Vstup do Európskej únie - hrozba alebo motivácia pre MaSP

Vstup do EÚ - hrozba alebo motivácia pre MaSP

Obsah
1 Úvod ................................................................................................... 2
2 Zjednocovanie Európy ....................................................................... 3
2.1 Európske spoločenstvá a ich prepojovanie ........................................ 3
2.2 Európska únia .................................................................................... 4
2.3 Integrácia nových krajín do Európskej únie ...................................... 6
3 Jednotný trh ....................................................................................... 8
3.1 Voľný pohyb tovarov ........................................................................ 10
3.2 Voľný pohyb služieb ......................................................................... 13
3.3 Voľný pohyb pracovných síl ............................................................. 15
3.4 Sloboda usadzovania sa ..................................................................... 16
3.5 Voľný pohyb kapitálu ........................................................................ 17
3.6 Pravidlá hospodárskej súťaže ............................................................ 17
4 Záver ................................................................................................. 22

Bibliografia ................................................................................................. 23
1 Úvod
Niekoľko posledných rokov 20. storočia a prvé roky 21. storočia znamenajú pre Európsku úniu viaceré výzvy: v popredí pozornosti je od roku 1997 inštitucionálna reforma, záverečné štádiá budovania hospodárskej a menovej únie a napokon plánované rozšírenie EÚ o nové krajiny strednej a východnej Európy a Cyprus. V tom istom čase stoja mnohí občania EÚ tvárou v tvár vysokej nezamestnanosti a ďalším vážnym hrozbám. Zdá sa, že globalizácia ekonomiky nastoľuje otázku budúcej podoby Európskej únie, a rovnako tak aj samotnej Európy. Preto sa mnohí ľudia pozerajú na budúcnosť s pesimizmom a skepsou.

2 Zjednocovanie Európy
Myšlienka o zjednotení Európy sa datuje už oddávna. Zásadným historickým okamihom, v ktorom sa táto myšlienka stáva realitou je však až
1. január 1958, to je deň, keď vstupujú do platnosti tzv.

Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

2.1 Európske spoločenstvá a ich prepájanie
Urýchlenie hospodárskeho vývoja po druhej svetovej vojne viedlo nielen
ku kvantitatívnemu rozšíreniu medzinárodných vzťahov, najmä v zahraničnom obchode, ale formovala sa aj kvalitatívne nová podoba vzťahov označovaná ako integrácia. Integrácia – spájanie v medzinárodných ekonomických vzťahoch predstavuje rastúce vzájomné približovanie sa a prepájanie národných ekonomík s perspektívou vytvorenia väčšieho hospodárskeho celku.
Embargo západných krajín uvalené na obchod s krajinami komunistického bloku v strednej a východnej Európe urýchlil vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) v roku 1949. Združovala krajiny, ktoré začali budovať nový hospodársky systém založený na socialistických princípoch spoločného vlastníctva výrobných prostriedkov a centrálneho plánovitého regulovania.
Okrem východoeurópskeho integračného zoskupenia RVHP sa aj v západnej Európe rozvíja najskôr odvetvová integrácia. V roku 1951 bola na konferencii v Paríži uzatvorená zmluva medzi šiestimi krajinami – Francúzskom, SRN, Talianskom, Holandskom, Belgickom a Luxemburskom – o vytvorení Európskeho združenia uhlia a ocele (EZUO), známeho aj ako montánna únia, s platnosťou od júla 1952. Nasledujúce roky sa viedli zložité rokovania zamerané na rozšírenie integračných procesov zahŕňajúcich celé národné hospodárstva. Výsledkom bolo podpísanie Zmluvy o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v marci 1957, ktorá nadobudla platnosť 1. 1. 1958. Zároveň boli podpísané dohody o vytvorení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM). Tieto zmluvy sú známe ako Rímske zmluvy. V roku 1967 sa zlúčili výkonné orgány všetkých troch združení a označovali sa odvtedy ako Európske spoločenstvá, neskôr Európske spoločenstvo (ES). Vo Veľkej Británii a niektorých ďalších krajinách nesúhlasili o spoločenstvom, a tak v roku 1959 podpísali jej zástupcovia spolu
so zástupcami ďalších krajín – – Dánska, Nórska, Portugalska, Rakúska, Švajčiarska (vrátane Lichtenštajnska) a Švédska – tzv. Štokholmskú konvenciu o vzniku Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) s platnosťou od mája 1960. Hlavný cieľ spočíval v odstraňovaní prekážok voľného pohybu tovarov a služieb, bez ambícií užšieho prepájania národných ekonomík.
V roku 1969 v Haagu rozhodla konferencia najvyšších predstaviteľov ES o prijatí ďalších troch krajín – Veľkej Británie, Írska a Dánska – ktoré sa v roku 1973 stali plnoprávnymi členmi ES (nórski občania v referende odmietli vstup do ES). Vo februári 1992 v holandskom meste Maastricht bola podpísaná tzv. Maastrichtská zmluva – Zmluva o Európskej únii. Platnosť nadobudla
1. 11.

