júl 1990 - 31.december 1993
Zamerala sa na odstránenie všetkých vnútorných prekážok pre voľný pohyb kapitálu, zvýšenie menovej koordinácie a vstup všetkých členských štátov do Európskeho menového systému

 2.etapa: 1.január 1994 – 31.december 1998
V januári 1994 odštartovala druhá etapa, ktorá medzi iným viedla k založeniu Európskeho menového inštitútu a k odstráneniu financovania verejného sektora prostredníctvom centrálnych bánk a nadmerných deficitov verejných financií.

 3.etapa: 1.január 1999 – zavedenie jednotnej meny euro 1.januára 2002
Napokon posledná etapa so začiatkom 1. januára 1999 znamenala neodvolateľné fixovanie výmenných kurzov mien zapojených do menovej únie, zavedenie eura v bezhotovostnom platobnom styku a presun kompetencií v menovej politike z členských krajín na Eurosystém. Tieto krajiny tak v súčasnosti uplatňujú jednotnú menovú politiku. Jej stanovenie a realizácia je v rukách Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB).



III Charakteristika jednotlivých etáp


 1.etapa: 1. júl 1990-31.december 1993


Samotnému vzniku Hospodárskej a menovej únie predchádzajú ustanovenia vyjadrené vo Wernerovom projekte, na ktorý nadväzovala Delorsova správa. Táto správa predložená skupinou expertov vrátane guvernérov národných centrálnych bánk v apríli 1989, uvažovala o prechode k HMÚ vo vyššie spomenutých troch štádiách. Dôležitým medzníkom v uplatňovaní hospodárskej a menovej politiky členských krajín EÚ bolo podpísanie Maastrichtskej zmluvy v roku 1992. Táto zmluva je formálne nazývaná Zmluva o Európskej únii. Až dovtedy bola táto politika v kompetencii národných vlád, pričom vlády boli povinné považovať ju za "vec spoločného záujmu" a koordinovať ju v súlade so spoločnými cieľmi spoločenstva. V skutočnosti však bola koordinácia kvôli rozličným názorom a prioritám členských krajín nedostatočná a neviedla k zbližovaniu hospodárskych politík členských krajín.
Nová zmluva zavádza rozšírený zoznam princípov hospodárskej a menovej politiky, pričom Rada EÚ vydáva zásady a odporúčania pre hospodársku politiku členských krajín, ktoré sú v súlade so stanovenými princípmi. Ak hospodárska politika nie je v súlade so smernicami, Rada EÚ môže zaslať členským krajinám potrebné odporúčania a za určitých okolností ich ako nátlakový prostriedok zverejniť. Ide predovšetkým o kontrolu rozpočtovej politiky a rozpočtových deficitov.
Zmluva je výsledkom dvoch medzivládnych konferencií, jednej o ekonomickej a menovej únii a druhej o politickej únii, ktoré prebiehali paralelne. Maastrichtská zmluva bola prijatá na stretnutí Európskej rady v holandskom Maastrichte v decembri 1991 a 7. 2. 1992 tam bola aj podpísaná. Do platnosti vstúpila po ukončení ratifikačného procesu v novembri 1993. Základné prvky obsiahnuté v Zmluve o Európskej únii sú:

1. spoločné ustanovenia;
2. dodatky k Zmluve o EHS o vytvorení Európskeho spoločenstva, vrátane
hospodárskej a menovej únie občianstva Únie;
3. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP);
4. záverečné ustanovenia;
5.