii v plnom prúde, debaty o hlavných aspektoch Zmluvy sa premenili na bojové pole. Jeden z hlavných sporov sa týkal vzťahu medzi EÚ, ktorú upravuje Maastrichtská zmluva, a ústavným národným štátom. Obavy z ďalekosiahleho presunu právomocí z národnej na európsku úroveň a odpor voči tejto myšlienke sa stali príliš viditeľné, tento presun sa často vykresľoval ako ohrozenie národnosti a ako nebezpečenstvo pre všeobecné zaručenie základných práv. V očiach niektorých občanov a strán sa EÚ zmenila z modelu na nepriateľa. V dôsledku toho sa ihneď po podpísaní Maastrichtskej zmluvy ukázalo, že sa ešte musia uskutočniť posledné úpravy.