Na jeseň 1992 hlavy štátov/vlád preto odsúhlasili súbor smerníc a opatrení na zvýšenie prehľadnosti štruktúr a procedúr EÚ.

2.3 Integrácia nových krajín do EÚ
Európska rada, konaná v Madride v decembri 1995, konštatovala, že rozšírenie EÚ je pre Európu politickou nevyhnutnosťou i historickou príležitosťou. Rada EÚ má dnes pred sebou žiadosti 14 štátov, vrátane 10 asociovaných štátov strednej a východnej Európy.

Žiadosti o členstvo:
10 stredoeurópskych a východoeurópskych štátov: Maďarsko (31. 3. 1994), Poľsko (5. 4. 1994), Rumunsko (22. 6. 1995), Slovenská republika (27. 6. 1995), Lotyšsko (27. 10. 1995), Estónsko (28. 11. 1995), Litva (8. 12. 1995), Bulharsko (14. 12. 1995), Česká republika (17. 1. 1996), Slovinsko (10. 6. 1996); a štyri ďalšie štáty: Turecko (14. 4. 1987), Cyprus (3. 7. 1990), Malta (16. 7. 1990), Švajčiarsko (20. 5. 1992). Obr. 2 Európska únia – Európske mocenské centrum





Krajiny strednej a východnej Európy očakávajú od členstva v EÚ posilnenie svojej bezpečnosti a procesu modernizácie; tým by sa vytvorila stabilná základňa, ktorá by urýchlila prechod k demokracii a trhovej ekonomike. Politické prínosy pre EÚ v podobe trvalého presadenia politických a ekonomických princípov v jej bezprostrednom susedstve sú oveľa dôležitejšie než ekonomické príčiny spočívajúce v rozšírení jednotného trhu. V období po ukončení studenej vojny EÚ začala hrať rozhodujúcu hru pri podpore vytvárania nových štruktúr pre spoločnosť založenú na bezpečnosti, prosperite, sociálnej rovnosti a demokracii v Európe.

Stredoeurópske a východoeurópske štáty dnes postupujú k svojmu cieľu stať sa členmi EÚ štyrmi úzko súvisiacimi spôsobmi:
1. realizáciou opatrení uvedených v dvojstranných európskych dohodách a využívaním možností vytvorených pre spoluprácu a dialóg;
2. realizáciou národných programov približovania sa EÚ založených
na Bielej knihe o príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu EÚ;
3. zapojením do štruktúrovaných vzťahov s inštitúciami EÚ, ktoré by sa mohli vzťahovať na politiky a aktivity vo všetkých pilieroch EÚ. Desať asociovaných krajín strednej a východnej Európy sa občas zúčastňuje na týchto multilaterálnych rozhovoroch, a to podobným spôsobom ako napr. Malta a Cyprus;
4. praktickým riadením vstupného procesu, ktoré sa začalo žiadosťou o členstvo a je teraz v popredí verejnej pozornosti.

3 Jednotný trh
Spoločný trh EÚ je obvykle definovaný ako jednotný trh zahŕňajúci územia členských štátov, v ktorom každý účastník môže slobodne vyrábať, kupovať, predávať, investovať, poskytovať služby a využívať ich. To všetko sa deje v podmienkach rovnakých pre všetkých partnerov, keď nie je narušovaná hospodárska súťaž. Spoločný trh má podobný charakter ako vnútorný trh jednotného štátu.