1993, kedy sa zároveň Európske spoločenstvo premenovalo na Európsku úniu (EÚ), ktorá má v súčasnosti 15 členov.

2.2 Európska únia
Európska únia sa stala ústredným pojmom, na ktorom sa zakladajú verejné diskusie o budúcej podobe Európy. Je typickým prípadom snáď užitočnej nejednoznačnosti, ktorá sprevádzala a podfarbovala proces integrácie (západnej) Európy od samotného počiatku. Predstavy obklopujúce myšlienku európskej jednoty sa vždy formovali do cieľov a podôb politiky európskej integrácie, s množstvom úplne odlišných modelov.
V roku 1992 sa na Maastrichtskom summite formálne zakotvili predstavy o Európskej únii v novej Zmluve, ktorá vstúpila do platnosti 1. 11. 1993. „Maastricht“ je skratkou pre odrazový mostík procesu integrácie a jej skutočný význam a aspekty sú predmetom vášnivých debát.

Základné prvky obsiahnuté v Zmluve o EÚ sú:
1. spoločné ustanovenia;
2. dodatky k Zmluve o EHS o vytvorení Európskeho spoločenstva, vrátane hospodárskej a menovej únie a občianstva EÚ;
3. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP);
4. záverečné ustanovenia;
5. protokoly, z ktorých najdôležitejší sa týka ekonomickej a sociálnej kohézie a sociálnej politiky, ako aj vysvetlení SZBP, a znenie textov prijaté členskými štátmi Západoeurópskej únie (ZEÚ) o úlohe ZEÚ.

Obr. 1 Európska únia


Od podpísania Maastrichtskej zmluvy v súvislosti s jej ratifikáciou sa zdvihla veľká vlna kritiky zameraná na koncepciu federalizmu. Charakterizovanie EÚ ako asociácie štátov Nemeckým ústavným súdom v jeho Maastrichtskom rozhodnutí z októbra 1993 vyprovokovalo ďalekosiahle ohlasy, ale v debatách sa nezaviedol nový pojem, ktorého šírka a hĺbka sa dosiaľ iba hľadá. Ešte sa uvidí, či sa výber nového slova vylepší, a tým oživí diskusia, alebo či staré konflikty o smerovaní integrácie vzplanú v novej podobe.
Kým bola diskusia o ratifikácii v plnom prúde, debaty o hlavných aspektoch Zmluvy sa premenili na bojové pole. Jeden z hlavných sporov sa týkal vzťahu medzi EÚ, ktorú upravuje Maastrichtská zmluva, a ústavným národným štátom. Obavy z ďalekosiahleho presunu právomocí z národnej na európsku úroveň a odpor voči tejto myšlienke sa stali príliš viditeľné, tento presun sa často vykresľoval ako ohrozenie národnosti a ako nebezpečenstvo pre všeobecné zaručenie základných práv. V očiach niektorých občanov a strán sa EÚ zmenila z modelu na nepriateľa. V dôsledku toho sa ihneď po podpísaní Maastrichtskej zmluvy ukázalo, že sa ešte musia uskutočniť posledné úpravy.

Na jeseň 1992 hlavy štátov/vlád preto odsúhlasili súbor smerníc a opatrení na zvýšenie prehľadnosti štruktúr a procedúr EÚ.

2.3 Integrácia nových krajín do EÚ
Európska rada, konaná v Madride v decembri 1995, konštatovala, že rozšírenie EÚ je pre Európu politickou nevyhnutnosťou i historickou príležitosťou. Rada EÚ má dnes pred sebou žiadosti 14 štátov, vrátane 10 asociovaných štátov strednej a východnej Európy.

