Okrem toho Výkonná rada pripravuje stretnutia Riadiacej rady a riadi každodennú činnosť ECB.
Tretím orgánom činným v rozhodovacom procese je Všeobecná rada. Tá pozostáva z prezidenta a viceprezidenta ECB a guvernérov všetkých 15 národných centrálnych bánk. Zameriava sa na poradenskú a koordinačnú činnosť a pripravuje vstup ďalších krajín do menovej únie. Guvernéri členských krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ k menovej únii nepripojili (Dánsko, Veľká Británia a Švédsko), sa teda nezúčastňujú rozhodovania ohľadom spoločnej menovej politiky eurozóny. Tieto tri krajiny majú naďalej vlastnú národnú menu a realizujú vlastnú menovú politiku. Preto pojem Eurosystém slúži na označenie 12 národných centrálnych bánk spolu s ECB.
Eurosystém

Hlavné úlohy Eurosystému sú:

— formulovanie a implementácia menovej politiky eurozóny,

— riadenie devízových operácií a spravovanie oficiálnych devízových rezerv krajín eurozóny,

— vydávanie eurobankoviek,

— zabezpečovanie hladkého fungovania platobného systému. IV Doterajšie naplnenie cieľov menovej únie

Na základe výsledkov plnenia konvergenčných kritérií za rok 1997 bolo rozhodnuté, že od 1. 1. 1999 členmi menovej únie bude 11 členov Európskej únie. Členmi sa k uvedenému dátumu nestali: Grécko (nesplnilo uvedené kritériá), Veľká Británia, Dánsko a Švédsko (zatiaľ o tento krok nemajú záujem). Grécko sa členom menovej únie stalo od 1. 1. 2001.

Jednotná mena euro sa pre administratívy a banky zaviedla 1. januára 1999. Najneskôr
1. januára 2002 sa musia dostať do obehu mince a bankovky znejúce na euro.
O jednotnej podobe mincí oficiálne rozhodol Amsterdamský summit. Technické
diskusie zvážili rozličné názory na ich tvar a zloženie.
1. júla 2002 euro nahradí národné meny v členských štátoch, ktoré sa k jednotnej
mene pripojili. V rokoch 1999-2002 sa ceny budú uvádzať zároveň v euro i v národnej
mene, čo má európskym spotrebiteľom umožniť postupné oboznámenie sa s novou menou.
Na základe protokolov, ktoré sú priložené k Maastrichtskej zmluve, si Veľká Británia
a Dánsko vyhradili právo rozhodnúť sa o vstupe do tretieho štádia, aj keď splnia požadované ekonomické kritériá. Na základe výsledkov referenda sa Dánsko rozhodlo nezúčastniť sa na projekte jednotnej meny. Svoje výhrady vyjadrilo aj Švédsko.

S cieľom kompletizovať ustanovenia Maastrichtskej zmluvy Európska rada konaná
v Amsterdame 17. júna 1997 prijala dve dôležité rezolúcie:
— prvá rezolúcia, známa ako ,pakt stability a rastu’, zaväzuje členské štáty udržiavať v rovnováhe ich rozpočty.
Táto disciplína bude garantovaná mnohostranným dohľadom a zákazom nadmerných deficitov;

— druhá rezolúcia sa týka rastu.