Tieto informácie sú spravidla agregované.
Manažéri na stredných stupňoch vyžadujú informácie zodpovedajúce danému stupňu riadenia (závod, prevádzka) alebo danej funkcii (výroba).
Pracovníci na najnižšej úrovni potrebujú informácie vyjadrujúce stav a výsledky riadených procesov v značnej podrobnosti.

















Podstata informácie
Manažér i napriek rôznym ťažkostiam potrebuje dôležité informácie, ktoré mu pomáhajú pri plánovaní, riadení a rozhodovaní. Dôležitá informácia by potom mala spĺňať nasledujúce požiadavky:
1. rozširuje vedomosti,
2. redukuje neurčitosť,
3. je využiteľná na zamýšľaný účel.

V bežnom živote často dochádza k stotožňovaniu pojmov informácia a údaj, ktoré však majú odlišné významy: údaje sú fakty, čísla, udalosti, grafy, mapy atď., ktoré boli zaznamenané. Sú „suro-vinou“ na výrobu informácie. Informácie sú údaje, ktoré boli spracované do podoby užitočnej pre príjemcu.

Každú informáciu je potrebné posudzovať v troch rovinách: v
- sémantickej (obsahovej) rovine ide o obsah informácie vo vzťahu k realite, pričom realitu by sme mohli nazvať vzorom a informáciu obrazom. Ide teda o vlastnosti, ktoré vyjadrujú ob-sahovú kvalitu obrazu vo vzťahu k vzoru,
- pragmatickej (používateľskej) rovine ide o užitočnosť informácií vo vzťahu k cieľu, na ktorý boli získané a budú používané,
- syntaktickej (skladobnej) rovine, kde ide o spôsob vyjadrenia informácie.

Na základe toho možno vymedziť dve stránky informácie:
- kvantitatívnu: ktorá predstavuje syntaktickú, znakovú charakteristiku, t.j. usporiadanosť zna-kov pre potreby jej spracovania, úschovy a prenosu pomocou technických prostriedkov,
- kvalitatívnu: vyjadrujúcu významovú charakteristiku. Zahrnuje sémantický a pragmatický as-pekt.

INFORMÁCIA je teda také oznámenie alebo údaj, ktoré obsahuje syntaktické, pragmatické a sémantic-ké hľadisko a uspokojuje subjektívne informačné potreby.
Hodnota informácie
Hodnotu informácie pre manažéra môže určovať množstvo rôznych faktorov. K základným kritériám užitočnosti informácie možno zaradiť:
- forma (písomná, vizuálna, audiovizuálna...): čím viac sa forma informácie približuje po-žiadavkám toho, kto na jej základe rozhoduje, tým viac sa jej hodnota zvyšuje. Informácia, ktorá má neznámy formát, bude pravdepodobne ignorovaná.
- Čas (nepretržité, týždenné, mesačné…): informácie majú väčšiu hodnotu, keď sú poskyt-nuté v čase ich potreby. Z toho dôvodu boli vyvinuté systémy, ktoré zobrazujú požadované informácie v reálnom čase.
- Dostupnosť : väčšia hodnota informácie závisí na jej ľahkej a rýchlej dostupnosti.
- Vlastníctvo: vlastník informácie ovplyvňuje jej hodnotu tým, že rozhoduje, komu bude in-formácia poskytnutá.

Informácia však sama o sebe nemá skutočnú hodnotu. Jej hodnota závisí od hodnoty zmeny, ktorá nastane ako dôsledok rozhodnutia založeného na tejto informácii.

Dobrá informácia je teda taká, ktorá je využitá v procese rozhodovania a pri tvorbe hodnoty.