Smeruje k splynutiu trhov členských štátov EÚ v jeden jednotný trh, v ktorom sú podmienky čo najviac podobné podmienkam na skutočnom vnútornom trhu jedného štátu.
Účel spoločného trhu je jednoduchý. Slobodná možnosť získať tovar alebo služby na celom území EÚ za najvýhodnejších podmienok vedie k racionálnejšej deľbe práce a k silnému tlaku na znižovanie výrobných nákladov v menej efektívnych podnikoch. Možnosť predávať voľne v celej EÚ zväčšuje možnosti špecializácie a zavedenie vysoko sériových výrob, to má za následok rast produktivity práce, a tým v konečnom dôsledku aj miezd. Možnosť usadiť sa kdekoľvek a založiť si podnik či živnosť, prijať prácu či investovať kapitál, vedie k čo najekonomickejšiemu umiestneniu kapitálu a podnikov, čo má opäť rovnaké dôsledky.
„Oficiálny“ termín pre dokončenie jednotného trhu – 31. december 1992 pred niekoľkými rokmi vypršal. Ale táto kapitola sa v histórii európskej integrácie zďaleka neuzatvára; dosiahnutie „štyroch slobôd“ (voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu) je nepretržitým procesom.
V období po založení EHS sa dosiahol značný pokrok z hľadiska negatívnej integrácie, t. j. odstránenia ciel a kvantitatívnych reštrikcií. Avšak dospelo sa iba k pomalému pokroku na ceste k dosiahnutiu voľného pohybu tovarov, ktorý charakterizuje spoločný trh a zabezpečenie štyroch slobôd. Voľnému pohybu tovarov a výrobných faktorov často prekážali národné regulácie na ochranu spotrebiteľov, verejného zdravia alebo životného prostredia. Iba veľmi malá časť týchto nariadení bola harmonizovaná procesom aproximácie práva, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť. Rozdiely v diplomoch o odbornej kvalifikácii naďalej bránili slobode pohybu osôb, rozdielne usporiadanie kontrolných a iných predpisov predstavovalo prekážku v poskytovaní služieb cez národné hranice a reštrikcie týkajúce sa pohybu kapitálu narušili toky investícií a investičné rozhodnutia.
V roku 1985 Európska komisia ako odpoveď na to, čo sa zdalo byť relatívnym prerušením integračných iniciatív a obáv, v niektorých prípadoch jasným svedectvom o neschopnosti Európy konkurovať Japonsku a USA, predložila Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu. Išlo o detailný a presný časový harmonogram pre 270 legislatívnych opatrení, ktoré sa považovali za nevyhnutné pre dobudovanie vnútorného trhu. Biela kniha bola rozdelená do troch hlavných oddieloch o fyzických, technických a daňových bariérach. Väčšia časť opatrení mala za cieľ eliminovať technické prekážky.