Žiadosti o členstvo:
10 stredoeurópskych a východoeurópskych štátov: Maďarsko (31. 3. 1994), Poľsko (5. 4. 1994), Rumunsko (22. 6. 1995), Slovenská republika (27. 6. 1995), Lotyšsko (27. 10. 1995), Estónsko (28. 11. 1995), Litva (8. 12. 1995), Bulharsko (14. 12. 1995), Česká republika (17. 1. 1996), Slovinsko (10. 6. 1996); a štyri ďalšie štáty: Turecko (14. 4. 1987), Cyprus (3. 7. 1990), Malta (16. 7. 1990), Švajčiarsko (20. 5. 1992). Obr. 2 Európska únia – Európske mocenské centrum





Krajiny strednej a východnej Európy očakávajú od členstva v EÚ posilnenie svojej bezpečnosti a procesu modernizácie; tým by sa vytvorila stabilná základňa, ktorá by urýchlila prechod k demokracii a trhovej ekonomike. Politické prínosy pre EÚ v podobe trvalého presadenia politických a ekonomických princípov v jej bezprostrednom susedstve sú oveľa dôležitejšie než ekonomické príčiny spočívajúce v rozšírení jednotného trhu. V období po ukončení studenej vojny EÚ začala hrať rozhodujúcu hru pri podpore vytvárania nových štruktúr pre spoločnosť založenú na bezpečnosti, prosperite, sociálnej rovnosti a demokracii v Európe.

Stredoeurópske a východoeurópske štáty dnes postupujú k svojmu cieľu stať sa členmi EÚ štyrmi úzko súvisiacimi spôsobmi:
1. realizáciou opatrení uvedených v dvojstranných európskych dohodách a využívaním možností vytvorených pre spoluprácu a dialóg;
2. realizáciou národných programov približovania sa EÚ založených
na Bielej knihe o príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu EÚ;
3. zapojením do štruktúrovaných vzťahov s inštitúciami EÚ, ktoré by sa mohli vzťahovať na politiky a aktivity vo všetkých pilieroch EÚ. Desať asociovaných krajín strednej a východnej Európy sa občas zúčastňuje na týchto multilaterálnych rozhovoroch, a to podobným spôsobom ako napr. Malta a Cyprus;
4. praktickým riadením vstupného procesu, ktoré sa začalo žiadosťou o členstvo a je teraz v popredí verejnej pozornosti.

3 Jednotný trh
Spoločný trh EÚ je obvykle definovaný ako jednotný trh zahŕňajúci územia členských štátov, v ktorom každý účastník môže slobodne vyrábať, kupovať, predávať, investovať, poskytovať služby a využívať ich. To všetko sa deje v podmienkach rovnakých pre všetkých partnerov, keď nie je narušovaná hospodárska súťaž. Spoločný trh má podobný charakter ako vnútorný trh jednotného štátu.

Smeruje k splynutiu trhov členských štátov EÚ v jeden jednotný trh, v ktorom sú podmienky čo najviac podobné podmienkam na skutočnom vnútornom trhu jedného štátu.
Účel spoločného trhu je jednoduchý. Slobodná možnosť získať tovar alebo služby na celom území EÚ za najvýhodnejších podmienok vedie k racionálnejšej deľbe práce a k silnému tlaku na znižovanie výrobných nákladov v menej efektívnych podnikoch. Možnosť predávať voľne v celej EÚ zväčšuje možnosti špecializácie a zavedenie vysoko sériových výrob, to má za následok rast produktivity práce, a tým v konečnom dôsledku aj miezd. Možnosť usadiť sa kdekoľvek a založiť si podnik či živnosť, prijať prácu či investovať kapitál, vedie k čo najekonomickejšiemu umiestneniu kapitálu a podnikov, čo má opäť rovnaké dôsledky.
„Oficiálny“ termín pre dokončenie jednotného trhu – 31. december 1992 pred niekoľkými rokmi vypršal. Ale táto kapitola sa v histórii európskej integrácie zďaleka neuzatvára; dosiahnutie „štyroch slobôd“ (voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu) je nepretržitým procesom.
V období po založení EHS sa dosiahol značný pokrok z hľadiska negatívnej integrácie, t. j. odstránenia ciel a kvantitatívnych reštrikcií. Avšak dospelo sa iba k pomalému pokroku na ceste k dosiahnutiu voľného pohybu tovarov, ktorý charakterizuje spoločný trh a zabezpečenie štyroch slobôd. Voľnému pohybu tovarov a výrobných faktorov často prekážali národné regulácie na ochranu spotrebiteľov, verejného zdravia alebo životného prostredia. Iba veľmi malá časť týchto nariadení bola harmonizovaná procesom aproximácie práva, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť. Rozdiely v diplomoch o odbornej kvalifikácii naďalej bránili slobode pohybu osôb, rozdielne usporiadanie kontrolných a iných predpisov predstavovalo prekážku v poskytovaní služieb cez národné hranice a reštrikcie týkajúce sa pohybu kapitálu narušili toky investícií a investičné rozhodnutia.
V roku 1985 Európska komisia ako odpoveď na to, čo sa zdalo byť relatívnym prerušením integračných iniciatív a obáv, v niektorých prípadoch jasným svedectvom o neschopnosti Európy konkurovať Japonsku a USA, predložila Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu. Išlo o detailný a presný časový harmonogram pre 270 legislatívnych opatrení, ktoré sa považovali za nevyhnutné pre dobudovanie vnútorného trhu. Biela kniha bola rozdelená do troch hlavných oddieloch o fyzických, technických a daňových bariérach. Väčšia časť opatrení mala za cieľ eliminovať technické prekážky.

