protokoly, z ktorých najdôležitejší sa týka ekonomickej a sociálnej kohézie
a sociálnej politiky, ako aj vysvetlení SZBP, a znenie textov prijaté alenskými
štátmi Západoeurópskej únie (ZEÚ) o úlohe ZEÚ.

Európsky menový systém

Dátum vzniku: V dňoch 6. a 7. júla 1978 na Európskej rade konanej v Brémach sa šéfovia štátov a vlád rozhodli založiť Európsky menový systém (EMS), ktorý vstúpil do platnosti
13. marca 1979.
EMS vytvoril v Európe zónu menovej stability, podporil rast a investovanie.

Členské štáty: Pokiaľ ide o zloženie Európskej menovej jednotky, všetky členské
štáty EÚ; Grécko nie je účastníkom kurzového mechanizmu; členstvo prerušila Veľká
Británia.

Zmluvný základ: Nariadenia Rady z 18. decembra 1978 vzťahujúce sa
k Európskemu menovému systému a meniacej sa hodnote zúčtovacej jednotky
používanej Európskym fondom pre menovú spoluprácu (EMCF); Rozhodnutie Rady
z 21. decembra 1978 vytvárajúce mechanizmus strednodobej finančnej pomoci,
dohoda medzi národnými centrálnymi bankami z 13. marca 1979 o modus operandi
EMS; rozhodnutie národných centrálnych bánk z 13. marca 1979 o krátkodobej
finančnej pomoci; rozhodnutie Riadiacej rady EMCF z 13. marca 1979.

Orgány: Rada ministrov financií; Menový výbor (dvaja zástupcovia z každého
členského štátu a Komisia); EMCF (guvernéri centrálnych bánk, Komisia majúca len
status pozorovateľa).

Štruktúra a fungovanie EMS:

EMS sa skladá z troch prvkov:
 ECU (Európskej menovej jednotky),
 kurzového a intervenčného systému
 rozličných úverových mechanizmov.

a) ECU (nástupca dovtedy platnej EUA – Európskej zúčtovacej jednotky) je umelý
platobný nástroj opierajúci sa o meny EÚ – je to umelá mena. Vypočítava sa
z priemernej hodnoty všetkých zúčastnených mien, vyjadruje ich pomernú
ekonomickú silu. V menovom koši pätnástky má najväčší podiel (30,4 %)
nemecká marka; podiel francúzskeho franku predstavuje 19,3 % a libry šterlingov
12,6 %. Hlavnou funkciou ECU je vytvoriť platobnú a zúčtovaciu veličinu pre
kurzový a intervenčný mechanizmus a pre rozvoj úverového mechanizmu. Plní
tiež funkciu obmedzeného rezervného nástroja. Národné centrálne banky vložia
20 % svojich zlatých rezerv a 20 % svojich dolárových rezerv do Európskeho
fondu pre menovú spoluprácu a dostanú za ne zodpovedajúce množstvo ECU na
vyrovnávanie medzinárodných platieb (oficiálne ECU). ECU sa dá použiť aj na
medzinárodné transakcie a investície na medzinárodných kapitálových trhoch
(súkromné ECU).
b) Najdôležitejšou časťou EMS je kurzový a intervenčný mechanizmus, ktorý
funguje prostredníctvom tzv. paritnej mriežky.