Rovnako sa počíta s harmonizáciou predpisov jednotlivých členských štátov, s uplatnením moderných metód zberu dát a pod.

b) technické prekážky
Skutočnosť, že v 70. rokoch štáty realizovali vlastnú priemyslovú politiku a že politiky v otázkach zdravia, práce, životného prostredia a pod. zostávali rozdielne namiesto toho, aby sa zbližovali, prispela podstatne k tomu, že sa vytvorili technické prekážky voľného pohybu tovarov, ktorých šírku Zmluva
o EHS nepredvídala. Rovnako sa nepredpokladalo, že štáty budú v takej širokej miere pristupovať k úprave a prijímaniu rôznych noriem, jako sa to v skutočnosti dialo.

c) daňové prekážky
Ani odstránenie všetkých doteraz uvedených prekážok nepostačuje na vytvorenie jednotného trhu. Veľmi podstatnou prekážkou sú rozdielnosti v nepriamych daniach vyberaných jednotlivými štátmi. Ťažké poruchy spôsobovali najmä rozdiely v dani z obratu, a tak bola táto daň postupne nahradená daňou z pridanej hodnoty, ktorá spočíva na jednotne vymerovanom základe. Aj v oblasti spotrebnej dane, sa dosiahla určitá harmonizácia, hlavne
u niektorých produktov. Ale ani toto zosúladenie nestačí na to, aby bolo možné zaistiť voľný pohyb tovarov bez hraničných kontrol. Hraničné kontroly v prvom rade slúžia na zaistenie príjmov štátu z nepriamych daní. Obe tieto danie vstupujú priamo do obchodnej ceny tovarov, čiže rôznosť daňových sadzieb v jednotlivých štátoch sa odráža v rozdielnej cenovej hladnine.
Riešenia, prijímané v EÚ v tejto súvislosti si okrem zvláštnych opatrení (zrušenie clearingového systému pre dane z pridanej hodnoty a spojovací systém pre daňové sklady pre tovar podliehajúci spotrebnej dani) vyžadujú harmonizáciu, zblíženie daňových sadzieb.

3.2 Voľný pohyb služieb
Obchod so službami je na rozdiel od tovaru, ktorý, keď je uvedený do voľného obehu v jednom členskom štáte EÚ, má slobodný prístup k trhu druhého členského štátu, trochu zložitejší.

Sloboda poskytovania služieb v Zmluve o EHS
Rímska zmluva o EHS upravuje voľný pohyb služieb v III. titule v kapitole III „Služby“ (čl. 59-66). Základom je prehlásenie, že v priebehu prechodného obdobia (t. j. do 1. 1. 1970) budú postupne zrušené obmedzenia pre voľné poskytovanie služieb v rámci EÚ. To platí vo vzťahu k poskytovateľom služieb, ktorí sú príslušníkmi členských štátov EÚ a sídlia v niektorom inom štáte EÚ jako príjemca služieb. Rada EÚ môže rozšíriť tieto výhody aj na služby poskytované príslušníkmi tretích štátov, ktorí majú sídlo vo vnútri EÚ. Týmto ustanovením je predovšetkým zohľadnený zákaz diskriminácie občanov, ktorí sú príslušníkmi iného členského štátu, pri poskytovaní služieb v rámci EÚ.

Služby
Za služby sa v zmysle čl.