Žiaden z návrhov nezahŕňal otázky, ktorým sa venoval Maastricht, a ktoré sú užšie späté s projektom vnútorného trhu, ako sú sociálna Európa, konvergencia ekonomických a menových politík či harmonizácia nepriamych daní.
Jednotný trh vplýva na množstvo „na dvere klopajúcich“ účinkov
na mnohých úrovniach. Napríklad zrušenie hraničných kontrol a formalít znižuje operatívne náklady podnikov. Úspory z rozsahu vďačia značnej veľkosti jednotného trhu; rastúca konkurencia medzi firmami vedie k racionalizácii a väčšej špecializácii, čím sa zvyšuje medzinárodná konkurencieschopnosť EÚ.

3.1 Voľný pohyb tovarov
Voľný pohyb tovarov v EÚ je zaistený predovšetkým vytvorením colnej únie a odstránením kvantitatívnych obmedzení. Po postupnom odbúraní týchto prekážok sa však ukázalo, že k tomu, aby vznikol skutočne voľný pohyb tovarov, kde by sa tovar v rámci EÚ pohybovalo ako na území jedného štátu, je treba odstrániť ešte veľa prekážok. Program odstránenia je obsiahnutý v Bielej knihe.

Odstránenie ciel
Podľa čl. 9 tvorí EÚ colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na všetky tovary. To znamená, že medzi štátmi platí zákaz ciel na dovoz i vývoz a rovnako aj zákaz všetkých dávok i poplatkov, ktoré by mali rovnaký účinok ako clá.
Zákaz ciel platiaci v rámci EÚ podľa čl. 9 a 10 pre výrobky, ktoré majú pôvod v členských štátoch, sa vzťahuje aj na tovar majúci pôvod v tretích krajinách, ktoré majú s EÚ zjednaný voľný pohyb tovarov. Okrem zrušenia ciel platí v EÚ i zákaz zavádzania nových ciel alebo nových dávok s obdobným účinkom, t. j. akékoľvek peňažné dávky, akokoľvek nízke a akéhokoľvek určenia, ktoré sú ukladané jednostranne na domáci alebo cudzí tovar dôvodu, že prekračuje hranice, a ktoré nie sú clami v úzkom slova zmysle.

Odstránenie množstevných obmedzení
Okrem ciel býva medzinárodný obchod obmedzovaný systémom kvót alebo iných množstevných obmedzení alebo opatreniami, ktoré majú rovnaký účinok, ale aj devízovými kontrolami.

Biela kniha
Po odstránení ciel, kvantitatívnych obmedzení a dávok rovnakého účinku sa ukázalo, že na vytvorenie skutočného voľného trhu bude ešte třeba odstrániť veľké množstvo rôznych ďalších prekážok voľného obehu a pohybu tovarov. Náklady, ktoré tieto prekážky a ich udržiavanie vyžadujú, sú veľmi vysoké.

Biela kniha rozčlenila tieto zostávajúce prekážky na:
a) vecné prekážky
Základným cieľom je odstránenie kontroly na hraniciach medzi štátmi EÚ, ktoré existujú z daňových, obchodno-politických, zdravotníckych, dopravných a štatistických dôvodov. Ak budú tieto kontroly alebo formality nevyhnutné, budú prenesené do vnútrozemia. Najrozsiahlejšie formality však spôsobujú štatistiky, ktoré sa zjednodušujú zavedením jednotného správneho dokumentu.

Rovnako sa počíta s harmonizáciou predpisov jednotlivých členských štátov, s uplatnením moderných metód zberu dát a pod.

b) technické prekážky
Skutočnosť, že v 70. rokoch štáty realizovali vlastnú priemyslovú politiku a že politiky v otázkach zdravia, práce, životného prostredia a pod. zostávali rozdielne namiesto toho, aby sa zbližovali, prispela podstatne k tomu, že sa vytvorili technické prekážky voľného pohybu tovarov, ktorých šírku Zmluva
o EHS nepredvídala. Rovnako sa nepredpokladalo, že štáty budú v takej širokej miere pristupovať k úprave a prijímaniu rôznych noriem, jako sa to v skutočnosti dialo.

c) daňové prekážky
Ani odstránenie všetkých doteraz uvedených prekážok nepostačuje na vytvorenie jednotného trhu. Veľmi podstatnou prekážkou sú rozdielnosti v nepriamych daniach vyberaných jednotlivými štátmi. Ťažké poruchy spôsobovali najmä rozdiely v dani z obratu, a tak bola táto daň postupne nahradená daňou z pridanej hodnoty, ktorá spočíva na jednotne vymerovanom základe. Aj v oblasti spotrebnej dane, sa dosiahla určitá harmonizácia, hlavne
u niektorých produktov. Ale ani toto zosúladenie nestačí na to, aby bolo možné zaistiť voľný pohyb tovarov bez hraničných kontrol. Hraničné kontroly v prvom rade slúžia na zaistenie príjmov štátu z nepriamych daní. Obe tieto danie vstupujú priamo do obchodnej ceny tovarov, čiže rôznosť daňových sadzieb v jednotlivých štátoch sa odráža v rozdielnej cenovej hladnine.
Riešenia, prijímané v EÚ v tejto súvislosti si okrem zvláštnych opatrení (zrušenie clearingového systému pre dane z pridanej hodnoty a spojovací systém pre daňové sklady pre tovar podliehajúci spotrebnej dani) vyžadujú harmonizáciu, zblíženie daňových sadzieb.

3.2 Voľný pohyb služieb
Obchod so službami je na rozdiel od tovaru, ktorý, keď je uvedený do voľného obehu v jednom členskom štáte EÚ, má slobodný prístup k trhu druhého členského štátu, trochu zložitejší.

Sloboda poskytovania služieb v Zmluve o EHS
Rímska zmluva o EHS upravuje voľný pohyb služieb v III. titule v kapitole III „Služby“ (čl. 59-66). Základom je prehlásenie, že v priebehu prechodného obdobia (t. j. do 1. 1. 1970) budú postupne zrušené obmedzenia pre voľné poskytovanie služieb v rámci EÚ. To platí vo vzťahu k poskytovateľom služieb, ktorí sú príslušníkmi členských štátov EÚ a sídlia v niektorom inom štáte EÚ jako príjemca služieb. Rada EÚ môže rozšíriť tieto výhody aj na služby poskytované príslušníkmi tretích štátov, ktorí majú sídlo vo vnútri EÚ. Týmto ustanovením je predovšetkým zohľadnený zákaz diskriminácie občanov, ktorí sú príslušníkmi iného členského štátu, pri poskytovaní služieb v rámci EÚ.

Služby
Za služby sa v zmysle čl.

60 Zmluvy o EHS pokladajú úkony poskytované bežne za úplatu, pokiaľ nie sú upravené predpismi, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovarov, kapitálu a osôb.
Službami sú najmä:
· živnostenská činnosť;
· obchodná činnosť;
· remeselnícka činnosť;
· činnosť slobodných povolaní.
Spoločný trh služieb
Ustanovenia Zmluvy o EHS o postupnom odstraňovaní obmedzení, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb služieb, neboli splnené ani do konca prechodného obdobia, jako to predvídala Rímska zmluva, ani v nasledujúcom období.
Až Biela kniha dôrazne upozornila na to, že zriadenie spoločného trhu služieb je možné považovať za hlavnú podmienku hospodárskeho blahobytu. Obchod so službami je pre hospodárstvo rovnako dôležitý jako obchod s tovarmi. Pokrok v oblasti voľného obchodu so službami bol však dosiahnutý v porovnaní s tovarmi oveľa pomalšie. Úloha a význam služieb boli dlho podceňované hlavne s ohľadom na to, že činnosti, ktoré sú zaraďované pod pojem služby, sú veľmi rozmanité.

„Tradičné“ služby
Biela kniha sa zameriava na finančné služby, na voľný pohyb „finančných produktov“, t. j. poistiek, spotrebných úverov, účastí na kapitálových investíciách a pod. Na to bolo nutné urobiť koordináciu príslušných predpisov, a to v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a trhu cenných papierov.
Uskutočnenie vnútorného trhu v oblasti dopravy sa zameriava v doprave tovarov predovšetkým na odstránenie hraničných kontrol, jako i na odstránenie kvantitatívnych obmedzení (kvót prepravného tovaru). Pre jednotlivé dopravné odbory sa postupne zavádza slobodný výkon dopravných služieb medzi členskými štátmi EÚ.

Nové technológie a služby
Vývoj nových technológií vedie k vytváraniu a rozširovaniu nových služieb, ktoré prekračujú hranice jedného štátu. Tieto služby sa môžu naplno uplatniť iba vtedy, ak majú k dispozícii voľný trh zbavený prekážok a obmedzení. Medzi takéto služby patria telekomunikácie, audiovizuálne služby, informatika, spracovanie dát, marketing a odbyt opierajúci sa o počítače. 3.3 Voľný pohyb pracovných síl
Ďalším zo základných cieľov EÚ je zrušenie prekážok voľného pohybu pracovných síl a vytvorenie spoločného trhu práce. Stručne povedané, spoločný trh práce znamená pre každého pracovníka možnosť zamestnať sa v rámci EÚ za rovnakých podmienok, aké má v členskom štáte EÚ, ktorého je občanom. Slobodný pohyb pracovných síl by teda mal byť jedným z faktorov, ktoré podporujú ekonomický rozvoj EÚ a zároveň prinášajú pokrok v sociálnej oblasti.
Voľný pohyb pracovných síl zahŕňa odstránenie všetkých rozdielnych zaobchádzaní z dôvodov štátnej príslušnosti medzi pracovníkmi členských štátov, a to pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

Voľný pohyb pracovných síl poskytuje pracovníkom – s výhradou obmedzení založených na dôvodoch verejného poriadku, bezpečnosti a zdravia – nasledujúce oprávnenia:
· uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta;
· za týmto účelom sa slobodne pohybovať na území členských štátov;
· pobývať v niektorom z členských štátov s cieľom vykonávať tam zamestnanie v súlade s právnymi a správnymi predpismi platnými
pre pracovníkov tohoto štátu;
· po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu EÚ
za podmienok, ktoré stanoví Komisia EÚ v príslušných predpisoch.


3.4 Sloboda usadzovania sa
Právo na usadzovanie znamená právo:
· začínať a vykonávať nezávislé (slobodné) povolanie, t. j. okrem zamestnaneckého, členského alebo podobného pracovného pomeru;
· zakladať a viesť podniky, t. j. zriaďovať pobočky, filiálky, agentúry a pod., alebo premiestňovať sídlo existujúceho podniku.

Subjekty práva na usadzovanie
Právo na usadzovanie platí rovnako pre všetky odbory živnostenského podnikania a všetky slobodné povolania, s výnimkou činností spojených s výkonom štátnej zvrchovanosti (t. j. verejná služba). Vzťahuje sa teda na všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu EÚ, bez ohľadu na miesto ich pobytu (môže byť aj mimo EÚ).
Právnické osoby – verejné i súkromné – sú pokladané za príslušníkov EÚ, ak majú svoje sídlo v teritóriu niektorého z jej členských štátov. Potom môžu voľne zriaďovať svoje pobočky a podieľať sa na zakladaní spoločných podnikov (joint ventures). Podmienkou premiestnenia sídla podniku z jedného členského štátu do druhého je pokrokom v harmonizácii práva obchodných společností. Inak majú spoločnosti zriadené v súlade s právnym poriadkom niektorého členského štátu, v ktorom majú svoje štatutárne sídlo, svoje ústredné riadenia alebo svoj hlavnú závod vo vnútri EÚ, rovnaké postavenie jako fyzické osoby.

Stav realizácie slobody usadzovania sa
Liberalizácia usadzovania právnických osôb prostredníctvom smerníc EÚ prebehla – pokiaľ ide o odstraňovanie prekážok vstupu ich pobočiek na územie druhého členského štátu – vcelku hladko, podľa jednotlivých odborov podnikania. O zostávajúcich odboroch (ide prevažne o sféru služieb) je hovorené v oddiele venovanom voľnému pohybu služieb.
Zložitejšia je situácia pri slobodných podnikaniach, kde je pozornosť sústredená hlavne na otázku vzájomného uznávania osvedčení o nadobudnutej kvalifikácii a na koordinácii zákonných a správnych predpokladov na získanie odbornej kvalifikácie.

3.5 Voľný pohyb kapitálu
Vytvorenie integrovaného európskeho kapitálového trhu je pevnou súčasťou programu jednotného vnútorného trhu EÚ, vytýčeného Jednotným európskym aktom. Voľný pohyb tovarov, služieb, výrobných faktorov i osôb dobre fungovať iba vtedy, ak bude zaistený dobre fungujúcimi finančnými službami, jako sú rovnaký prístup k úverovým zdrojom a rovnaké podmienky pre prevody ziskov, ale aj menovou stabilitou neohrozovanou nevypočítateľnými únikmi alebo prílivmi kapitálu, kurzovými výkyvmi a nekontrolovateľnou infláciou.

Preto je neoddeliteľnou súčasťou súboru opatrení na liberalizáciu obchodu nielen zrušenie jeho prekážok, najmä devízových obmedzení, ale aj uvoľnenie bežných platieb, harmonizácia práva kapitálových spoločností, bankového práva, právnej úpravy burzových obchodov s cennými papiermi a daňového práva.
Bežné platby, vyplývajúce z pohybu tovarov, služieb, osôb i kapitálu
i zo zakladania pobočiek a výkonu slobodných povolaní v zahraničí, boli úplne oslobodené od devízových reštrikcií už koncom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Išlo o realizáciu záväzkov práva EÚ s priamymi vnútroštátnymi účinkami pre členské krajiny EÚ.

3.6 Pravidlá hospodárskej súťaže
Nevyhnutným predpokladom pre voľný pohyb v rámci EÚ je vytvorenie nediskriminačného prostredia, v ktorom majú všetci účastníci rovnaké podmienky, môžu voľne súťažiť a kde súťaž nie je umelo deformovaná. Predpokladom takého prostredia je zákaz diskriminácie.

Ekonomický pojem súťaže
Z ekonomického hľadiska sa pojem súťaž týka trhovej štruktúry a následného správania sa kupujúcich a predávajúcich na trhu. Je to spôsob organizovania výroby a určovania cien. Úlohou súťaže je povzbudiť výrobcov a vlastníkov zdrojov, aby poskytovali svoje tovary a služby lacno a zručne
s cieľom maximalizovať blahobyt spotrebiteľa, čo v konečnom dôsledku znamená maximalizáciu efektívnosti ekonomiky.
Snahou samotných firiem je však získať trhovú silu, t.j. úmyselnú kontrolu nad cenami a inými príbuznými faktormi akými sú napr. množstvo, zľavy, rabaty, ktoré sú určujúce pre obchodné transakcie. Takúto trhovú silu možno získať obmedzením súťaže, čo je vlastne zlyhanie trhu, ktoré sa odrazí
v neefektívnej alokácii zdrojov a následnom poškodení výkonu priemyslu a hospodárskeho blahobytu. Trhové zlyhania umožnia predajcom úmyselne znížiť objem výroby, aby následne zvýšili ceny na úkor spotrebiteľov a spoločnosti ako takej.
Dokonalá súťaž neexistuje a pravdepodobne nikdy neexistovala a preto konkurenčný model teórie nepredstavuje dôveryhodnú normu pre posudzovanie reálnych svetových trhových podmienok. Niektoré odklony od čistej a dokonalej súťaže nie sú z dlhodobého hľadiska škodlivé. Je však ťažké dopredu povedať, koľko súťaže je treba pre výkon ekonomiky a ako formulovať pravidlá
pre identifikovanie prípadov, v ktorých je treba odkloniť sa od súťaže.
Politiku hospodárskej súťaže tvoria nástroje, ktoré sú kategorizované
z hľadiska štruktúry trhu alebo správania sa subjektov na trhu. Štrukturálne nástroje sa týkajú priamo koncentrácií a monopolov alebo dominancie na trhu. Komponenty orientované na správanie sa týkajú obchodného správania sa ako je pevné stanovenie cien, vertikálne obmedzenia a zneužívanie dominantného postavenia. Kým nástroje štrukturálne a správania sa zvyknú aplikovať separovane, vzťah medzi trhovou štruktúrou a obchodným správaním je interaktívny. To znamená, že napr. prebieha zvlášť konanie o koncentrácii a extra konanie o zneužívaní dominantného postavenia. Avšak správanie vyplýva zo štruktúry trhu a naopak.

Súťaž z hľadiska integrácie SR do EÚ
Základnou hospodárskou podmienkou pre členstvo SR v EÚ je požiadavka trhového hospodárstva a slobodnej hospodárskej súťaže. Takáto požiadavka zo strany EÚ je logická vzhľadom na cieľ zmlúv EÚ - vytvorenie jednotného európskeho hospodárskeho priestoru - tzv. vnútorného trhu. Vnútorný trh Únie je definovaný ako priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečný voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Základné princípy vnútorného trhu sa opierajú o konkrétne články Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, o.i.
čl. 31 zákaz diskriminácie zo strany štátnych monopolov komerčnej povahy;
čl. 81 zákaz takých dohôd a postupov podnikov, ktoré odporujú pravidlám hospodárskej súťaže;
čl. 82 zneužívanie dominantného postavenia;
čl. 86 povinnosť podnikov s osobitnými alebo výlučnými právami a verejnosprospešných podnikov podriadiť sa pravidlám hospodárskej súťaže;
čl. 87 ktorý stanovuje podmienky pre udeľovanie štátnej pomoci pre podniky.

Eurodohoda, ktorá bola uzatvorená medzi ES, členskými krajinami a SR v roku 1993 má za cieľ postupné otvorenie hraníc a sprístupnenie trhov prostredníctvom liberalizácie obchodu a zbližovania vnútroštátneho práva SR
s komunitárnym právom. Predvstupová stratégia SR sa opiera o tzv. Bielu knihu a Národný program pre prijatie acquis communitaire. Biela kniha je formálne nezáväzný dokument, ktorý definuje hlavné opatrenia vo všetkých odvetviach vnútorného trhu a navrhuje postup pri aproximácii legislatívy.

Kapitolu Hospodárska súťaž tvorí:
· časť antitrust, kam patrí inštitút dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívania dominantného postavenia a kontroly koncentrácií;
· časť štátna pomoc.

Štátna pomoc je v zmysle Zákona o štátnej pomoci od 1. 1. 2000 v pôsobnosti Úradu pre štátnu pomoc, ktorý bol zriadený za účelom posudzovania, schvaľovania, monitorovania a kontroly štátnej pomoci. Kontrola koncentrácií a praktík, ktoré poškodzujú súťaž, je v pôsobnosti Protimonopolného úradu SR. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže bol plne harmonizovaný už v roku 1994
s právom EÚ a hospodárska súťaž - časť antitrust a koncentrácie, bola prvou oblasťou v SR plne harmonizovanou.

Proces harmonizácie súťažného práva pozostáva z troch prvkov:
1. vytvorenie právneho rámca, t.j.

funkčného zákona s presne stanovenými pravidlami hospodárskej súťaže, s právomocami úradu a možnosťou sankcionovania tých, ktorí zákon porušujú,
2. vybudovanie administratívnych kapacít úradu,
3. efektívne uplatňovania, presadzovania zákona.

Hospodárska súťaž - potreba alebo hrozba
Hospodárstvo krajiny je závislé na objeme produkcie podnikov, na schopnosti podnikov umiestniť produkciu na domácom trhu alebo v zahraničí, čo
v konečnom dôsledku znamená konfrontáciu s domácou i zahraničnou súťažou. Zdravá súťaž je hybnou silou rozvoja firiem a napredovania štátu. Konkurenčný boj, ktorý sa riadi heslom silnejší vyhráva, je v trhovom hospodárstve realitou, ktorá je zároveň nevyhnutnosťou. Paralelne by sa dalo povadať, že aj v obchode platia prírodné zákony a konkurencia má prirodzenú regulačnú funkciu na trhu. Tá firma, ktorá vlastnou efektívnosťou, inováciou, technologickým pokrokom, mobilizáciou vnútorných síl dokáže prežiť a prosperovať je tým, čo spoločnosť potrebuje. Samozrejme za predpokladu, že štát vytvorí rovnaké podmienky pre firmy, dá im rovnosť šancí a teda hospodárska súťaž nebude skresľovaná. Len
v tejto vzájomnej symbióze štát - podnikatelia môže krajina dynamicky napredovať a spotrebiteľ v konečnom dôsledku prosperovať.

Pri zdôvodňovaní opodstatnenosti súťaže nemožno zabudnúť na politické argumenty. Atomizovaná štruktúra kupujúcich a predávajúcich, ktorá je typická pre súťaž, decentralizuje moc. Prerozdelenie zdrojov v trhovom prostredí sa deje prostredníctvom automatického trhového mechanizmu, dopytu a ponuky, a nie prostredníctvom vedomého uplatňovania moci v niečich súkromných rukách. Trhové prostredie rieši ekonomický problém neosobne a teda nie cez personálnu kontrolu podnikateľov a úradov.

4 Záver
Z hľadiska začlenovania SR do euroštruktúr je hospodárska súťaž prioritnou záležitosťou: po otvorení hraníc (a nielen po, ale aj pred), vytvorení vnútorného trhu EÚ, musia byť podniky dostatočné silné na to, aby boli schopné čeliť konkurencii. Naše členstvo v EÚ vyžaduje existenciu trhovej ekonomiky a naučiť sa odolávať konkurenčným tlakom trhu. Po prijatí SR do EÚ sa otvorí pre naše firmy, ktoré budú konkurencieschopné, trh s 20-násobne väčším počtom spotrebiteľov, čo je zároveň dvakrát väčší trh než je trh USA. Väčší trh znamená väčšiu konkurenciu, nové príležitosti obchodných vzťahov a znamená väčšiu atraktivitu pre podnikateľov mimo EÚ.

Bibliografia
Neustupová, Ludmila – Pauknerová, Monika a kol.: Evropské společenství.
Praha: Prospektrum, 1992.

Weidenfeld, Werner – Wessels, Wolfgang: Európa od A do Z – Sprievodca európskou integráciou. Bratislava: Sprint / Ekonóm, 1997.

Denná tlač: Hospodárske noviny
Hospodársky denník
Národná obroda
Trend

Internet: www.cpep.sk
www.etrend.sk
www.hnx.sk
www.nadsme.sk.